Podotázka: Rozvod a výživné na deti
(Rozvod)
Dobrý deň. S bývalo manželkou, s ktorou máme dvoch synov 17 a 20 rokov, boli po rozvode súdom zvereni do jej starostlivosti. Keďže s manželkou už nežijeme v spol. domácnosti od r. 2009, v tom čase bol som nezamestnaný, tak od rozvodu som platil na oboch synov 26 eur, ktoré stanovil súd v roku 2009, pre potreby priznania sociálnej dávky 145 eur. Zároveň sme sa dohodli s manželkou v zmierovacom konaní, že mi bude platiť výživné 20 eur, čo bolo minimálna možná suma. Keďže som mal dlhodobé zdravotné problémy, tak sa mi podarilo neskôr vybaviť si invalidný dôchodok koncom roka 2009. Ja som momentálne na invalidnom dôchodku, býv. manželka ja zamestnankyňa s.r.o., ktorej majiteľom a konateľom je nás starší syn. V roku 2014 sme bolo rozvedení. Pričom súd mi stanovil platiť výživné 80 eur na mladšieho syna a 100 eur na staršieho, pričom vychádzal z môjho aktuálneho dôchodku cca 490 eur so zohľadnením, že som invalidný dôchodok dostal vyplateny 3 roky spätne od jeho priznania. Zároveň vzal do úvahy aj konštatovanie bývalej manželky, "že nič mi nebráni si zvýšiť svoj príjem prácou", čo ako človeku so 70 % priznaným zdravotným postihnutím je takmer nemožné si nájsť vhodnú prácu. Po odrátaní výživného zostava okolo 340 e to je suma, ktorá už je pod hranicou životného minima a k tomu ešte mám platiť 1/2 nájomného za spoločný byt cca 70, eur a úver vo výške 125, eur. Minulý rok som podal návrh na zrušenie vyplácanie výživného na plnoleté dieťa (20r. ) z dôvodu, že odkúpil od bývalej manželky spoločnosť a že tým pádom je schopný sa sám uživiť. Vo svojom vyjadrení k môjmu návrhu však uviedol, že je študentom vysokej školy a žiaden príjem zo spoločnosti nemá. Jeho matka, ktorá je teraz zamestnankyňou a spravuje jeho s.r.o. si vykazuje príjem 370, eur, pričom ešte pracuje ako samostatná účtovníčka v externej firme s 15 r. praxou. Sudca navrhol pojednávanie v danej veci na máj 2017. Nakoľko neviem z uvedených faktov, či môj návrh je primeraný a bude vôbec akceptovaný, aj keď len vo forme zníženia výživného na syna, chcel by som sa Vás opýtať k môjmu návrhu: 1. ) uplatní sa aj danom prípade odstavec zákona o rodine, že " vyživovacia povinnosť platí až kým sa deti nie sú schopné sami živiť" aj keď je syn majiteľom s.r.o. ale študuje a poberá štipendium. Podľa akých kritérií vlastne postupuje súd pri stanovovaní výšky výživného, ktoré by som mu mal platiť? 2 ) je príslušný súd povinný preverovať príjmy a majetkové pomery matky, ak je zamestnankyňou s.r.o., kde je v podstate v jej rukách, akú výšku príjmu si stanoví? Zatiaľ doložila len daňové priznanie s.r.o. a daňové priznanie syna. Príjem z externej firmy, kde pracuje však nepreukázala, lebo si ho faktúruje cez s.r.o. do nákladov. 3 ) je bývalá manželka povinná mi aj naďalej platiť manželské výživné ako som spomenul na začiatku, ktoré bolo stanovené súdom ešte v r. 2009, z dôvodu priznania mi sociálnych dávok, toto uznesenie však zrušené však nebolo. Bývalá manželka tvrdí že platí len do rozvodu. Z rozhodnutia o rozvode nie je nikde spomenuté zrušenie uvedeného uznesenia Ďakujem.
Odpoveď: Rozvod a výživné na deti
(odpoveď odoslaná: 13.04.2017)
Dobrý deň, vyživovacia povinnosť rodiča k svojmu dieťaťu trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa živiť samo. Spravidla dieťa túto schopnosť nemá v priebehu štúdia na vysokej škole, keďže sa ešte len na výkon povolania pripravuje, avšak nie je vylúčené, že túto schopnosť nadobudne už počas štúdia (napr. rôzne práce popri štúdiu ale aj podnikanie). Ak Váš syn dosahuje príjem z podnikania prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ktorej je spoločníkom a konateľom, z ktorých si dokáže uhrádzať svoje životné potreby, nie je dôvod na ďalšom platení výživného z Vašej strany. Skutočnosť, či Váš syn daný príjem dosahuje, možno zistiť z účtovných dokumentov obchodnej spoločnosti, a to napr. na základe vášho návrhu na vykonanie tohto dôkazu. Podľa § 71 zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká zo zákona a existuje v priebehu trvania manželstva. Nevzniká teda na základe rozhodnutia súdu, súd len určuje jej rozsah, ak jeden z manželov túto povinnosť neplní. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi teda zaniká právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, teda bez tohto, aby bolo potrebné zrušiť súdne rozhodnutie o povinnosti plniť manželské výživné v určitej výške.