Odpoveď: Pridelenie dieťaťa otcovi po rozvode
Dobrý deň,
odhadnúť šancu zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti ktoréhokoľvek rodiča alebo inak odhadovať výsledky súdneho konania, najmä v časti týkajúce sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode iba z toho, že otec dieťaťa je nezamestnaný je veľmi ťažké, ba až nemožné.
Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode totiž zisťuje jednak skutočný stav veci, ale tiež najlepší záujem maloletého dieťaťa. Súd zo zákona musí skúmať tzv. skutočný stav veci, pričom pri zisťovaní skutočného stavu veci sa nemôže uspokojiť s vykonaním iba tých dôkazov, ktoré navrhnú účastníci konania. Súd môže pri zisťovaní skutočného stavu veci vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhnuté dôkazy.
Až po dôkladnom zistení skutočného stavu veci a najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa v súlade s článkom 5 Zákona o rodine bude súd rozhodovať o tom, ktorému rodičovi bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. To, že otec dieťaťa nie je zamestnaný automaticky nemusí znamenať, že dieťa nemôže byť zverené do jeho osobnej starostlivosti. Ak by však otec dieťaťa chcel mať dieťa vo svojej osobnej starostlivosti súd bude zisťovať akým spôsobom chce zabezpečovať jeho osobnú starostlivosť z finančnej stránky. Tzn. že nezamestnanosť (môže byť i krátkodobá) automaticky nemusí znamenať nemožnosť zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Je to však v takom prípade komplikovanejšie a súd bude v tomto smere vykonávať dôkladné skúmanie pomerov oboch rodičov.
Podľa článku 5 Zákona o rodine
Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Rovnako skutočnosť, že je nezamestnaný žiadnym spôsobom neovplyvňuje jeho povinnosť platiť výživné na svoje maloleté dieťa. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine je každý rodič povinný podieľať sa na výživu svojho maloletého dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. V súčasnosti je táto suma vo výške 27,32 €.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Súd sa však ani v tomto smere neuspokojí s jednoduchým zistením, že otec dieťaťa je nezamestnaný. V prvom rade je potrebné skúmať, prečo je otec dieťaťa nezamestnaný. V mnohých prípadoch sa totiž rodičia dobrovoľne vzdávajú vyššieho príjmu, aby nemuseli platiť také vysoké výživné. Na takéto vzdanie sa zamestnania a vyššieho príjmu však súd neprihliada a pri určovaní výšky výživného nevychádza iba z aktuálneho stavu prípadu.
Súd totiž skúma schopnosti a možnosti povinného rodiča z výživného. Tzn. že súd bude skúmať, či je v jeho schopnostiach a možnostiach zamestnať sa, dosahovať vyšší príjem a tým lepšie zabezpečiť potreby svojho maloletého dieťaťa. Nárok na výživné Vaša sesternica nestratí tým, že jej otec je nezamestnaný. Za určitých okolností (kedy napríklad z objektívnych dôvodov si nevie jej otec nájsť zamestnanie) to však môže ovplyvniť výšku výživného. Nemôže sa však stať, že by nemala nárok vôbec na výživné od svojho otca.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Po zistení odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa (t.j. nákladov na starostlivosť o Vašu sesternicu a tiež nákladov na starostlivosť o spoločnú domácnosť) a schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd pristúpi k určovaniu výšky výživného. Vzhľadom na zložitosť určovania výšky výživného preto bez detailnej znalosti prípadu nie je možné vopred odhadnúť výšku výživného.
Projekt podporili:
