Paragraf za návštevu lekára

Dobrý deň,

v prípade, že zamestnanec nastupuje do práce 3.11. a už 6.11. žiada o voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi, odporúčam postupovať podľa § 141 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.), ktorý upravuje prekážky v práci na strane zamestnanca.

Podľa tohto ustanovenia má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy, ak ide o sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ak je takýto sprievod nevyhnutný a nemožno ho vykonať mimo pracovného času. Zákon neustanovuje minimálnu dobu trvania pracovného pomeru, ktorá by bola podmienkou pre vznik tohto nároku. To znamená, že aj zamestnanec, ktorý je v pracovnom pomere len niekoľko dní, má na túto prekážku v práci nárok, ak splní ostatné podmienky (nevyhnutnosť sprievodu, nemožnosť vybaviť mimo pracovného času).

Zamestnávateľ môže požadovať potvrdenie od lekára o sprievode. Ak zamestnanec takéto potvrdenie predloží, odporúčam mu poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu nevyhnutne potrebnom na sprevádzanie a cestu tam a späť.

Ak by zamestnanec nesplnil podmienky (napr. by nešlo o nevyhnutný sprievod alebo by mohol ísť mimo pracovného času), vtedy by ste mu mohli poskytnúť voľno bez náhrady mzdy, prípadne by si mohol čerpať dovolenku.

Dobrý deň, vo Vami uvedenom prípade platí ust. §  141 ods. 2 písm. Zákonníka práce, v zmysle ktorého má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy a to na "rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času, "

V zmysle ust. § 40 ods. 5 Zákonníka práce "rodinný príslušník na účely tohto zákona je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti."

Z uvedneých zák. ustanovení vyplýva, že prac. voľno na sprevádzanie možno poskytnúť len v prípade, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možno vykonať mimo pracovnej doby. Trvalý pobyt v tomto prípade nie je podstatný. Avšak ak dcéra a jej partner nie sú manželia, v zmysle ust. § 40. ods. 5 Zákonníka práce budúci otec dieťaťa sa považuje za inú osobu a musí preukázať, že spoločne žijú v jednej domácnosti /úhrada nákladov, čestné prehlásenie s úradne overeným podpisom, potvrdenie od vlastníka bytu/.

Dobrý deň,

Áno, ak ide o nevyhnutný sprievod, môžete si pri pružnom pracovnom čase vybrať priepustku aj päť dní po sebe, pokiaľ tým neprekročíte zákonný limit siedmich dní v kalendárnom roku. Zamestnávateľ však preplatí len hodiny, ktoré počas týchto dní spadajú do základného pracovného času, kým hodiny z voliteľného úseku sú len ospravedlnené a buď zostanú bez náhrady mzdy, alebo si ich musíte nadpracovať. Zároveň treba predložiť potvrdenie od lekára o nutnosti sprievodu. Po vyčerpaní sedemdňového limitu možno ďalšie voľno riešiť už len bez náhrady mzdy, prípadne ako dovolenku. 

Dobrý deň,
ďakujeme za položenú otázku.

Vo veci platia ust. § 141 a nasl. Zákonníka práce, v zmysle ktorých má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na vyšetrenie alebo ošetrenie seba ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Nie vo všetkých prípadoch je to však možné /ordinačné hodiny lekára, náhle zhoršenie zdrav. stavu, úraz a podobne/ a teda zamestnávateľ nemôže to riešiť tak, že vo všetkých prípadoch neuzná nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy, lebo je to v rozpore s ust. Zákonníka práce.

Ďalej uvádzame, že v zmysle ust. § 144 Zákonníka práce platí :

"Spoločné ustanovenia o prekážkach v práci (1) Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

  (2) Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ustanovenie prvej vety a druhej vety neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje iný spôsob preukazovania a potvrdzovania prekážky v práci.

(3) Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody."

Dobrý deň, pochopili sme vašu situáciu, ku ktorej ohľadom Zkonníka práce uvádzame, že nárok na sprevádzanie rodinného príslušníka síce podľa § 141 Zákonníka práce existuje, ale rodinným príslušníkom v zmysle ust. § 40 ods. 5 Zákonníka práce je  "je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti."

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že vaša teta a ujo ako súrodenci vašich rodičov by mohli byť rodinnými príslušníkmi v prípade, že by ste žili spoločne v domácnosti. Možnosťou, nie povinnosťou zamestnávateľa je, aby vám poskytovl pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si následne odrobíte, čo vyplýva z ust. § 141 ods. 3 písm. d/ Zákonníka práce.

Dobrý deň,
ak máte uzatvorenú pracovnú zmluvu, tak sa na právny vzťah zmluvou založený hľadí ako na pracovný pomer, čo znamená, že sa na tento vzťahujú aj ustanovenia Zákonníka práce a ust. § 141 ods. 2 písm. a) bod 1.

Zamestnávateľ je Vám tým pádom povinný poskytnúť pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času

Dobrý deň, áno, všetko spadá pod zákonný nárok 7 dní. 

Všetky takéto časy (odchody skôr alebo príchody neskôr), ktotré nie ste v zamestnaní, sa Vám spočítavajú a keď dosiahnú toľko hodín, koľko máte na jeden pracovný deň, tak sa Vám to ráta ako jeden deň - paragraf. Na kalendárny rok máte potom najviac 7 dní. Na návštevu lekára zamestnávateľ zamestnanca uvoľní len na nevyhnutne potrebný čas.