Dobrý deň,
ďakujeme za položenú otázku.
Vo veci platia ust. § 141 a nasl. Zákonníka práce, v zmysle ktorých má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na vyšetrenie alebo ošetrenie seba ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Nie vo všetkých prípadoch je to však možné /ordinačné hodiny lekára, náhle zhoršenie zdrav. stavu, úraz a podobne/ a teda zamestnávateľ nemôže to riešiť tak, že vo všetkých prípadoch neuzná nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy, lebo je to v rozpore s ust. Zákonníka práce.
Ďalej uvádzame, že v zmysle ust. § 144 Zákonníka práce platí :
"Spoločné ustanovenia o prekážkach v práci (1) Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.
(2) Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ustanovenie prvej vety a druhej vety neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje iný spôsob preukazovania a potvrdzovania prekážky v práci.
(3) Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody."