Dobrý deň,

pokiaľ ide o zverenie dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov po rozvode ich manželstva, súd vždy rozhoduje na základe individuálnych okolností každej jednej veci. Dôležité bude hlavne to, kto má o dieťa záujem, či sú splnené predpoklady na riadnu výchovu a starostlivosť, ku komu má dieťa vytvorené väzby a podobne.

Osobne si ale nemyslím, že len na základe toho, že Vám onedlho končí rodičovská dovolenka a Vy ešte nemáte zabezpečenú prácu, by Vám súd dieťa nezveril do osobnej starostlivosti. Ako som už spomenul, je potrebné zvažovať celý rad ďalších skutočností, ktoré sú pre rozhodnutie súdu v tomto smere dôležité.

Dobrý deň,

žiaľ, vo Vašom prípade je potrebné uviesť, že ak sa s otcom dieťaťa nedohodnete na tom, že styk bude prebiehať len vo Vašej prítomnosti a teda rozhodoval by o styku s dieťaťom súd na návrh otca, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, nie je možné, aby len na základe Vami v otázke uvádzaných skutočností súd určil, že styk bude prebiehať len v minimálnom rozsahu a za Vašej prítomnosti, samozrejme za predpokladu, že by na to neboli vážne dôvody.

Právna úprava styku s dieťaťom totiž vychádza z toho, že prítomnosť druhého rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, pri styku s dieťaťom predstavuje pre toho rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, obmedzenie výkonu jeho rodičovských práv a povinností, o ktorom môže rozhodnúť len súd a za výnimočných okolností - teda len v prípade, ak by to bolo v záujme maloletého dieťaťa - to by bolo napr. v prípade, ak hrozí zdravotná, morálna či osobnostná ujma dieťaťa (§ 36 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 3 Zákona o rodine). Ujma v uvedenom zmysle by hrozila dieťaťu napríklad v situácií, keď by bolo v súdnom konaní preukázané, že existuje dôvodné podozrenie, že otec by dieťaťu fyzicky ublížil, alebo ak by otec viedol taký spôsob života, ktorý je pre dieťa nesprávnym príkladom a pod. Samotná skutočnosť, že nesúhlasíte s uvedeným spôsobom styku otca s dieťaťom z dôvodu, že podľa Vášho názoru nie je pre dieťa takéto striedanie rodinných prostredí vhodné, nezakladá podľa rozhodovacej činnosti súdov dôvod na to, aby bolo z tohto dôvodu obmedzované právo druhého rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na styk s dieťaťom.

Slovenská právna úprava styku rodiča s dieťaťom, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, totiž vychádza zo zásady, že obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, čo sa prejavuje aj pri rozhodovaní súdu o styku rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, s dieťaťom. V zásade teda platí, že ak má rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, záujem o stretávanie v normálnom rozsahu, má nárok na stretávanie sa s dieťaťom v rozsahu 1/2 voľného času dieťaťa.

Dobrý deň, prípad ako je ten Váš sme už mali. V podstate je dôležité to, že máte s dieťaťom vybudovaný vzťah a tento sa činnosťami, ktoré robíte prehlbuje. 

Dieťa má viac ako 6 rokov a preto je možné v konaní vykonať znalecké dokazovanie. Nie je nič nezvyčajné, ak sa dieťa zverí otcovi, ktorý sa oň stará viac ako matka. Na rozvod a s tým spojenú úpravu práv a povinností k dieťaťu sa musíte pripraviť.