Dobrý deň,
samozrejme, že predať podiel na nehnuteľnosti môžete. Váš podpis na kúpnej zmluve musí byť však úradne overený, obvykle notárom, prípadne podpis môžete nechať overiť na zastupiteľskom úrade SR v štáte vášho pobytu. Vec môžete riešiť aj tak, že sa v predmetnej veci  necháte zastupovať advokátom, ktorého si vyberiete, pričom váš podpis bude musieť byť tiež úradne overený.

Návrh kúpnej zmluvy, ktorá vám bude predložená na podpis, odporúčam nechať skontrolovať vášmu advokátovi. Budete mať tak právnu istotu, že zmluva bude právne perfektná.

Dobrý deň, na Vami položenú otázku uvádzame, že keďže vlastníkom oplotenia ste Vy, obec nemohla resp. nemala oprávnenie predmetné oplotenie predať. Otázkou je či Vy ste výstavbu oplotenia ohlásili stavebnému úradu - obci v zmysle ust. stavebného poriadku /ohlásenie drobnej stavby v zmysle ust. § 57 stavebného poriadku/.

Za tohto právneho stavu vlastník pozemku nateraz musí žiadať vrátiť od obce sumu za úhradu oplotenia, lebo na strane obce vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle ust.  451 a nasl. Obč. zákonníka.

Vy ako vlastník oplotenia musíte žiadať jeho úhradu od vlastníka pozemku.

Dobrý deň,
ak je vaša mama výlučným vlastníkom rodinného domu nepotrebuje na jeho predaj súhôas nikoho, ani svojich detí. Uvedené sa týka aj vyplatenej kúpnej ceny pri predaji domu, ktorá suma patrí predávajúceho - vašej mame. Je na  výlučnom rozhodnutí vašej matky, či vám daruje nejaké financie z predaja domu. Ale právne vymáhať peniaze z predaj domu, ktorý je v jej výlučnomvlastníctve, nemôžete.

Dobrý deň, na Vami položenú otázku uvádzame, že ak je otec výlučným vlastníkom rodinného domu môže so svojim majetkom nakladať podľa svojho uváženia, a teda dom predať, darovať. Kupujpcim môže byť aj realitná kancelária, právne to vylúčené nie je. Otec nepotrebuje Váš súhlas ako svojich potomkov k tomu, aby dom mohol predať.
Nevieme či otec býva v tomto konkrétnom dome a čo ho vedie k takémuto rozhodnutiu, ale odporúčame obozretnosť pri uzatvorení zmluvy. Ak by otec v tomto dome aj v súčasnosti býval a nebolo by zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania a bývania v dome, musel by sa z domu vysťahovať. 

Odporúčam konzultáciu u advokáta.

Môžete sa obrátiť aj na našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň, z otázky vyplýva, že dom je v podielovom spoluvlastníctve 6 podiel. spoluvlastníkov. Boli vynaložené náklady na energie a dodávku ostatných médií, vrátane starostlivosti o dom, ako aj geom. zameranie nehnuteľnosti niektorými spoluvlastníkmi.

V súčasnosti ste sa v podstate dohodli na predaji nehnuteľnosti, avšak spoluvlastníci nie sú ochotný uhradiť podiel na nákladoch vzniklých úhradou poplatkov za dodávku médií a geom. zameranie nehnuteľnosti.

Ak už máte aj kupujúceho na nehnuteľnosť, potom riešením zo strany spoluvlastníkov podieľajúcich sa na úhrade vyššie spomenutých nákladov je, aby ste kúpnu zmluvu nepodpísali resp. jej podpísanie podmienili tým, že z kúpnej ceny budú vo Váš prospech započítané vyššie spomínané náklady. Toto by bolo riešené v samotnej kúpnej zmluve. Ak by toto nepomohlo, potom riešením je len podanie žaloby na súd ohľadom spomínaných nákladov, avšak len za obdobie 3 rokov spätne, teda nie za celé obdobie 6 rokov.

Ohľadom ostatných 3 rokov uvádzame, že v tomto smere by podiel. spoluvlastníci vzniesli námietku premlčania, keďže premlčacia doba je 3 roky v zmysle ust. § 101 Obč. zákonníka. Predpokladáme, že predmetné náklady rozpočítané medzi 6 podiel. spoluvlastníkov za posledné 3 roky nepredstavujú vysokú sumu v pomere ku kúpnej cene /zisk z predaja/ a preto predpokladáme, že toto by mohlo byť riešením : buď sa predá nehnuteľnosť so započítaním nákladov jednotlivých podiel. spoluvlastníkov za posledné 3 roky alebo nehnuteľnosť sa teraz nepredá a náklady spojené s údržbou nehnuteľnosti budete musieť vymáhať súdnou cestou.
Vo veci odporúčame kontaktovať advokáta.

Dobrý deň,
k Vami položenej otázke uvádzame, že prihlásenie na trvalý pobyt má len evidenčný charakter a nezakladá vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Trvalý pobyt bratovi zrušiť môžete a nepotrebujete na to jeho súhlas. Následne miestom trvalého pobytu brata bude prísl. obec na území ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.

Ak ste Vy spolu so sestrou vlastníčkami nehnuteľnosti, súhlas brata na predaj nehnuteľnosti nepotrebujete. Otázkou je, či budúci kupujúci kúpi nehnuteľnosť, v ktorej býva aj brat, keďže ide o jeho obydlie a Vy ako vlastníčky domu ho z nehnuteľnosti nemôžete vysťahovať resp. nehnuteľnosť vypratať na vlastné náklady. Toto je možné len na základe súdneho rozhodnutia a prípadne následného exekučného konania ak sa brat nevysťahuje dobrovoľne.

Riešením je teda predať nehnuteľnosť, s tým, že kupujúci bude s uvedeným stavom uzrozumený, čo bude aj uvedené v kúpnej zmluve. Bude tak na budúcom kupujúcom, aby túto otázku bývania brata v dome si vysporiadal sám. Uvedená okolnosť bývania brata v dome zrejme bude mať vplyv na výšku predajnej ceny, ktorá bude nižšia.

Možnosťou je tiež bratovi oznámiť, že dom plánujete predať, aby si našiel svoje vlastné bývanie v dohodnutom termíne.

Dobrý deň,  vo Vašom prípade ide o dedenie v priamom rade.

Podľa ust. zákona o dani z príjmov platí, čo je aj Váš prípad, že príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola nadobudnutá dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov je od dane oslobodený, ak uplynie aspoň 5 rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (alebo poručiteľov). 

T.j. : Rozhodujúci nie je trvalý pobyt, ale doba vlastnenia nehnuteľnosti poručiteľom - Vašim otcom.

Ak doba vlastnenia nehnuteľnosti poručiteľom - otcom - bola viac ako 5 rokov, potom príjem z predaja nehnuteľnosti bude oslobodený od dane, takýto príjem sa v daňovom priznaní neuvádza a z tohto titulu sa daňové priznanie nepodáva.

Dôvod, pre ktorý by mala resp. mohla zdediť celý byt Vaša mama je len ten, že pri následnom predaji bytu budete mať menšie náklady spojené s overením podpisov všetkých predávajúcich.

Je vecou Vašej dohody ako sa v dedičskom konaní rozhodnete a dohodnete.

Podľa ust. § 482 a nasl. Obč. zákonníka platí : 

"§ 482

(1) Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.

(2) Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.

§ 483 : 

Ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané."

Dobrý deň, Občiansky zákonník pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dáva prednosť dohode spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že vo Vašom prípade nie je možné sa s Vašou sestrou dohodnúť na odkúpení vašich spoluvlastníckych podielov, nezostáva Vám nič iné ako podať na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súdy v týchto konaniach nie sú viazané žalobným návrhom v časti týkajúcej sa spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Tzn. že aj keď súdu navrhnete, aby Vaša sestra za určitú sumu odkúpila podiely vás dvoch, súd môže rozhodnúť inak. Súdy musia zo zákona v prvom rade skúmať, či je nehnuteľnosť reálne deliteľná. Ak zistia, že nehnuteľnosť reálne deliteľná nie je (pri bytoch je reálna deľba veľmi výnimočná) tak súd skúma, či je niektorý z podielových spoluvlastníkov ochotný za určitú náhradu nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva ostatné podiely. Ak by Vaše podiely nechcela nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva, súd rozhodne o predaji nehnuteľnosti a výťažok z predaja rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa ich výšky podielov. Je potrebné uviesť, že účastníkmi takýchto konaní musia byť všetci podieloví spoluvlastníci. Tzn. že aj tretí súrodenec musí v konaní vystupovať ako žalobca alebo žalovaný. Súdne konania týkajúce sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva bývajú zdĺhavé, najmä z dôvodu, že je potrebné vykonať znalecké dokazovanie na preukázanie hodnoty nehnuteľnosti.