Obmedzenie styku s dieťaťom

Otázka: Obmedzenie styku s dieťaťom

Dobrý deň, chcem sa spýtať na obmedzenie styku s dieťaťom, s manželom som sa rozviedla pred 2 rokmi. Súd zveril našu malú 4-ročnú dcéru do jeho starostlivosti, pretože ja aj napriek tomu, že chcem s ňou tráviť čas, nemôžem, pretože často chodím na služobné cesty. Podľa mňa dcéra ešte nevie posúdiť situáciu a tiež nechcem, aby na mňa zabudla úplne, a preto sa s ňou chcem stratávať čo najviac. Problém je, že mi to jej otec nedovolí a navyše súd určil, že sa môžem s dcérou stretávať len raz za mesiac.Môže mi v tom súd alebo bývalý manžel brániť? Ďakujem

Odpoveď: Obmedzenie styku s dieťaťom

Dobrý deň, 

pokiaľ ide o obmedzenie styku s dieťaťom, tento problém je na súdoch pomerne často riešený. Ak sa pozrieme na otázku obmedzovania styku s maloletou, resp. či súd má na to právo alebo nie existuje dosť podrobný judikát Ústavného súdu SR, ktorého znenie pripájam k mojej odpovedi. V podstate, práva aj povinnosti majú obaja rodičia voči deťom rovnaké, a to aj po rozvode (ak súd zo závažných dôvodou neurčí inak). V otázke rozvodu a úprave styku s dieťaťom je vždy prioritný záujem dieťaťa, pretože dieťa je ten, kto trpí najviac počas rozvodu. Je nutné povedať, že dieťa nie je možné prinútiť k tomu, aby sa s rodičom stretávalo proti svojej vôli ale vzhľadom na to, že má len 4 roky nevie, ako ste správne poukázala, posúdiť situáciu. Preto Ústavný súd  SR vyslovil názor, že neexistuje dôvod, aby bol rodičovi zakázaný alebo značne obmedzený styk s dieťaťom. 

Vo Vašom prípade by som sa pokúsil podať návrh na úpravu styku s maloletým dieťaťom na čas po rozvode a v návrhu uviedol aj priložený judikát Ústavného súdu SR, pretože ÚS SR ako jediný môže podávať záväzný výklad Ústavy, ktorým sú viazaný všetky subjekty v štáte (fyzické osoby, právnické osoby aj štátne orgány a teda aj súdy).

Sp. zn. III. ÚS 125/98

"Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti ctiť a rešpektovať svojich rodičov, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto pokiaľ sa nezistia také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je ani pri plnom rešpektovaní práv samých maloletých zákonný, o to menej ústavný právny dôvod na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený."