Nadobudnutie veci kúpou počas manželstva jedným z manželov

Dobrý deň. Základnou otázkou je, či Vami spomenutý byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len "BSM"). Do BSM v zásade patria veci, ktoré niektorý z manželov nadobudol počas trvania manželstva. Zákon síce pozná aj výnimky, ako sú napr. dedenie, či darovanie, ale tie nie sú v danom prípade relevantné.

Vo Vašom prípade je dôležité to, že kúpna zmluva aj vklad do katastra boli vykonané počas trvania manželstva a peniaze tiež získané na kúpu počas manželstva, a preto zastávam názor, že predmetný byt patrí do BSM, a to bez ohľadu na to, ako je v katastri evidovaný. Pre prípad zániku BSM (či už rozvodom alebo inak), by sa malo vyporiadanie týkať aj daného bytu. Na byt teda máte nárok aj Vy.

Odporúčam podať návrh na určenie, že byt patrí do BSM, ak by manžel nesúhlasil s Vašim zápisom do katastra. 

Dobrý deň, 

budete potrebovať písomné splnomocnenie na podpísanie kúpnopredajnej zmluvy výslovne na predmetný úkon nadobudnutia pozemku do BSM.

Poznamenávame, že overenie podpisu manžela na zmluve je možné aj na zastupiteľskom úrade SR v zahraničí. Adresy zastupiteľských úradov nájdete na stránke Ministerstva zahr. vecí a eur. záležitostí SR.

Podľa ust. § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka platí :

"Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu."

Z uzn. NS SR z 25. novembra 2010, sp. zn. 3 Cdo 73/2009 :

"Ak sú účastníkmi zmluvy o budúcej zmluve, podľa ktorej majú v budúcnosti nadobudnúť nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva obaja manželia, a ak nebol podpis jedného z nich jeho pravým podpisom (t.j. konajúci manžel nemal splnomocnenie na podpis druhého manžela), nemožno dospieť k záveru, že by zmluva bola uzavretá len jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela. Ak by išlo o zmluvu o budúcej zmluve, ktorú mali uzavrieť obaja manželia a na ktorej bol podpis jedného z manželov nahradený podpisom druhého manžela bez toho, aby bol k takému úkonu druhým manželom splnomocnený (oprávnený na základe splnomocnenia manžela), treba takýto právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka považovať za absolútne neplatný."

Dobrý deň,

na Vašu otázku  predkladáme nasledovnú odpoveď : 

Pokiaľ Vaša manželka zdedila rodinný dom, tento nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Predpokladáme, že vlastníkom rodinného domu je naďalej výlučne Vaša manželka.  Pokiaľ ste Vy tiež ako manžel zdedili rodinný dom, tento predali a následne peniaze z predaja domu použili na rekonštrukciu rodinného domu, ktorý zdedila manželka, zo zákona máte nárok vydanie bezdôvodného obohatenia.

Predpokladáme, že k investíciám z Vašej strany z predaja Vášho rodinného domu došlo už dávnejšie. Podľa ust. § 107 Obč. zákonníka "právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo."

Tento Váš vnos do výlučného majetku manželky môžete vyporiadať dohodou už teraz bez ohľadu na to či sa rozvediete alebo nie a bez ohľadu na to, že Váš prípadný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v prípade súdneho konania by napadla námietkou premlčania.

V tejto veci odporúčame kontaktovať advokáta.

Chceme uviesť však aj ďalšiu vec, na ktorú síce ste sa nepýtali, ale je podstatná.

Treba uviesť, že aj keď sa nejedná o rodinný dom patriaci do BSM  resp. podielového spoluvlastníctva, vzniklo Vám ako viete, tzv. odvodené právo bývania v predmetnej nehnuteľnosti na základe rodinnoprávneho vzťahu - ste manželia  a následne v prípade rozvodu nie ste povinný sa z nehnuteľnosti vysťahovať dokiaľ Vám nebude zabezpečený náhradný byt, manželka po rozvode Vás z predmetného rodinného domu nemôžu svojpomocne  a ani za pomoci resp. účasti polície vysťahovať.

Uvádzame z rozs. NS SR, sp.zn. 3 Cdo 43/99, kde súd v podobnom prípade rozhodol o bytovej náhrade, ktoré súd odôvodnil  analogickým použitím ustanovenia § 713 ods. 1 OZ. Nepriznanie bytovej náhrady by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalovaný sa podieľal na výstavbe prístavby rodinného domu fakticky aj finančne, v dome býval 25 rokov a staral sa o jeho údržbu.
 

Dobrý deň, sú dve možnosti, buď formou darovacej zmluvy alebo formou kúpnej zmluvy so zúžením BSM (alebo aj zrušením BSM počas manželstva) k nehnuteľnosti (bytu).