Odpoveď: Živnostenské podnikanie a BSM
Dobrý deň. Vaša otázka smeruje k posúdeniu toho, čo možno považovať za majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako „BSM“) za predpokladu, že jeden z manželom je podnikateľom – živnostníkom.
Relevantná právna úprava
Podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka platí, že: „V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.“
Skutkový stav
Skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť bola kúpená počas trvania manželstva, uvádzate priamo v zadanej otázke, takže v tomto smere je splnená jedna z podmienok toho, aby vec v zmysle citovaného ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka patrila do BSM.
Pre relevantné posúdenie toho, či predmetná nehnuteľnosť patrí do BSM alebo nie, je preto potrebná predovšetkým správna interpretácia dikcie „veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia výkonu povolania jedného z manželov“.
Pokiaľ ide o výkon povolania, možno skonštatovať, že prax sa v prevažnej miere ustálila na tom, že aj živnostenské podnikanie možno považovať za výkon povolania.
Pri súčasnom právnom stave a rozhodovacej praxi súdov je preto pre posúdenie Vami opísaných skutkových okolností rozhodujúce najmä rozlišovať medzi tým, či:
1/ ide o vec, ktorá bola nadobudnutá jedným z manželov (podnikateľom) a slúži jeho podnikaniu,
2/ ide o vec, ktorá bola nadobudnutá jedným z manželov (podnikateľom) a slúži podnikaniu obidvoch manželov, alebo
3/ ide o vec, ktorá bola nadobudnutá jedným z manželov (podnikateľom) a neslúži jeho podnikaniu.
Vo všeobecnosti má pre správne právne posúdenie relevanciu aj to, z akých prostriedkov bola predmetná nehnuteľnosť Vašim manželom (podnikateľom) nadobudnutá. Inak povedané, či na nadobudnutie veci použil spoločné prostriedky oboch manželov alebo či nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti financoval zo svojich výlučných prostriedkov.
Nakoľko vo Vašej otázke uvádzate iba stručne, že: „kúpil v rámci svojho podnikania nehnuteľnosť“, s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je možné vysloviť jednoznačný záver o tom, či ide o predmet patriaci do BSM alebo nie.
Relevantná judikatúra
V uznesení Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 21 Cdo 3078/2006 bol vyslovený právny názor, že:
„Podnik môže byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak len za predpokladu, že išlo o podnik patriaci obom manželom ako podnikateľom. Pokiaľ však bol podnikateľom len jeden z manželov a išlo o vec slúžiacu výkonu len jeho povolania, patril podnik do oddeleného vlastníctva podnikajúceho manžela (porov. napríklad rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 27.9. 2004, sp. zn. 22 Cdo 684/2004).
Pre záver, či podnik patrí do výlučného vlastníctva manžela, alebo do jeho bezpodielového spoluvlastníctva manželov s druhým manželom, je určujúce to, či slúži výkonu povolania obidvoch manželov, alebo len jedného z nich.“
V rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22 Cdo 1717/2000 bol vyslovený právny názor, že:
„Výkonom povolania v zmysle § 143 OZ je potrebné rozumieť aj výkon povolania samostatne zárobkovo činnou osobou (mimo závislú činnosť k inej osobe), t.j. aj (výkon) podnikania len jedného z manželov (fyzickej osoby) v zmysle § 2 ods. 1 OBZ, podľa ktorého sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Z hľadiska účelového určenia veci v tom zmysle, či slúžia výlučne výkonu povolania niektorého z manželov a preto nepatrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva, potom nie je rozhodujúce, či tieto veci boli kúpené alebo vydražené z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Tieto skutočnosti majú totiž právny význam až pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, a to ten, že manžel, ktorého výkone povolania vec slúži, je povinný podľa § 150 druhej vety OZ nahradiť, čo zo spoločného bolo vynaložené na túto vec.“
V rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. NS ČR sp. zn. 22 Cdo 684/2004 bol vyslovený právny názor, že:
„Niet žiadneho dôvodu na to, aby podnik nemohol byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. majetkového spoločenstva manželov upraveného Občianskym zákonníkom. To však len za predpokladu, že ide o podnik patriaci obidvom manželom ako podnikateľom. Pokiaľ však podnikateľom bol len jeden z manželov a išlo o vec slúžiacu výkonu len jeho povolania, podnik patrí do oddeleného vlastníctva podnikajúceho manžela a nemohol sa stať predmetom bezpodielového spoluvlastníctva.“
V rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22 Cdo 2545/2003 bol vyslovený právny názor, že:
„Výkon povolania je aj podnikanie jedného z manželov ako fyzickej osoby. Podnikanie, definované v § 2 ods. OBZ, „ako sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku“, je jedným z možných spôsobov ekonomického zaistenia manželov. V porovnaní s pracovným pomerom je podnikanie zárobkovým spôsobom rizikovejším, a to už len preto, že podnikateľ musí popri svojej práci vynaložiť aj materiálne a iné náklady. Pre bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len BSM) má podnikanie manžela významný ekonomický dopad nielen ako jeho zdroj, ale ovplyvňuje tiež jeho rozsah: veci slúžiace výkonu povolania resp. podnikania manžela sú jeho oddeleným majetkom a tiež neúspešné podnikanie môže mať vplyv na rozsah BSM . Podľa § 147 OZ pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Preto tiež § 148a ods. l OZ vyžaduje súhlas druhého manžela k prvému použitiu spoločného majetku podnikateľom na podnikanie.“
Záver
Záverom si dovoľujem uviesť, že bez bližšieho poznania skutkového stavu a bez posúdenia relevantnej dokumentácie nie je možné vysloviť jednoznačný právny záver o tom, či predmetná nehnuteľnosť do Vášho BSM patrí, alebo nie.
Pre úplnosť je však nutné poznamenať, že nie je rozhodujúce to, akým spôsobom je nehnuteľnosť evidovaná v katastri. V prípade súdneho sporu, kde sa bude riešiť aj otázka toho, či je nehnuteľnosť predmetom BSM alebo nie, nie je súd viazaný tým, ako je nehnuteľnosť evidovaná v katastri.