Otázka: Spoluvlastnícke právo k bytu po rozvode

Dobrý deň. Chcel by som Vás poprosiť o radu týkajúcu sa vysporiadania vlastníctva bytu, ktorý je však darovaný mojej manželke a je jej výlučným vlastníkom. Byt bol jej darovaný počas trvania nášho manželstva a bol zakúpený zo spoločných peňazí. Investície do bytu boli tiež hradené zo spoločných peňazí. Mal by som v prípade rozvodu nejaký právny nárok na spoluvlastnícky podiel? Ďakujem. Pekný deň.

Odpoveď: Spoluvlastnícke právo k bytu po rozvode

Dobrý deň, ďakujeme za Vašu otázku, ku ktorej si dovoľujem zaujať nasledovný právny názor.

Vo Vašej otázke uvádzate, že byt bol darovaný počas manželstva. Zároveň však uvádzate, že bol zakúpený zo spoločných peňazí. Informácia, či bol zakúpený alebo darovaný je však kľúčovou na zodpovedanie Vašej otázky. V nasledujúcich riadkoch rozoberiem situáciu, ak bol darovaný a ak bol zakúpený.

V prípade darovania bytu

Pri majetkoprávnych otázkach realizovaných počas trvania manželstva je potrebné vychádzať z ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Zo znenia tohto ustanovenia je zrejmé, že zákon výslovne vylučuje zo spoločného majetku manželov (BSM) dary jednému z manželov, ktoré dostal počas manželstva. Ak bol manželke byt darovaný počas manželstva, potom sa stala jeho výlučnou vlastníčkou a Vy, z titulu toho, že ste jej manžel, nemáte nárok na podiel na tomto byte. 

Pokiaľ ide o investície, v prípade, ak ste zo spoločného majetku použili peniaze na majetok patriaci výlučne Vašej manželke, máte nárok na náhradu pomernej časti tejto investície. Táto skutočnosť vyplýva z § 150 Občianskeho zákonníka Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Pri vyporiadaní BSM môžete uplatniť nárok na vyplatenie pomernej časti toho, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na byt patriaci Vašej manželke.

V prípade zakúpenia bytu

Ak by došlo k zakúpeniu bytu počas trvania manželstva ak by čo i len časť prostriedkov, ktoré sa použili na jeho kúpu patrila do BSM, potom aj tento byt patrí do BSM. Takýto výklad potvrdzuje aj ustálená súdna prax. Ak by však napríklad bola vec kúpená síce počas trvania manželstva, avšak výlučne z prostriedkov patriacich jednému z manželov (ktoré napríklad získal darom), táto vec by nebola v BSM.

Ak u Vás nastala napríklad situácia, že manželke bol darovaný byt (nepatrí do BSM) a následne ho predala a za tieto prostriedky s pridaním prostriedkov v BSM (spoločných) ste kúpili iný byt, za takejto situácie vychádzajúc z judikatúry súdov, je možné tvrdiť, že byt by nepatril do BSM.

Ak by sme vychádzali z tohto, že byt je v BSM, potom ste jeho vlastníkom rovnako ako manželka. Nemáte síce vyjadrený podiel (ako pri podielovom spoluvlastníctve), avšak vychádzajúc z § 150 by ste mali nárok na polovicu hodnoty bytu. V hodnote bytu by boli zohľadnené už aj Vami spomínané investície.

Záverom si dovoľujem uviesť aj príslušnú judikatúru:

Vec, ktorá bola získaná za trvania bezpodielového spoluvlastníctva z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov (napríklad z peňazí, ktoré mal už v dobe pred uzavretím manželstva alebo ktoré sám získal darovaním), sa nestáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, ale je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto získal (pozri napr. R 42/1972, s. 123). Tak je tomu v bežných prípadoch kúpy veci jedným z manželov z jeho výlučných zdrojov, resp. prostriedkov, kedy ju od predávajúceho kupuje sám (svojim menom) pre seba a kedy sa druhý z manželov na takejto kúpe nijako nepodieľa. Odlišné dôsledky však nastávajú v prípade, kedy je síce kúpna cena úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi sú obidvaja manželia a obidvaja jasne prejavia vôľu nadobudnúť kúpenú vec do bezpodielového spoluvlastníctva (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19. 4. 2000, sp. zn. 22 Cdo 1658/98).

O nadobudnutie veci za výlučné prostriedky len jedného z manželov nemožno uvažovať v prípade, že je vec získaná za prostriedky získané pôžičkou, aj keď ju dojednal len ten manžel, ktorého výlučné prostriedky boli neskôr na jej splatenie použité. Bývalý Najvyšší súd ČSR už v rozsudku z 28. 11. 1969, sp. zn. 8 Cz 36/69, R 57/1970 zaujal právny názor, že „ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel vlastným menom zmluvu o pôžičke, a ak boli takto získané peniaze použité na kúpu určitej veci, t. j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota – za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 OZ a bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke uzavretá platne – do bezpodielového spoluvlastníctva. K záväzku manžela, ktorý takto zadovážil peniaze a je povinný ich vrátiť (či už ako plnenie zo zmluvy o pôžičke či ako neoprávnený majetkový prospech v prípade, že zmluva o pôžičke nebola platne uzavretá) a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.

Pokiaľ sa vec už stane súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemôže neskôr zmeniť právny režim a prejsť do výlučného majetku jedného z manželov len preto, že dodatočne boli na jej získanie použité len prostriedky z výlučného majetku. V takom prípade má ten, koho výlučné prostriedky boli takto vynaložené, len právo pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva žiadať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok (§ 150 OZ).

(rozsudok Najvyššieho súdu ČR, zo dňa 7. 1. 2008, sp. zn. 22 Cdo 3596/2006)

Ak ide o dar v zmysle ustanovenia § 143 OZ musia byť splnené náležitosti darovacej zmluvy v zmysle ustanovenia § 407 OZ (teraz § 628 OZ – pozn. autora), predovšetkým predpísaná forma. Pre posúdenie, kto je obdarovaný, bude rozhodujúcim úmysel darcu, či totiž chcel darovať vec len jednému z manželov alebo obidvom. Tento úmysel bude možné vo väčšine prípadov vyvodiť len z okolností, za ktorých k darovaniu došlo. Nepostačuje pritom len posudzovanie povahy predmetu, či slúži potrebám celej rodiny alebo jedného z manželov, ale je potrebné vždy vychádzať z úmyslu darcu.

Rozhodujúca je aj doba darovania, či totiž k nemu došlo pred uzavretím manželstva alebo po uzavretí manželstva. Pokiaľ došlo k darovaniu pred uzavretím manželstva v prospech len jedného zo snúbencov, potom ide o jeho výlučné vlastníctvo. Ak však išlo o dar obidvoch snúbencom, potom mohlo vzniknúť len podielové spoluvlastníctvo. Týka sa to najčastejšie svadobných darov.

Ohľadom darov obidvom manželov za trvania manželstva možno z kogentného ustanovenia § 143 OZ vyvodiť, že veci nadobudnuté za trvania manželstva dedením alebo darom obidvom manželov sa nestávajú predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva, ale podielového spoluvlastníctva. Výnimka ustanovenia § 143 OZ o veciach darovaných alebo zdedených platí nielen pri nadobudnutí veci jedným z manželov, ale aj pri nadobudnutí veci obidvomi manželmi.

Je nutné poukázať na nesprávnu prax niektorých súdov, ktoré pri posudzovaní skutočnosti, kto je obdarovaným, prihliadajú k tomu, či vec slúži potrebám celej rodiny alebo len jedného z manželov. Toto hľadisko nemôže byť rozhodujúce, pretože ak je preukázané, že obdarovaný bol jeden z manželov, stal sa výlučným vlastníkom veci bez ohľadu na to, či ide o vec určenú svojim charakterom na užívanie celou rodinou.

Nie je pochybností o tom, že darom a tým aj osobným majetkom jedného z manželov môže byť aj vec darovaná druhým manželom z jeho samostatného majetku. Rozdielne názory sú však v otázke darovania medzi manželmi, ak ide o vec patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a určenú už pri nákupe na darovanie jednému z manželov. Darovanie medzi manželmi však nie je možné, nakoľko by to vo svojich dôsledkoch znamenalo obchádzanie kogentných ustanovení o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Každý z manželov má totiž vlastnícke právo k celej veci, a to tak, že práva jedného manžela sú obmedzené rovnakými právami druhého. Právne vzťahy, ktoré vyplývajú z bezpodielového spoluvlastníctva manželov majú výraz len vo vzťahu k celej veci, a to či ide o vzťahy medzi manželmi navzájom alebo o vzťahy k tretím osobám, takže tu nie je podiel, ktorý by mohol byť samostatným predmetom majetkovoprávnych konaní. Ak teda má každý z manželov vlastnícke právo k celej veci, obmedzené však rovnakým právom druhého manžela, potom nemôže jeden z manželov toto svoje právo previesť na druhého manžela, a to ani darovacou zmluvou.

Pokiaľ ide o predmety, ktoré sú najčastejšie predmetom „darovania" medzi manželmi, ide väčšinou o veci výlučne osobnej potreby jedného z manželov, a už preto sú vyňaté z režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak ide o veci, ktoré slúžia obidvom manželom alebo celej rodine a boli nadobudnuté za trvania manželstva, potom nie je žiadny dôvod, aby boli vylúčené z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak ide o veci väčšej hodnoty, napríklad rodinný dom, potom nie je pochybností o tom, že by to bolo neprípustné modifikovanie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

(Zhodnotenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972)