Odpoveď: Musí partner platiť výživné na dieťa?
Dobrý deň, ďakujeme za Vašu otázku, ku ktorej si dovoľujeme zaujať nasledovný právny názor.
Vyživovacia povinnosť, je upravená v § 62 a nasl. Zákona o rodine. Podľa § 62 zákona o rodine Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ako ustanovuje zákon, výživné je platba, na ktorú má dieťa nárok pokiaľ nie je schopné samo sa živiť. Túto schopnosť vcelku zrozumiteľne vysvetľuje Ústavný súd ČR, podľa ktorého:
"Teleológia § 85 ods. 1 Zákona o rodine (na Slovensku § 62 ods. 1 ZR) je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho event. pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť."
Ak dieťa nie je schopné, vlastným úsilím a prácou uhrádzať svoje odôvodnené náklady na život, potom rodičia musia stále plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou oboch rodičov. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Ak nie ste rodičom dieťaťa, potom nie ste povinný platiť výživné na dieťa svojej partnerky. Nikto Vás nemôže o túto platbu žiadať, a to ani súdne. Dôvodom je, že je to povinnosť rodičov.
Na druhej strane, pokiaľ s matkou dieťaťa tvoríte spoločnú domácnosť, je pochopiteľné, že máte aj spoločné výdavky a v konečnom dôsledku sa svojím príjmom môžete podieľať na partnerkinej vyživovacej povinnosti (tým, že prispievate do rozpočtu).
To isté platí aj opačne, teda ak Vaša partnerka nie je matkou Vašich troch detí, nie je povinná zo zákona na nich platiť výživné, avšak znova platí, že v podstate sa na ich výžive a výchove podieľa (ak žijete v spoločnej domácnosti).
Matka Vašej partnerky, pokiaľ nebude partnerka riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť, môže sa splnenia tejto povinnosti domáhať na súde, podaním návrhu na určenie vyživovacej povinnosti (ak nebola zatiaľ súdne určená), alebo na zvýšenie výživného, prípadne podať návrh na exekúciu (ak bolo výživné priznané súdom).
Ak partnerka platí na dieťa 20 eur, dovoľujem si uviesť, že táto suma nezodpovedá zákonu. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Ak nemá rodič dostatok prostriedkov, musí za každých okolností platiť aspoň minimálne výživné, ktoré je 30 % zo sumy životného minima. V súčasnosti, teda k 30.10.2017 je táto suma vo výške 27,32 €.
Ak by si matka neplnila svoju vyživovaciu povinnosť, mohla by sa za splnenia ostatných znakov skutkovej podstaty trestného činu dopustiť aj trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona.
§ 207 Zanedbanie povinnej výživy
(1) Kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze,
b) závažnejším spôsobom konania, alebo
c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.
Zhrnutie
Vy, z titulu toho, že ste partner matky dieťaťa, no nie jeho rodič, nie ste povinný plniť vyživovaciu povinnosť. Túto povinnosť od Vás nikto nemôže vymáhať prostredníctvom súdu, či exekútora. Na druhej strane sa fakticky podieľate na úhrade výživného tým, že prispievate do rozpočtu. Rovnako pri určovaní výživného súd prihliada na majetkové pomery rodiča, teda aj na Váš príjem. Matka by sa mala snažiť plniť výživné priznané súdom, pretože jej hrozí exekúcia. Ak výživné nebolo priznané, tak aspoň výživné vo výške minimálneho výživného.