Priemerná výška výživného

Dobrý deň. Výška výživného sa nedá paušalizovať. Vždy je dôležité najmä to, aké má povinný rodič možnosti, schopnosti a majetkové pomery a aké sú odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Pritom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, a preto by malo byť výživné nastavené tak, aby nebol rozdiel medzi životnou úrovňou dieťaťa a rodičov.

Konkrétna suma výživného bude preto primárne závisieť od Vašich príjmov a potrieb dieťaťa. Odhadnúť primeranú sumu výživného bez detailného poznania individuálnych okolností Vášho prípadu však nemožno.

Dobrý deň,

súd Vám zvýši výživné, avšak nie je dôležité koľko otec skutočne zarába, ale aké má aj potenciálne schopnosti a možnosti. Ak chcete dosiahnuť výživné 300 eur, podajte návrh na zvýšenie výživného a žiadajte vyššiu sumu. Suma výživného musí byť naozaj opodstatnená. Preto je potrebné vopred sa pripraviť na to, že súd bude skúmať zmenu pomerov.

V uvedenej veci je potrebné vychádzať z ust.  zákona o rodine, kde je stanovené §§ 62 a nasl. :

 "Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

"Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť."

"Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima."

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. K zmene výšky výživného môže dôjsť aj bez návrhu. Pri zmene pomerov sa prihliada na vývoj životných nákladov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane oprávneného (napr. zvýšenie výdavkov v súvislosti s prechodom na iný stupeň školskej dochádzky, zhoršením zdravotného stavu a pod.) resp. okolnosťami na strane povinného (napr. dlhodobá PN, vznik ďalšej vyživovacej povinnosti a pod.) alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Súd je povinný podrobne skúmať okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.

Návrh na zvýšenie  už určeného výživného pre maloleté dieťa má obsahovať :  Označenie  oprávneného, povinného,  maloletých detí,  identifikačné údaje, tel. kontakt, elektronická pošta, vzťahy medzi účastníkmi- rozvod, príjmy oprávnenej  a povinnej osoby, označenie zamestnávateľa, priemerný mesačný príjem, majetkové pomery oprávnenej  osoby maloletého dieťaťa a ich zmena oproti stavu v čase predchádzajúceho určenia výživného, plus ak poznáte zmenu v majetkových pomeroch povinnej osoby oproti predch. stavu, iné vyživovacie povinnosti, výdavky oprávnenej osoby - bývanie, cestovné, lieky, strava, ďalšie,

Stav plnenia vyživovacej povinnosti , ako sa plní podľa súdneho rozhodnutia, či sa plní pravidelne. V návrhu treba uviesť výdavky na dieťa, pre ktoré sa má výživné určiť a ich zmena oproti stavu v čase predchádzajúceho určenia výživného.

Dobrý deň, na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď :
Z otázky vyplýva, že matka podala návrh na zvýšenie výživného dva dni pred dosiahnutím plnoletosti dcéry Vášho manžela a to spätne 3 roky.
Podľa ust. §  § 77 zákona o rodine platí :
"(1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú."

Zákon hovorí, že výživné možno priznať spätne na dobu troch rokov od začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súdna prax k tomu zaujala stanovisko, že týmito dôvodmi sú napr. choroba matky, ktorá nedovoľovala jej podať návrh na súd.
To, že návrh bol, podaný dva dni pred dosiahnutím plnoletosti je kalkuláciu, keďže výživné na možno priznať len od začatia súdneho konania. Spätné priznanei výživného nie je pravidlo, ale možnosťou, ktoré dôvody pre priznanie posúdi súd podľa konkrétnych okolností.

Ústavný súd SR v uznesení z 28. marca 2018, sp. zn. I. ÚS 99/2018 k tomuto uvádza :

"Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Zákonná podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného vyplýva okrem iného zo snahy o zamedzenie špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu."
 

Výživné za obdobie pred podaním návrhu po dobu troch rokov bude vecou posúdenia súdu, ako aj dôvodmi, a dokladmi predloženými matkou v konaní, ktoré je potrebné aby Váš manžel v konaní žiadal preukázať tieto zvýšené výdavky na požadovanú sumu 250€.

Súd môže určiť, že výživné od podania návrhu na súd do rozhodnutia súdu  je možné vykonať v splátkach.
V prípade záujmu Vám môžeme pripraviť konkrétne pripomienky k Vášmu návrhu, ktorý predpokladáme, že súd poslal.

Dobrý deň,

podľa zákona o rodine ste výživné povinný platiť do času kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, teda vlastnou prácou a úsilím nadobúdať prostriedky na úhradu svojich životných nákladov. Ak by sa vydala, vyživovacia povinnosť by prešla na manžela. V takomto prípade však pravdepodobne ešte nie je schopná sama sa živiť. Záleží napr. na tom, či študuje, či pracuje, aký je jej zdravotný stav a celková situácia.

Dobrý deň,

pokiaľ sa od poslednej úpravy výživného zásadne nezmenili pomery, v tomto prípade najmä majetkové pomery otca, potom pravdepodobne nie je veľmi veľká šanca na to, aby súd vyhovel návrhu na zvýšenie výživného. Presnejšie by to bolo možné posúdiť porovnaním terajšej situácie Vašej, Vašej dcéry a jej otca so situáciou na základe ktorej bolo výživné stanovené.

Dobrý deň,

pri určovaní výšky výživného je potrebné vychádzať z § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Konkrétnu výšku výživného nie je možné určiť nejako paušálne podľa veku, pretože každé dieťa má iné potreby a vždy sa berie do úvahy aj to, aké sú pomery oboch rodičov. Preto ak rodičia nedospejú k dohode, rozhodne o výške výživného súd, a to tak, aby to bolo v záujme dieťaťa.

Okrem jeho príjmu zo závislej činnosti (zamestnania) je možné zarátať do jeho celkového príjmu aj nájomné, ktoré dostáva z prenájmu. Ak je jeho zisk z prenájmu vo výške niekoľkých stoviek eur, tak sa výživné, ktoré Vám platí, javí ako príliš nízke.

Dobrý deň, určite si podajte návrh na zvýšenie výživného, súd to určite nezníži. Vy ako matka môžete podávať návrh iba za maloleté dieťa. Pokiaľ je Vaša dcéra už plnoletá, musí si podať návrh na zvýšenie výživného sama. Môžete ju však v konaní zastupovať ako zástupca.

V prípade ďalších otázok nám napíšte.

Dobrý deň, pri tomto druhu výživného je veľmi dôležité uviesť, že je ho možné priznať iba na dobu dvoch rokov od narodenia dieťaťa. Tzn. že vo Vašom prípade (vzhľadom na to, že dieťa má 1,5 roka) by bol otec dieťaťa zaviazaný na platenie príspevku na pol roka. Pri určovaní výšky výživného (príspevku) sa vychádza z odôvodnených potrieb oprávnenej osoby a schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. Tzn. že by ste súdu museli preukázať Vaše odôvodnené potreby. Do nákladov by sa samozrejme počítali aj všetky výdavky v súvislosti s deťmi, avšak pri deťoch sa prihliada na to, že ich otcovia majú k nim tiež vyživovaciu povinnosť, ktorú si musia plniť zo zákona. Súd by sa musel vyrovnať s tým, že do akej miery máte znášať náklady detí Vy a do akej miery otec dieťaťa. Pri zisťovaní jeho pomerov sa tiež vezme do úvahy tá skutočnosť, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti (okrem Vášho dieťaťa). Táto skutočnosť vždy spôsobuje znižovanie sumy výživného (príjem povinného rodiča je totiž delený medzi viaceré deti). Po detailnejšom oboznámení sa s Vaším prípadom by sme možno zistili, že z Vášho pohľadu by bolo potrebné skôr riešiť výživné otca na vaše spoločné dieťa. Ak totiž uhrádza 160,- € mesačne na Vás oboch (suma sa delí na výživné pre Vás a pre dieťa), je táto suma veľmi nízka. Ak však suma 160,- € predstavuje iba príspevok na Vašu výživu a na výživu dieťaťa prispieva ešte nad rámec tejto sumy, je málo pravdepodobné vzhľadom na jeho príjem a počet vyživovacích povinností (výživné na deti má prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča), že by súd určil príspevok na Vašu výživu vo vyššej sume.

Dobrý deň, určenie aspoň približnej výšky výživného závisí od mnohých ďalších skutočností neuvedených vo Vašej otázke. Súd pri určovaní výšky výživného vychádza z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, podľa ktorého má súd posudzovať odôvodnené potreby maloletých detí a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Tzn. že ako prvé bude súd zisťovať odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré tvoria najmä náklady na bývanie, stravu, oblečenie, obuv, hygiena, školské náklady, poplatky za krúžky a iné aktivity... Môže sa stať, že niektoré náklady by jeden z rodičov nadhodnotil v rámci súdneho konania a vtedy môže súd náklady aj znížiť podľa seba, ak má z vlastnej činnosti lepšiu vedomosť o výške týchto nákladov. Na druhej strane súd nemusí vychádzať iba z Vášho príjmu. Súd musí totiž skúmať, či nie je vo Vašich schopnostiach a možnostiach zarábať viac, aby ste zabezpečili výživu pre svoje deti (to je prvotná rodičovská zodpovednosť). Rovnako určenie výšky výživného má podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov závisieť aj od rozsahu vykonávanej starostlivosti počas jedného mesiaca (pomer starostlivosti medzi matkou a otcom). Až následne po zistení týchto skutočností pristúpi súd k určovaniu výšky výživného. V prípade, že náklady na starostlivosť o Vaše deti dosiahnu sumu aspoň 400-500 €, tak si myslím, že 150 € na každé dieťa bude súd považovať za nedostatočné výživné. 

Dobrý deň. 

Výška výživného na neplnoleté dieťa sa určuje podľa schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča. Každý rodič však bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, t.j. minimálne výživné je vo výške 27,13 Eur.

Váš manžel je povinný platiť aspoň toto minimálne výživné bez ohľadu na výšku jeho príjmu. V prípade, že budete žiadať stanoviť výživné súdnou cestou, v návrhu na určenie výživného môžete dať akúkoľvek sumu (budete ju musieť zdôvodniť výdavkami na neplnoleté dieťa), pretože bude na posúdení súdu po vykonanom dokazovaní, akú výšku výživného súd určí. V súdnom konaní sa bude zisťovať aj príjem povinného rodiča, pričom ak uvediete, že Váš manžel si privyrába aj brigádami, bude to musieť súdu vysvetliť. Ak Váš manžel si privyrábal brigádami aj v čase, keď ste spolu ešte žili v jednej domácnosti, tak to môže byť pre súd rozhodujúce.  

Dobrý deň, v prvom rade je potrebné uviesť, že súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti nevychádza iba z reálneho príjmu povinného rodiča, ale aj z jeho schopností a možností. Ak je napr. daná osoba vysokoškolsky vzdelaná alebo manuálne veľmi zručná, je v jeho možnostiach a schopnostiach mať vyšší príjem, než má (ak by sa snažila). Preto súd nezohľadňuje iba jeho príjem. Ďalej je potrebné uviesť, že nikto nemôže mať príjem mesačne 40,- €. Existujú zákony, ktoré zabezpečujú minimálnu výšku príjmu občana aj v tom prípade, keď má viacero exekúcii. Súdne konanie o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa riadi tzv. vyhľadávacou zásadou, podľa ktorej môže súd vykonať aj také dokazovanie, ktoré nenavrhol žiadny účastník. Preto súd aj sám pristúpi k zisťovaniu reálnych pomerov na strane Vášho manžela a tiež zisťovania jeho schopností a možností (najmä ukončením štúdia...). Po zohľadnení jeho schopností, možností a majetkových pomerov a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa (ktoré musíte v konaní čo najdôkladnejšie preukázať) bude súd rozhodovať o výške výživného. Iba na základe Vašej otázky však nie je možné ani odhadnúť akú výšku výživného mu určí súd.

Dobrý deň, súd v konaní o určenie výživného skúma komplexne majetkové a zárobkové pomery na strane povinného rodiča. Vo Vašom prípade to znamená, že budete musieť súdu uviesť, že ste vlastníkom nehnuteľnosti. Pre súd je záväzný stav zapísaný v katastri nehnuteľností. Tzn. že pre súd budete vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Odporúčam Vám však celú situácia súdu vysvetliť a uviesť, že v tejto nehnuteľnosti nebývate a matka ju napísala na svoje deti. V súdnom konaní budete musieť súdu preukázať aj Vaše náklady, pričom je potrebné vedieť, že pri určovaní výšky výživného súd neberie do úvahy náklady, ktoré nie sú nevyhnutné. Rovnako Vám odporúčam po predložení odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa preskúmať náklady, ktoré bude tvrdiť matka. Často sa stáva, že niektoré náklady matky buď nepreukážu vôbec alebo ich vyčísľujú nad reálne pomery.

Dobrý deň,

pokiaľ ide o výšku výživného, v tomto prípade neexistuje nejaká presná tabuľka. Výška výživného sa určuje podľa možností, schopností a majetkových pomerov rodičov a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Súd teda určuje výšku individuálne v každom jednom prípade. 

K otázke BSM si dovoľujem uviesť, že na vyporiadaní BSM sa môžete dohodnúť aj mimosúdne. Len ak by ste nedospeli k dohode, môžete sa obrátiť na súd, aby rozhodol.

Dobrý deň, výška výživného sa líši nielen podľa možností a schopností rodičov ale tiež aj podľa toho, v ktorej časti slovenska žijete. Je rozdiel pri tých istých platových podmienkach určiť výživné, ak bývate v Bratislave a ak bývate v nejakej malej dedinke, kde nie je práca. 

V svojej otázke nepíšete, koľko rokov malo dieťa. Každopádne odporúčam Vám odvolať sa voči rozhodnutiu. Tiež ste nenapísali, či ste tieto svoje výdavky všetky dopodrobna preukázali. Pretože, ak nepreukážete svoje výdavky, súd na ne nebude prihliadať. 

Súd tiež prihliada na schopnosti a možnosti, teda nielen na skutočné príjmy. Pokiaľ však nemáte schopnosti a možnosti si zarobiť viac, je potrebné to na súde preukázať. 

V konaní o určení výživného je potrebné vždy myslieť na to, že dokazovanie hrá podstatnú rolu.

Rovnako to však platí aj z opačnej strany. Pokiaľ matka len tvrdila výdavky na dieťa ale nič nepreukázala, potom to môžete využiť vo svojom odvolaní.  

Počkajte si na doručenie rozhodnutia a odôvodnenie. Následne Vám odporúčam navštíviť advokáta, ktorý Vám pomôže s odvolaním. 

Dobrý deň, pokiaľ ide o výživné, tak pri sume 2000 eur a 9 ročnom dieťati počítajte s výživným od 250 eur do cca 400 eur. Výška sumy výživného závisí od jeho výdavkov, Vašich výdavkov, záujmov dieťaťa, zdravotného stavu dieťaťa a iných. 

Pokiaľ ide o majetok, ak vyplatil počas manželstva brata, potom táto polovica bude patriť do BSM (dôležité ale bude odkiaľ mal peniaze), aj keď je napísaný na liste vlastníctva sám. K tomu Vám odporúčam konať už teraz. 

Čo sa týka Vášho odchodu z domu, tak podľa judikatúry, Vám on musí nájsť náhradne ubytovanie. 

Ak máte záujem, môžeme si dohodnúť stretnutie a ja Vám vysvetlím celý postup a Vaše práva. 

Dobrý deň,

podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd teda berie do úvahy príjmy, majetkové pomery atď. komplexne. Pokiaľ ide o dohodu o výške výživného, uvádzam, že podstata súdnych konaní spočíva práve v tom, že súd sa vždy snaží dosiahnuť medzi stranami zmier a vedie ich k dohode. Ak ide o maloleté dieťa musí súd skúmať, či by daná dohoda bola v jeho najlepšom záujme.

Dobrý deň, v prvom rade je potrebné vedieť, že súd určuje výšku výživného na základe schopností, možností a majetkových pomerov povinného (Vás) a na základe odôvodnených potrieb maloletých detí. Súd posudzuje Váš príjem komplexne, pričom na výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné neprihliada (vo vzťahu k prenájme bytu mám za to, že tento výdavok by mal súd posudzovať ako nevyhnutný v prípade, že nevlastníte žiadnu nehnuteľnosť, kde by ste mohli bývať). Následne súd zisťuje od matky výdavky na domácnosť a starostlivosť o deti. Tieto výdavky musí matka čo najpresnejšie vyčísliť a preukázať. Súd posudzuje Váš príjem, odôvodnené potreby maloletých detí a na základe toho dospeje k určitej sume, ktorú bude považovať za potrebnú na zabezpečenie adekvátnej starostlivosti o vaše maloleté deti. Považujem však za potrebné uviesť aj to, že pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom dáva súd aj zákon prednosť dohode rodičov. Tzn. že sa súd bude snažiť v prvom rade dospieť k určitej úprave rodičovských práv a povinností na základe dohode rodičov. Ak je možné s Vašou priateľkou sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, odporúčam Vám uzatvoriť rodičovskú dohodu a následne ju dať schváliť súdu (aby bola vykonateľná).

Dobrý deň,

ak máte na mysli súdne určenie výživného je potrebné v návrhu uviesť všetky relevantné skutočnosti, ktoré odôvodňujú Vašu žiadosť, teda napr. že o dieťa nejaví záujem, má sklony k alkoholizmu, ďalej uveďte aký máte príjem a náklady na život a rovnako je potrebné vyčísliť čo najpresnejšie, aké máte náklady na starostlivosť o dieťa (oblečenie, strava, zdravotná starostlivosť a iné). Podľa Zákona o rodine platí, že výška vyživovacej povinnosti závisí od možností, schopností a majetkových pomerov rodičov a od odôvodnených potrieb dieťaťa. Súd zisťuje tieto pomery u oboch rodičov. 

Pokiaľ ide o zákaz styku, tak v zmysle medzinárodných dokumentov a našej právnej úpravy je právo dieťaťa na styk s rodičom jedným zo základných práv rodiča, resp. dieťaťa. Súdy obmedzia styk s dieťaťom len v prípade, ak hrozí, že vplyvom rodiča by sa narušil psychický či fyzický vývin dieťaťa. Ak jeho otec má sklony k alkoholizmu potom je zrejme žiadosť o zákaz styku na mieste.

Pri oboch návrhoch je potrebné Vaše tvrdenia podporiť aj priložením dôkazov (výplatné pásky alebo daňové priznanie, pokladničné bloky, a pod.)

Dobrý deň,

§65 Zákona o rodine uvádza nasledovné

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Z § 65 odseku 2 vyplýva, že rodičia sú povinní prispievať na dieťa podľa svojich schopností a možností, to znamená, že pri určovaní výživného súd neprihliada len na majetkové pomery povinného, ale aj na to či je schopný a má možnosť zarábať. Preto bude súd prihliadať napríklad aj na to, či sa povinný bez dôvodu vzdal možnosti zarábať popri štúdiu, respektíve či sa pokúša nájsť si zamestnanie. Taktiež bude prihliadať na oprávnené potreby mladistvého.

Z 3. odseku možno určiť minimálnu výšku výživného na nezaopatrené dieťa, ktorá sa vypočítava zo životného minima a dosahuje sumu cca 30 €. Vzhľadom na to, že povinný nie je zárobkovo činný a ani nevlastní žiaden majetok, súd pravdepodobne určí výšku výživného v minimálnej hodnote. Na dosiahnutie tohto nároku môžete podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (exekúciu).

V prípade že povinný nie je schopný platiť výživné a zároveň s jeho platbou mešká 3 a viac mesiacov, máte možnosť požadovať od štátu tzv. náhradné výživné, ktoré sa poskytuj maximálne v sume 1,2 násobku životného minima. Žiadosť sa podáva na ÚPSVaR v mieste trvalého pobytu dieťaťa.

Dobrý deň. V zmysle zákona je s konaním o rozvod manželstva spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. S konaním o rozvod manželstva však nie je spojené konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak teda podáte návrh na rozvod manželstva, v tomto konaní sa nebude riešiť rozdelenie majetku manželov. Toto sa rieši až po zániku manželstva, resp. po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ ide o skúmanie príjmov manželov v konaní o rozvod manželstva, tomuto sa zrejme nevyhnete, ak z manželstva pochádzajú maloleté deti. Konanie však môžete urýchliť tak, že uzavriete tzv. rodičovskú dohodu, v ktorej upravíte zverenie detí do starostlivosti jedného z manželov, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti, upravíte výšku výživného, upravíte styk s dieťaťom, dohodnete sa kto bude deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Dobrý deň, výška výživného sa stanovuje podľa odôvodnených potrieb maloletého a podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného. Preto je potrebné v súdnom konaní z Vašej strany kvalifikovane preukázať výdavky týkajúce sa domácnosti a tiež starostlivosti o maloleté dieťa. Tieto výdavky je potrebné súdu aj zdokladovať (účtovnými blokmi, faktúrami...). Na druhej strane u povinného súd vychádza z jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Príjem bude živnostník dokladovať daňovým priznaním. Rovnako bude musieť preukázať svoje výdavky, pričom súd pri výdavkoch povinného neberie do úvahy tie výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Následne súd na základe týchto údajov určí výšku vyživovacej povinnosti otca dieťaťa. V tomto smere považujem za dôležité uviesť, že súd pri určovaní výšky výživného nie je viazaný návrhom, tzn. že ak súdu navrhnete, aby určil výživné vo výške 200,- €, súd môže po ukončení dokazovania na základe vlastnej vôle určiť vyššie alebo nižšie výživné.

Dobrý deň, určiť presnú výšku výživného na Vaše dieťa nie je možné, nakoľko faktorov, podľa ktorých je možné rozsah vyživovacej povinnosti stanoviť, je viacero a sú mi neznáme. Podľa § 75 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ustanovenia § 62 zákona, obaja rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. A taktiež platí, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Dobrý deň, 

presná výška výživného (okrem minimálneho výživného) nie je upravená v žiadnom zákone či vykonávacom predpise. Súd posudzuje každý jeden prípad individuálne vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, jeho ďalšie vyživovacie povinnosti a samozrejme na odôvodnené záujmy a potreby maloletého dieťaťa. V návrhu je však potrebné uviesť, že dcéra je študentka na gymnáziu, to či uvažuje nad vysokou školou, rozpísať presné náklady na jej potreby od nákladov na bývanie, stravu, oblečenia, cez učebné pomôcky, zdravotnú starostlivosť až po náklady na jej záujmy a kultúrny život. Podľa ustálenej judikatúry a názorov odbornej verejnosti platí, že náklady na život dieťaťa rastú priamo úmerne s vekom. Ak to zhrniem, je potrebné dôkladne odôvodniť  Váš návrh a až súd rozhodne o presnej výške výživného. Upozorňujem však, že návrh môžete podať Vy, ako jej zákonný zástupca len do jej 18 roku veku. V prípade ak dcéra nadobudne plnoletosť tak musí návrh podať ona sama, vo vlastnom mene.

Dobrý deň. V zmysle zákona o rodine trvá vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom dovtedy, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Ak teda dieťa začne pracovať, mám za to, že mu zanikne nárok na výživné, nakoľko už bude objektívne schopné živiť sa samé. Pokiaľ by teda rodič, ktorý je povinný platiť výživné, podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti počas tejto doby a súd by o tomto návrhu rozhodoval v čase, keď je dieťa objektívne schopné živiť sa samé, mohlo by dôjsť k zrušeniu vyživovacej povinnosti.

Dobrý deň

pri výživnom sa prihliada na potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení vyživovacej povinnosti  súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará osobne. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Výživné pre dieťa znamená uspokojenie jeho hmotných potrieb (oblečenie, obuv, hygienické pomôcky,...) prostriedky pre vzdelanie, pre jeho záľuby a pod. Teda súd skúma všetky okolnosti v každom jednom konkrétnom prípade osobitne.

Dobrý deň, hranica výživného sa nezvýšila na 100 eur. Podľa zákona o rodine má otec povinnosť platiť najmenej sumu vo výške 30 % životného minima. To je dnes cca do 30 eur. Spočítajte si svoje výdavky a požiadajte o zvýšenie výživného. Suma 70 eur je skutočne veľmi nízka na študenta vysokej školy. To, koľko Vám súd prizná výživné bude závisieť od Vašich výdavkov a od jeho príjmov a ďalších vyživovacích povinností, ktoré otec má.

Dobrý deň. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine: „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.“ To, že poberáte sociálnu dávku v určitej výške, žiadnym spôsobom nezbavuje otca povinnosti platiť výživné. Z uvedeného dôvodu sa môžete obrátiť na súd s návrhom na určenie výživného. 

Otec nemôže argumentovať tým, že dostávate prídavok na dieťa zo zahraničia. 

Pokiaľ ide o výživné na dieťa pri príjme 4300 eur, tak suma 150,- €, ktorú Vám posielal bola príliž nízka. Súd pri určovaní výšky výživného vychádza aj z nákladov na dieťa, príjmov rodičov, výdavkov rodičov a iných skutočností. Dieťa ma právo sa podieľať na životnej úrovni rodiča. Ak si otec dovolí dovolenky, potom aj dieťa ma právo chodiť na dovolenky. Odporúčam Vám, ak sa nedohodnete mimosúdne, žiadať od neho na sude cca 500,- €. Súd Vám túto sumu zníži, ale nie však podstatne. Príjem otca bude potrebné preukazovať.

Dobrý deň. Výška výživného môže byť určená vzájomnou dohodou rodičov (takúto dohodu však musí schváliť súd) alebo rozhodnutím súdu. Pri určovaní výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (napr. náklady na ošatenie, stravu, zdravotné potreby a pod.), ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pri určení výšky výživného na dieťa sa vychádza z toho, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pokiaľ bude o rozsahu vyživovacej povinnosti rozhodovať súd, prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Konkrétnu výšku výživného však nemožno vyvodiť iba z príjmu povinného rodiča.

Vo Vašom prípade by po rozvode pripadali do úvahy dva nároky: 1. výživné na dieťa a 2. príspevok na výživu rozvedeného manžela. Pokiaľ by ste sa o výške výživného na dieťa, resp. príspevku na výživu rozvedeného manžela nedokázali dohodnúť, ich výšku by určil súd. V zmysle § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR): "Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného." Pokiaľ ide o príspevok na výživu rozvedeného manžela je však nutné dodať, že jednou zo základných podmienok na jeho priznanie je to, aby sa rozvedený manžel nebol schopný sám živiť. Okrem toho je uvedený nárok časovo obmedzený na dobu 5 rokov s tým, že vo výnimočných prípadoch možno túto dobu predĺžiť (§ 72 ZR).

Spomenuté nároky sa pritom líšia aj z hľadiska rozsahu. Pri výživnom na dieťa sa v zmysle ZR vychádza z toho, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na druhej strane pri príspevku na výživu rozvedeného manžela sa prispieva v menšom rozsahu, a to na primeranú výživu. V týchto nárokoch sú zahrnuté všetky náklady. 

Je problematické odhadnúť presnu výšku výživného, ktorú Vám súd určí, pretože nepoznám odpovede na viaceré otázky, ktoré súd rieši, napríklad: výška výdavkov, ktoré má dieťa, Vy a manžel, o aké výdavky ide, aké sú majetkové pomery oboch rodičov, atď. Až na základe všetkých údajov je možné určiť výšku výživného na dieťa a na Vás.

Dobrý deň.

Určenie vyživovacej povinnosti povinného manžela je takmer vždy spojené s problémami a nezhodami. Rozhodujúcich je niekoľko skutočností, ktoré uvádzame v nižšie citovanom rozhodnutí súdu. Pokiaľ Váš exmanžel prijal pracovné miesto mimo BA s nižším príjmom preto, aby sa vyhol plateniu vyživovacej povinnosti a je objektívne schopný zarábať viac, dovolím si trvrdiť, že s týmto svojim argumentom na súde neobstojí. 

 Krajský súd v Ústí nad Labem v konaní sp.zn. 10 Co 550/2002 judikoval nasledovné:

V konaní o určenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu treba zisťovať celkové pomery rodičov – ich schopnosti, možnosti, majetkové pomery (vek, zdravotný stav, aktuálne rodinné pomery (ďalšie vyživovacie povinnosti, nové manželstvo), dosiahnuté vzdelanie, resp. odborná kvalifikácia a objektívna možnosť dosahovať vyšší príjem vlastným pričinením, najmä vlastnou prácou, majetkové pomery (hnuteľný a nehnuteľný majetok, príjmy z inej než závislej činnosti, objektívnu možnosť získať ďalší príjem, napr. disponovaním vlastným majetkom, ak takéto disponovanie možno od osoby, ktorý má vyživovaciu povinnosť, spravodlivo požadovať)) a doterajšiu celkovú životnú úroveň toho-ktorého rodiča, to všetko s prihliadnutím na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará.

Takže nejde ani tak o skutočné pomery ale to, čoho je otec schopný.