Dobrý deň,

áno, dá sa to. Oprávnení budú tí, ktorí budú prechádzať cez pozemok, na ktorom stojí rodinný dom a okolitých pozemok (napríklad dvor, záhrada, predzáhradka) a povinní budú tí, ktorí vlastnia tieto pozemky. Povinní budú trpieť prechod cez ich pozemky. 

Ide o vecné bremeno "in rem", teda je viazané na  nehnuteľnosť a jej vlastníctvo. Takéto vecné bremeno prechádza aj na budúcich vlastníkov. 

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, "Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe."

Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, "Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa."

To znamená, že aj keď sa vlastník nehnuteľnosti zmení, vecné bremeno ostáva na nehnuteľnosti a budúci vlastník musí dodržiavať všetky podmienky a obmedzenia stanovené v zakladajúcej zmluve. Je to teda efektívny spôsob, ako zabezpečiť kontinuitu prístupu k domu v budúcnosti.

Dobrý deň, z otázky vyplýva, že na pozemok - dvor o výmere 99 m2 je zriadené vecné bremeno v prospech vlastníka susednej nehnuteľnosti a to právo prechodu a prejazdu, ktoré predpokladáme, že je zapísané aj na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností, pričom nie je určená konkrétna časť /cesta/, ktorej sa právo prechodu a prejazdu týka.

Z otázky usudzujeme, že sused predmetný pozemok, ku ktorému má zriadené právo prechodu a prejazdu využíva aj na uskladnenie dreva, jeho spracovanie atď.

Uvádzam, že samotný obsah vecného bremena práva prechodu a prejazdu neznamená, že tento pozemok, na ktorom viazne vecné bremeno môže sused využívať aj na uskladnenue a spracovanie dreva pri dovoze zrejme pre jeho nehnuteľnosť /nepoznáme usporiadanie pozemku a nehnuteľností - domov na ňom, preto môžeme vychádzať len z nášho úsudku/. Ak je to tak ako uvádzame, potom potom riešením je len požiadať suseda, aby pozemok využíval len na určený účel a nie je účel, ktorý z vecného bremena nevyplýva /uskladnenie dreva a pod./. Ak by nedošlo k náprave, potom riešením je nechať vyhotoviť geom. plán na určenie konkrétnej časti pozemku práva prechodu a prejazdu, ktorý geom. plán by vyhotovil autorizovaný geodet a následne bol zapísaný do katastra nehnuteľností a príslušnú časť pozemku vymedziť malým oplotením.

Nevieme na základe čoho bolo vecné bremeno zapísané, ale pokiaľ má sused prístup k svojej nehnuteľnosti aj inou cestou i keď za sťaženejších podmienok potom riešením by bolo súdnou cestou žiadať zrušenie vecného bremena.

Odporúčam kontaktovať advokáta, aby preštudoval vaše doklady a podklady /podklady z katastra, zmluva o zriadení vecného bremena/ a našiel pre vás najlepšie a najjednoduchšie riešenie vzniklej situácie.

Dobrý deň, na Vami položenú otázku uvádzame hneď úvodom, že RK poradila susedovi - vlastníkovi chaty celkom dobre v tom smere, aby  bola spísaná  dohoda o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu /t.j. pešo/, keďže v podstate si tak zabzepečuje prístup k nehnuteľnosti aj v budúcnosti a zvýši sa tak samotná hodnota jeho nehnuteľnosti.

K samotnému prípadnému zriadeniu vecného bremena uvádzame, že k jeho  zapísaniu do listu vlastníctva by bol nevyhnutný geom. plán na presne šecifikovanie trasy pozemku - chodníka a až na základe takto vyhtoveného geom. plánu by bolo možné vecné bremeno zapísať do listu vlastníctva. Otázka týkajúca sa toho, že chodník nebude vlastníkom pozemku udržiavaný by bola konkretizovaná v dohode o zraidení vecného bremena.

Otázkou tiež je, či vlastník chaty, ktorý ju chce predať, nemá možnosť prístupu k chate aj inou, i keď sťaženejšou cestou.

Nevieme aké je umiestnenie Vami uvádzaného pozemku, možnosť jeho vyžitia Vami teraz prípadne v budúcnosti, preto odporúčam konzultáciu u advokáta.

Dobrý deň, nepoznáme umiestnenie záhrad zrejme aj so stavbami v teréne.  Otázkou je, či nový vlastník pozemku, ktorého uvádzate v otázke, že pozemok vykolíkoval, je to, kto je vlastníkom prístupovej cesty.

Ak by malo dôjsť k zataraseniu prístupovej cesty k Vašim pozemkom so záhradnými domčekmi /chatami/, potom riešením je využitie ust. § 151o/ ods. 3 Obč. zákonníka :

"Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok."

Odporúčam vo veci zistiť aktuálny stav v katastri nehnuteľností ako je evidovaná a zapísaná prístupová cesta zapísaná v KN a kto jej vlastníkom.

Dobrý deň,
z otázky sme pochopili, že na VAšom pozemku je zriadené vecné bremeno právo prechodu a prejazdu vprospech suseda. Sused plánuje výstavbu a v projekt. dokumentácii má zakreslenú cestu, ktorá vedie cez Váš pozemok, zrejme mimo zriadeného vecného bremena práva prechodu a prejazdu, čo je zapísané na LV.

Podľa ust. § 59 stav. poriadku platí :

"Účastníci stavebného konania
(1) Účastníkmi stavebného konania sú:
a) stavebník,
b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté,
c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu,1g)
d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby."

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že ste mali byť účastníkmi stav. konania. Či je stav. povolenie právoplatné, zistíte na internetovej stránke stav. úradu - obce.

V otázke sa pýtate, či sused si môže postaviť cestu na Vašom pozemku, a to na tej časti, kde je zriadené vecné bremeno práva prechodu a prejazdu. Zrejem terajšia cesta, kde je zraidené vecné bremeno, nie ej nijako spevnená ako bývajú obvykle mieste komunikácie.

Sme názoru, že aj keď je v prospech suseda zriadené vecné bremeno práva prechodu a prejazdu, to, aby investoval do dotknutej časti pozemku - vystaval cestu, musí mať Váš písomný súhlas, najlepšie formou písomnej dohody medzi Vami, kto bude znášať náklady na vybudovanie cesty, ako aj prípadné fin. vyporiadanie, čo vyplýva z ust. § 151n/ ods. 3 Obč. zákonníka :

"Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania."

Dobrý deň,
usudzujeme, že právo prechodu a prejazdu vo Vašom prípade bolo zriadené na základe zmluvy o vecnom bremene prípadne na základe rozhodnutia súdu. Právo prechodu a prejazdu neznamená, že osoba oprávnená z vecného bremena môže predmetný pozemok, na ktorom viazne vecné bremeno používať aj na iný účel. Problém v prípade susedy je v tom, že ťažko dosiahne súhlas správcu cesty na jej prekopanie, s čím sú spojené omnoho väčšie náklady, keďže pozemok by musela uviesť do pôv. stavu, ak by nebola použitá špeciálna technológia pri budovaní prípojok bez prekopania cesty.

Zo samotných podmienok vodárenských spoločností a dodávateľov el. energie, vyplýva, že žiadateľ o zriadenie prípojok musí predložiť doklad o tom, že je vlastníkom pozemku prípadne má ku konkrétnemu pozemku iné právo, teda minimálne súhlas vlastníka pozemku, resp. zmluvu o zriadení vecného bremena.

Riešením je preto studňa.

Dobrý deň,

na Vašu otázku uvádzame nasledovnú odpoveď :

Ako vyplýva z verejne dostupných údajov, v KN je zapísané právo prechodu ako vecné bremeno a to cez parcelu registra C KN číslo 156/3 v prospech vlastníkov parcely registra C KN číslo 156/1 podľa listiny R a príslušného geometrického plánu. 

Z otázky nevyplýva, že by ste aj v skutočnosti, teda reálne na pozemku vyznačili cestu, ktorej zodpovedá právo prechodu podľa geom. plánu.   Uvádzame, že ten, v prospech koho je vecné bremeno zriadené, nie je oprávnený využívať celý pozemok ako mu to vyhovuje, ale len vyznačenú časť, ktorá zodpovedá geometrického plánu.

Pozerali sme aj samotné usporiadanie pozemkov;  pre presnejšiu predstavu a napísanie nášho jednoznačného názoru by sme potrebovali vidieť pozemok, ako aj možnosti prístupu na pozemok pre Vás a pre Vašu sestru samostatne, a to aj reálne v teréne. 

Vzhľadom na okolnosť, že niektoré pozemky máte vo výlučnom vlastníctve, a niektoré sú v podielovom spoluvlastníctve, z dôvodu možných nezrovnalostí pri výkone vecného bremena, by bolo dobrí, aby ste sa dohodli na zrušení podielového spoluvlastníctva pozemkov a aby ste v časti zrušili a vyporiadali podielové spoluvlastníctvo, resp. došlo k zámene pozemkov, aby každá z Vás ako vlastníkov domov v predmetnej obci mala zabezpečené vlastné vchody a prístupy na svoj pozemok výlučne z verejnej komunikácie resp. zo svojho pozemku. 

Jedná sa o to, aby ste sa navzájom neobmedzovali pri výkone svojich práv resp. museli strpieť výkon práva vyplývajúci z vecného bremena. 

Podľa ust. § 151n/ Občianskeho zákonníka platí /citujeme/ :

"(1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

(2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

(3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania."

Sme názoru, že vec je riešiteľná, najlepšie bez účasti súdu, kde by riešenie sporu mohlo trvať pomerne dlhú dobu /1- 2 roky, prípadne aj viac.

Odporúčame konzultáciu s geodetom, ktorý by pozemky aj reálne zameral a následne by boli spísané potrebné zmluvy, na spísanie ktorých odporúčame  kontaktovať advokáta. Samozrejme, že zmluvne by došlo k zrušeniu vecného bremena, ktoré obmedzuje vlastníka tejto časti nehnuteľnosti, ako aj jeho právnych nástupcov.