Dobrý deň,
náš právny poriadok nepozná pojem čierna stavba, ktorý pojem sa užíva na stavbu, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia resp. bez ohlásenia stavebnému úradu.

Obec nie je povinná súhlasiť s právom prechodu a prejazdu k predmetnej stavbe. Z hľadiska práva je potrebné, aby vlastník tejto stavby požiadal o dodatočné stavebné povolenie v zmysle ust. stavebného poriadku. Pokiaľ ide o vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu tu v zásade platí, že ak by stavba bola dodatočne povolená, otázkou je či k predmetnej stavbe je možné sa dostať aj iným spôsobom aj keď za obtiažnejších podmienok /napr. obchádzkou/.  Poukazujeme na ust. § 151o/ ods. 3 Občianskeho zákonníka :

"Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok."

Dobrý deň, vzhľadom na okolnosť, že vy nie ste vlastníkom ani spoluvlastníkom prístupovej cesty, a teda vlastníkom na iná osoba, riešenie veci práva prechodu a prejazdu k vašej predajni formou nájmu je jedným z riešení.

Predpokladáme, že vaša predajňa má budúcnosť, teda nie je určená na zbúranie vzhľadom na jej stav a je predpoklad, že bude využívaná vami dlhú dobu, potom najlepším riešením by bolo, aby ste odkúpili od vlastníka podiel na ceste a stali sa jej podielovým spoluvlastníkom.

Ďalšou možnosťou je dohoda o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu, ktorá dohoda by bola zavkladovaná do katastra nehnuteľností. Samotné vecné bremeno sa zriaďuje za odplatu. Zriadiť vecné bremeno možno aj na základe podania návrhu na súd samostatnou žalobou podľa § 151o/ ods. 3 Občianskeho zákonníka :

"Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok."

V prípade, že by vás vlastník cesty kontaktoval písomne so svojim návrhom, odporúčam návrh dohody riešiť s vami zvoleným advokátom.

Vec odporúčam riešiť zmierčou cestou, teda bez súdneho konania, ktoré je ako časovo, tak aj finančne náročné a vy sa k svojej predajni potrebujte dostať s tovarom.

Vo veci môžete kontaktovať aj našu kanceláriu.

Dobrý deň, z otázky vyplýva, že ste oprávneným z vecného bremena, ktoré sa vzťahuje na konkrétnu nehnuteľnosť. Ak pôvodný vlastník pozemok predal a už bolo na ňom zriadené vecné bremeno, toto vecné bremeno - právo prechodu a prejazdu - prechádza na nového vlastníka nehnuteľnosti, čo vyplýva z ust. § 151n/ ods. 2 Obč. zákonníka :

"Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa."

Ak sa Vy na svoj pozemok síce môžete dostať aj z inej cesty, ktorá je rovnako v spoluvlastníctve, toto nie je právny dôvod, aby už zriadené vecné bremeno bolo zrušené súdnym rozhodnutím.

Nepoznáme obsah pôvodnej zmluvy o zriadení vecného bremena, ale zrejme po posúdení okolností prípadu a hlavne terénu, by bolo vhodné dohodnúť sa s vlastníkom pozemku ako osobou povinnou z vecného bremena na odkúpení tejto časti pozemku, resp. na platení nájmu za užívanie pozemku, avšak nielen Vami ale aj ostatnými osobami, ktoré majú zriadené vecné bremeno na konkrétnom pozemku.

Uvádzame na záver, že zo zákona nie ste povinný súhlasiť so zrušením vecného bremena a vlastník pozemku ako osoba povinná z vecného bremena by mohla dosiahnuť jeho zrušenie len súdnou cestou.

Dobrý deň, pokiaľ nateraz zriadené vecné bremeno sa týka len práva prechodu a prejazdu vo váš prospech ako oprávnenej z vecného bremena /v otázke neuvádzate druh vecného bremena, ktoré je už zriadené/, potom na zriadenie prípojky vody, kanalizácie a plynu budete potrebovať súhlas vlastníka pozemku.

Dobrý deň, aj keď existovala ústna dohoda s pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti – prístupovej cesty k Vášmu domu, táto nie je postačujúca. Vecné bremená, kam patrí aj právo prechodu a prejazdu, právo prístupovej cesty, môžu byť zriadené dohodou, rozhodnutím súdu, ktoré podielahajú vkladovému konaniu do katastra nehnuteľností v zmysle ust. § 151o/ Obč. zákonníka.

Ak sa k Vašej nehnuteľnosti- domu nemôžete dostať iným spôsobom aj keby to bolo za sťaženejších podmienok napr. dlhšia cesta, potom platí ust. §151o/ ods. 3 Obč. zákonníka :

„Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.“

Vo veci odporúčame postup zriadiť vecné bremeno – právo prejazdu a prechodu /tzn. pešo a autom/ písomnú dohodu a túto zavkladovať do katastra nehnuteľností.

Odporúčam kontaktovať advokáta.

Dobrý deň, vo Vami uvedneom prípade platí  ust. § 151o/ ods. 3 Obč. zákonníka :

"Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok."

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že ak k stavbe nie je mmožné sa dostať iným spôsobom - vo Vami uvedenom prípade prechod zo zadnej časti pozemku, potom v prípade súdneho konania súd Vášmu návrhu vyhovie.

Ešte poznámka : Nevieme z otázky, či konkrétny prechod z prednej časti resp. konkrétny podchod - smerom z námestia, je v podielovom spoluvlastníctve Vás a druhej spoluvlastníčky, alebo je vo výlučnom vlastníctve vlastníčky prednej časti nehnuteľnosti.

Ak by prechod resp. podchod bol v podielovom spoluvlastníctve, nie je právny dôvod, aby Vám bránila v prístupe k Vašej časti nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v zadnej časti.  V tomto prípade /podiel. spoluvlastníctvo prechodu resp. podchodu/ odporúčam  oznámiť spoluvlastníčke, že v prípade, že neumožní prístup cez podchod, vec oznámite na obec ako podozrenie zo spáchania priestupku proti obč. spolunažívaniu /§ 49 zákona o priestupkoch/.

Súčasne odporúčam, ak je podchod resp. prechod vo výlučnom vlastníctve vlastníčky prednej časti domu, aby ste spísali zmluvu o zriadení vecného bremena, kde Vy budete ako oprávnená z vecného bremena - právo prechodu a dohodli ostatné podmienky /hlavne zrejme finančné a kto sa bude a ako starať o bránu/. Dohodu o zriadení vecného bremena zavkladujete do katastra nehnuteľností. Toto považujeme za najlepšie a najrýchlejšie riešenie. Súdne konanie je v súčasných podmienkach náročné hlavne z časového hľadiska.

Odporúčam kontaktovať advokáta za účelom zmierčieho riešenia sporu.

Dobrý deň,

jednotlivé spôsoby zániku vecných bremien vyplývajú z charakteru týchto tzv. vecných práv k cudzím veciam. Najjednoduchšou cestou ako docieliť zrušenie vecného bremena, je pokúsiť sa dohodnúť. Zmluvou o zrušení vecného bremena, ktorú uzatvárajú oprávnený a povinný z vecného bremena, možno docieliť tak zánik práva zodpovedajúcemu vecnému bremeno, ktorý však podlieha ešte vkladovému konaniu a preto takúto zmluvu treba podať na príslušný katastrálny odbor za účelom vykonania zmeny zápisu. Takouto dohodou možno zrušiť vecné bremeno, či už vzniklo zo zmluvy alebo rozhodnutím príslušného orgánu (napr. súdu). To obyčajne nie je možné, pretože jedna strana často nesúhlasí. 

Druhou alternatívou, pri ktorej je však nevyhnutné naplnenie zákonom daných skutočností, je zánik vecného bremena rozhodnutím súdu. Predpokladom tohto spôsobu je podanie návrhu na zrušenie alebo obmedzenie vecného bremena, ktorý môže podať tak oprávnený ako aj povinný z vecného bremena. Súd však môže rozhodnúť o tomto návrhu len ak nastala zmena pomerov, v dôsledku ktorej vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Súd zároveň bude rozhodovať i o primeranej náhrade za zrušenie alebo obmedzenie vecného bremena. Ak pôjdete touto cestou, v návrhu opíšte skutkový stav, zmenu pomerov s uvedením možného ohrozenia na zdraví a živote tak ako ste uviedli v otázke. Ak súd zistí zmenu pomerov, v dôsledku ktorej nastal tento hrubý nepomer (t.j. musí tu existovať vzťah príčiny a následku), je zrejmé, že návrhu vyhovie a rozhodne o primeranej náhrade. Keďže rozhodnutie súdu v týchto prípadoch vytvára nový stav, zánik vecného bremena sa v katastri nehnuteľností vyznačí len záznamom.

Dobrý deň,
nie ste povinný. Žalobu o zriadenie vecného bremena by mohol podať iba v tom prípade, ak by na jeho pozemku stála stavba, ku ktorej by nemal prístup. Ak tam žiadna stavba nestojí, nie je zákonné ustanovenie podľa ktorého by mohol súd zriadiť vecné bremeno.

Dobrý deň,
v tomto prípade budete potrebovať najprv zameranie pozemku geodetom, ktorý jednoznačne potvrdí zasahovanie do pozemku a tiež určí presne kde má viesť hranica. Následne (ak sa so susedom nebudete vedieť dohodnúť) je možné podať na súd žalobu o vypratanie časti nehnuteľnosti. Súd musí najprv rozhodnúť o tom, že sused je povinný vypratať časť pozemku, na ktorom stojí jeho plot. Svojvoľne tak spraviť nemôžete, lebo by sa ste mohli dopustiť aj spáchania trestného činu.

Dobrý deň,

z otázky vyplýva, že ide o nezastavané pozemky ako vášho, tak aj susedovho.

Pokiaľ sa sused vie dostať na svoj pozemok pešo, alebo prejazdom cez obecnú cestu aj keď za sťaženejších podmienok, t.j. dlhšia cesta/, nie je oprávnený vás pozemok užívať.  Zrejme ide o neoplotené pozemky.

Nevieme o akú nehnuteľnosť - pozemok ide, avšak riešením je, ak na tom je z vašej strany ako vlastníka pozemku záujem, je spísanie zmluvy o nájme pozemku, resp. zriadenie vecného bremena so zápisom do katastra nehnuteľností, k čomu však bude nevyhnutný geom.plán.  Uvádzame však, že ak sa sused vie dostať na svoj pozemok aj inou cestou, nie ste povinný mu to tolerovať, vrátane navážania štrku.

Ďakujem za odpoveď, na našom pozemku budujeme dom a na jeho pozemku má novostavbu aj s oplotením. Pozemky sú vo svahu, jeho konaním neovplyvňuje len nás ale aj ďalších susedov, niektorým naviezol už meter a pol výšky štrku, čím zmenil sklon svahu presne opačne. Na začiatku bola ústna dohoda medzi nim a nami, že každý necháme 4m na cestu, v konečnom dôsledku sme vynechali iba mi, keďže on si pozemok oplotil a posunul stavbu 2 m od hraníc pozemkov, aby si zväčšil dvor. Ak správne chápem, nemá žiadny právny nárok chodiť po našej parcele aj keď iným susedom to umožníme, keďže má iný prístup k pozemku. Ešte som zabudol spomenúť, vybudoval si garáž s výjazdom do nášho pozemku (cesty). Je mi jasné, že zo susedských vzťahov a dobrých mravov by sme mu mali tolerovať prejazd, keď aj iným ale jeho arogantnosťou a konaním od toho upúštame.

Dobrý deň,
som názoru, že toto nie je o dobrých mravoch. Pokiaľ vy máte na svojom pozemku stavbu, treba urobiť oplotenie, ktorého výstavbu treba ohlásiť na miestnom stav. úrade obci v zmysle stav. poriadku.

Na užívanie vášho pozemku - prejazd, prechod - traba zmluvu o nájme alebo zmluvu o zriadení vecného bremena so zápisom na LV. Ak má sused možnosť dostať sa na svoj pozemok a stavbe aj iným spôsobom - obecná cesta, nie ste povinný mu poskytnúť prejazd cez váš pozemok.

Platí ust. § 151o/ Obč. zákonníka :

"(1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.