Dobrý deň, z otázky vyplýva, že p úmrtí otca sa dvaja brata vzdali svojho podielu na dedičstve v prospech matky. Z právneho hľadiska však nejedná sa o darovanie.
V prípade, že by došlo k úmrtiu matky, potom predmetom dedenia bude aj jej podiel na byte, ktorého vlastníkom bude ku dňu úmrtia.

Dvaja bratia, ktorí sa vzdali svojho podielu na dedičstve v dedičskom konaní po Vašom otcovi, sú zákonnými dedičmi po matke a teda majú nárok na svoj podiel z dedičstva po matke. Ide o to, že v dedičskom konaní po otcovi sa vzdali svojho podielu na dedičstve po otcovi v prospech matky. V tom čase sa podielu na dedičstve po matke vzdať právne nemohli, lebo matka žila a žije.

Dobrý deň, nepoznáme rozsah splnomocnenia vo Vašom prípade.

Podľa ust. § 33b/ ods. 2 a ods. 6/ Občianskeho zákonníka platí :

ods. 3 :

"Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu."

ods. 6 :

"Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia."

Vo veci je preto potrebné vychádzať z textu splnomocnenia.

Dobrý deň,
v prípade, ak sa v budúcnosti vyskytnú iba dlhy poručiteľa, tak tieto už nebudú prejednané. Konanie o novoobjavenom majetku sa vzťahuje iba na aktíva, teda v tomto smere sa obávať nemusíte. Tiež platí, že dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa iba do výšky nadobudnutého podielu z dedičstva, a teda v prípade, ak nenadobudnete nič, tak nebudete zodpovedať ani za dlhy poručiteľa. 

Dobrý deň,

vzdanie sa dedičstva v prospech konkrétnej osoby nie je podľa slovenského práva priamo možné. Dedič môže dedičstvo buď prijať, alebo ho odmietnuť ako celok, pričom odmietnuté dedičstvo sa rovnomerne rozdelí medzi ostatných dedičov, ak sa nedohodnú inak. Ak chcete dedičstvo prenechať svojej dcére, odporúčam dedičstvo prijať a následne svoj podiel previesť na ňu, napríklad formou darovacej zmluvy.

Ak príjmete dedičstvo, potom ho môžete previesť na konkrétnu osobu. To sa dá urobiť hneď pri dedičskom konaní. Môžete s tým osloviť priamo notára.

Dobrý deň, vzhľadom na skutočnosť, že stará mama žije, vy ako budúci dedičia sa vzdať dedičstva a ani dedičstvo odmietnúť nemôžete. Je to z jednoduchéhio dôvodu, že okrem toho, že stará mama žije, a preto ani dedičstvo právne neexistuje. V zmysle ust. § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a až následne môžete sa svojho podielu na dedičstve vzdať v prospech ostatných dedičov alebo dedičstvo ako celok odmietnúť.
Ak by došlo k úmrtiu starej matky, potom v dedičskom konaní sa môžete ako zákonný dedičia dohodnúť na jeho vyporiadaní v dedičskom konaní.

V prípade potreby resp. záujmu kontaktujte našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,

1. Váš prípad sa nerieši dodatočným dedičským konaním, ale konaním o dedičstve, ktoré nebolo zahrnuté do predchádzajúceho dedičského konania.

2. Dediči z ČR sa môžu vzdať svojho podielu na pozemkoch v SR tak, že podpíšu na dedičskom konaní vzdanie sa dedičstva. Môžu Vás aj splnomocniť.

3. Pri dedičskom konaní môžete ústne oznámiť, ako ste sa dohodli na vysporiadaní dedičstva. Písomná dohoda o vysporiadaní dedičstva nie je potrebná.

Dobrý deň,
inštitút vzdania sa dedičstva naše právo nepozná. Čo je však možné je odmietnutie dedičstva ako celku. Nie je možné odmietnuť len časť dedičstva. Ak by však došlo k odmietnutiu dedičstva zo strany vášho brata, v takomto prípade by nededil. Teda by už ani nebol účastníkom konania o dedičstve, dôsledkom čoho by ani nebolo možné dať  do uznesenia o dedičstve predmetný zápis, ktorý uvádzate, že pri prípadnom predaji majetku by bol brat vyplatený.

Pokiaľ ide o druhú nastolenú otázku, ak by brat, ktorý má na Slovensku dlhy dedil, po nadobudnutí dedičstva mu môže exekútor siahnuť na jeho majetok. Ak by bo predmetom jeho majetku spoluvlastnícky podiel na dome, ktorý je vo vašom spoločnom vlastníctve, aj na tento môže siahnuť a zriadiť naň napríklad exekučné záložné právo alebo môže za súhlasu oprávneného pristúpiť k predaju tohto spoluvlastníckeho podielu.  V takomto prípade však máte ako spoluvlastník predkupné právo a prioritne by ste podiel mohli odkúpiť vy. Na váš osobný účet však exekútor siahnuť nemôže. Exekútor by mohol siahnuť jedine na majetok manželky vášho brata, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve. Na jej výlučný majetok by ale tiež siahnuť nemohol. 

To koľko má brat dlhov nie je možné overiť, čo je však možné je napríklad cez register exekúcií zistiť presný počet dlhov, ktoré sú už exekučne vymáhané. 

Dobrý deň, otázky vám zodpoviem postupne. 

Pokiaľ ide o dedičské konanie po vašom strýkovi. Pokiaľ tento nezanechal závet, nemal deti, ani manželku, bude sa dediť podľa zákona, a teda, ak mal len jednu sestru, bude dediť celé dedičstvo po ňom ona, t. j. vaša mama.  Vy ako jej deti by ste dedili len vtedy, ak by zanechal závet, ktorým by vám časť dedičstva alebo aj celé dedičstvo odkázal. Ak sa toto nestalo, dediť bude iba vaša mama za splnenia vyššie uvedených predpokladov, iba ona bude účastníčkou dedičského konania, t.j. vy sa dedičského konania v takomto prípade nezúčastníte. Notár by vás predvolal iba vtedy, ak by ste dedili, t.j. ak by váš strýko závetom zanechal dedičstvo (alebo jeho časť) aj vám. Uvedené sa vzťahuje aj na vašich súrodencov. 

Pokiaľ ide o podiel na rodinnom dome patriaci vašej mame, tento nebude predmetom dedičského konania, o tomto notár nebude rozhodovať, nakoľko vaša mama stále žije a teda jedine ona je oprávnená s týmto svojím podielom nakladať. Ak sa tento svoj podiel rozhodne darovať niektorým zo svojich detí, môže tak slobodne urobiť. Žiadny zákon jej to nezakazuje. Jediným následkom bude to, že ak ostatné deti, ktorým podiel nedaruje, nebudú mať v dedičskom konaní čo dediť, ak už nemá majetok. Ak by mala majetok, tak tieto deti v dedičskom konaní po nej (po jej smrti) môžu žiadať, aby sa na dedičské podiely ich súrodencov, ktorým mama za svojho života darovala neobvyklé dary (ktorým podiel na nehnuteľnosti je), započítala hodnota týchto darov. Uvedené sa nazýva kolácia a má za následok, že po započítaní takýchto darov dôjde k zníženiu dedičských podielov týchto súrodencov v dedičskom konaní. Ak toto ale žiadať nebudú, notár započítanie na dedičské podiely nevykoná. 

Pokiaľ ide o podiel vášho strýka, s týmto budú môcť disponovať dediči po právoplatnom skončení dedičského konania. 

Dobrý deň, na vami položenú otázku uvádzame, že vzdať sa dedičstva za života matky ako budúcej poručiteľky sa právne účinne vzdať nemôžete. Nie je podstatné v prospech koho sa teraz chcete vzdať budúceho dedičstva.

Je to tak z jednoduchého dôvodu a to z toho, že predmetom dedenia je majetok, ktorého je vlastníkom poručiteľ ku dňu úmrtia, pričom tento majetok ku dňu úmrtia ani nemusí existovať /mama ho môže za svojho života predať, peniaze spotrebovať a pod./, a vy sa nemôže vzdať vopred práva, ktoré vám vznikne až v budúcnosti. V konečnom dôsledku vy sa nemusíte dožiť úmrtia vašej matky /ospravedlnite nás prosím aj za túto časť odpovede, ale život môže priniesť aj takúto situáciu/.

Dobrý deň,
podstatné vo Vami uvedenom prípade je to, či dedič, ktorý sa vzdá svojho podielu na dedičstve v prospech ostatných dedičov, či tak urobí za náhradu, teda povinnosť vyplatiť mu podiel na predajnej cene nehnuteľnosti, alebo sa vzdá svojho podielu na dedičstve bez povinnosti úhrady, teda bezodplatne. Preto odpoveď na Vašu otázku je treba hľadať v samotnom dedičskom rozhodnutí, kde musí byť uvedené, či dedič sa svojho podielu vzdáva za náhradu alebo bez povinnosti úhrady od ostatných dedičov.