V našich predchádzajúcich článkoch (Pokuta za nedodržanie karantény a Trestné stíhanie za nedodržanie karantény) sme sa venovali sankciám v súvislosti s koronavírusom (COVID 19). Vysvetlili sme si, kedy môžu a nemôžu orgány verejnej moci sankcionovať osoby v prípade porušenia určitých skutočností. V tomto článku sa budeme venovať ani nie tak vírusu COVID 19, ale skôr krízovej situácii a porušeniam povinností za krízovej situácie z trestno právneho hľadiska.
Čo je krízová situácia?
Krízovú situáciu definuje Trestný zákon v § 134 ods. 2 a chápe ňou núdzový stav, výnimočný stav, vojnový stav, alebo vojnu. S tým sa spája aj ústavný zákon č. 227/2002 o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
Podľa tohto zákona núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.
Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní.
Núdzový stav bol vyhlásený 16.03.2020 pre pre štátne nemocnice a od 19.03.2020 už pre celý sektor zdravotníctva.
Od 08.04.2020 do 13.04.2020 bol vyhlásený núdzový stav aj v tom rozsahu, že sa podľa čl. 5 ods. 3 písm. g) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov obmedzila sloboda pohybu a pobytu zákazom vychádzania, až na stanovené výnimky.
Trestný čin porušovania a vyhýbania povinností za krízovej situácie (§ 290a, 290b Trestného zákona)
Tento trestný čin sa síce nespája priamo so šírením koronavírusu, no úzko súvisí s povinnosťami a opatreniami štátu, ktoré sú osobám ukladané.
Tohto úmyselného trestného činu sa môže dopustiť ten, kto za krízovej situácie (čo je aj súčasná situácia) odoprie vykonať alebo úmyselne nevykoná povinnosť uloženú orgánmi verejnej moci na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na dodržiavanie základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na riadne fungovanie ústavných orgánov.
V prípade preukázania viny hrozí trest odňatia slobody až na dva roky.
Ak v by v dôsledku tohto trestného činu bola spôsobená smrť tak hrozí trest od 2 do 5 rokov.
V prípade, ak orgán verejnej moci napr. niekomu uloží zostať v karanténe.
Podobne sa potrestá ten, kto sa uloženej povinnosti vyhýba.
Vyhýbanie by bolo možné vzťahovať napr. na zdravotníkov, nakoľko núdzový stav platí v tomto prípade hlavne pre nich (sektor zdravotníctva).
Uvedený trestný čin evokuje, akoby mal každý v prípade akéhokoľvek porušenia akejkoľvek povinnosti v čase krízovej situácie byť automaticky stíhaný.
Opak je však pravdou.
Takýto prísny výklad zákona by znamenal neúmerný zásah do slobody občanov.
Podľa nášho právneho názoru možno za tento trestný čin stíhať len v prípade, ak je uložený v rámci (v našom prípade) núdzového stavu, nejaký zákaz, či povinnosť a táto je porušená.
Napr. ak niekto porušil zákaz vychádzania a nemal na to dôvod (zákonnú výnimku) teoreticky by ho bolo možné stíhať.
Ani v tomto prípade však nemožno stíhať úplne všetkých.
Práve v tomto prípade je potrebné využiť tzv. materiálny korektív, ktorého podstata spočíva v tom, že aj keby malo ísť inak o trestný (prečin) tak nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Pri každom jednom jednotlivom prípade je potrebné skúmať spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti a pod. Nemožno teda automaticky každého stíhať za to, že napr. porušil zákaz vychádzania, či nesplnil inú povinnosť uloženú v súvislosti s núdzovým stavom.
Často v tomto prípade bude na mieste stíhanie maximálne za priestupok (ak vôbec), napr. rozobrané v tomto článku Pokuta za nedodržanie karantény.
Podľa nášho právneho názoru treba uvedené chápať tak, že pokiaľ povinnosť nie je uložená priamo v súvislosti s núdzovým stavom (uznesením vlády vyhláseným v zbierke zákonov) nemožno niekoho stíhať za jeho porušenie. Inak povedané, ak je napr. uložená povinnosť nosiť rúško, podľa nášho názoru nie je možné za porušenie tohto zákazu hneď dotyčného stíhať za trestný čin len preto, lebo je vyhlásený núdzový stav.
Uvedený názor opierame hlavne o už spomínaný materiálny korektív a rovnako zásadu 'in dubio pro reo', teda v pochybnostiach v prospech vinníka.
Záverom
Každý prípad je iný, a preto je vždy potrebné prihliadať na závažnosť skutku, dôvod, okolnosti, nebezpečenstvo pre ostatných a pod.
V takýchto prípadoch je dobré poradiť sa advokátom.
Tiež netreba zabúdať na právo podať sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia do 3 pracovných dní od doručenia.
Povinnosti by sme mali dodržiavať všetci, avšak netreba ani v týchto časoch zabúdať na to, že aj osoba, ktorá poruší povinnosti má stále svoje práva, najmä právo na obhajobu.
Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát
