Započítanie daru v dedičskom konaní (kolácia)
Čo znamená kolácia?
Kolácia, alebo započítanie daru v dedičskom konaní, je právny mechanizmus, ktorý slúži na spravodlivé rozdelenie majetku poručiteľa medzi jeho dedičov. Tento inštitút sa používa, aby sa zabránilo situáciám, kde by niektorý z dedičov bol zvýhodnený vďaka darom, ktoré dostal od poručiteľa ešte za jeho života.
Tento mechanizmus je zakotvený v Občianskom zákonníku, konkrétne v § 484, ktorý ustanovuje, že :
Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.
Kolácia ovplyvňuje dedičský podiel obdarovaného tým, že ho znižuje v porovnaní s podielom, ktorý by mal nárok, ak by za života poručiteľa žiadny dar neobdržal. Jej hlavným cieľom je zabezpečiť spravodlivé rozdelenie dedičstva a zabrániť tomu, aby niektorý z dedičov, ktorý získal majetok od poručiteľa bezodplatne, bol voči ostatným nespravodlivo zvýhodnený.
Napríklad ak poručiteľ daroval svojmu synovi nehnuteľnosť v hodnote 50 000 eur, tento dar sa započíta do jeho dedičského podielu. Ak by tento syn mal mať bez daru nárok na podiel vo výške 100 000 eur, jeho dedičský podiel sa zníži o hodnotu daru, teda o 50 000 eur. Takto sa zabezpečí, že syn dostane iba to, na čo má naozaj nárok, a nebude zvýhodnený v porovnaní s ostatnými dedičmi.
Kolácia sa nevzťahuje iba na dary poskytnuté na základe darovacej zmluvy, ale aj na všetko, čo dedič získal od poručiteľa bezodplatne, či už ide o darovanie nehnuteľnosti, peňazí alebo iných hodnotných vecí. Zákon sa teda vzťahuje na všetky bezodplatné prevody majetku, nie len na formálne dary.
Najvyšší súd v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/40/2017 zo dňa 26.07.2018 uviedol:
„Započítanie (kolácia) je inštitút dedičského práva, účelom ktorého je dosiahnuť spravodlivé rozvrhnutie majetkového prínosu pochádzajúceho od poručiteľa do majetku dedičov. Cieľom je odstrániť alebo aspoň zmenšiť majetkové disproporcie medzi dedičmi, pokiaľ majú pôvod v majetkových zdrojoch plynúcich od poručiteľa. Tento účel (cieľ) sa dosahuje vyrovnaním rozdielov, ku ktorým medzi dedičmi došlo v dôsledku právneho úkonu poručiteľa, ktorým za svojho života obdaroval niektorého z viacerých (budúcich) dedičov. Pri započítaní ide o modifikáciu zákonného dedičského podielu obdarovaného dediča. Pri intestátnej postupnosti (pri dedení zo zákona) dochádza k započítaniu ex offo.
Bude sa uplatňovať kolácia aj keď dedím zo závetu?
Povinnosť vykonať započítanie sa líši v závislosti od toho, či dedenie prebieha na základe zákona alebo závetu.
Pri dedení zo zákona je započítanie povinné a vzťahuje sa na všetkých dedičov.
V prípade dedenia zo závetu sa však započítanie uskutoční iba vtedy, ak to poručiteľ výslovne nariadil, alebo ak by obdarovaný dedič získal neprimeranú výhodu oproti neopomenuteľnému dedičovi.
Akým spôsobom sa určuje hodnota daru pri jeho započítaní v dedičskom konaní?
Pri započítaní v zmysle § 484 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa hodnota toho, čo niektorý z dedičov obdržal od poručiteľa počas jeho života ako dar nad rámec obvyklého darovania, pripočíta k celkovej hodnote zanechaného majetku poručiteľa, zo súčtu týchto hodnôt sa vypočíta výška podielu zo zákona a od takto určeného podielu sa obdarovanému dedičovi odpočíta to, čo je predmetom zápočtu.
Započítanie darov v dedičskom konaní sa vykonáva takto: najprv sa určí tzv. kolačná podstata, čo je celková hodnota dedičstva, do ktorej sa pripočítajú aj hodnoty darov, ktoré sú predmetom započítania. Na základe tejto kolačnej podstaty sa potom vypočítajú dedičské podiely jednotlivých dedičov.
Následne sa od podielov dedičov, ktorí za života poručiteľa dostali dar, odpočíta hodnota týchto darov. Tento proces zabezpečuje, že dedič, ktorý dostal dar, nebude zvýhodnený, pretože jeho podiel bude znížený o hodnotu daru.
Predstavme si, že poručiteľ zanechal majetok v hodnote 300 000 eur a daroval svojmu synovi nehnuteľnosť v hodnote 50 000 eur. Celková kolačná podstata, ktorá sa bude používať na výpočet podielov, je teda 350 000 eur (300 000 eur + 50 000 eur). Ak by syn mal byť pôvodne dedičom so 100 000 eur, po započítaní daru sa jeho podiel zníži o 50 000 eur na 50 000 eur.
Ak by však hodnota daru, ktorý dedič dostal, bola vyššia než jeho vypočítaný podiel, napríklad ak by dar dostal v hodnote 150 000 eur a jeho podiel mal byť len 100 000 eur, potom už z dedičstva nezíska žiadny ďalší majetok. V tomto prípade sa podiely ostatných dedičov znížia, aby sa vyrovnala hodnota daru.
Už zo samej podstaty matematického výpočtu, ktorým sa realizuje započítanie v zmysle §484 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je zrejmé, že význam tu má nielen správne určenie celkovej ceny poručiteľovho majetku v čase jeho smrti, ale tiež správne určenie hodnoty daru (zápočtu). Hodnota daru v čase jeho nadobudnutia (najmä v prípade nehnuteľností) nemusí byť totožná s hodnotou daru v čase smrti poručiteľa; rozhodujúcou však je všeobecná cena darovanej veci v čase darovania, teda nie v čase smrti poručiteľa alebo prejednania dedičstva. Všeobecnou cenou sa pritom rozumie cena, za ktorú by v danom mieste a čase (obdarovania) bolo možné obstarať rovnakú (obdobnú) vec v závislosti od ponuky a dopytu.
Pri stanovení hodnoty daru sa vychádza z jeho ceny v čase, keď bol dar poskytnutý. To znamená, že hodnotu daru zohľadňujeme tak, ako bola stanovená v momente darovania. Ak sa darovaný majetok zhodnotil alebo zmenil po darovaní, toto zhodnotenie a prírastky zostávajú vo vlastníctve obdarovaného dediča.
Avšak právna teória a prax sa zhodujú, že za určitých okolností je možné zohľadniť aj zmeny hodnoty daru medzi jeho poskytnutím a úmrtím poručiteľa. Tieto zmeny by sa mali týkať len vonkajších faktorov, ako sú zmeny trhových podmienok alebo zmeny v cenových predpisoch, a nie investícií alebo opráv vykonaných obdarovaným, ktoré by mali vplyv na zhodnotenie daru.
Okrem toho môžu výšku dedičských podielov ovplyvniť aj ďalšie faktory. Tými môžu byť napríklad čiastočná neplatnosť závetu, nároky neopomenuteľných dedičov na povinné podiely, vydedenie niektorého dediča alebo dedičská nespôsobilosť niektorého z dedičov. Všetky tieto okolnosti sa zohľadňujú pri určení konečného rozdelenia dedičstva.
Po započítaní daru sa môže stať, že dedič, ktorý od poručiteľa bezplatne získal majetok (ak nešlo o bežné darovanie), nebude mať nárok na ďalší podiel z dedičstva, alebo sa jeho podiel výrazne zníži.
Ako by to bolo v prípade kúpnej zmluvy za 1 euro. Hoci tieto zmluvy už nie sú také časté ako v minulosti, aj takého konanie by sa mohlo považovať za bezodplatne získaný majetok.
V prípade otázok o započítaní daru nám napíšte.
