V tomto článku sa dozviete:
- Čo sú osobnostné práva a ako ich chráni slovenský právny poriadok. Zistíte, čo znamená mať právo na dôstojnosť, česť, zdravie či súkromie – a že tieto práva nie sú len abstraktné pojmy, ale reálna ochrana každého jednotlivca zakotvená v Občianskom zákonníku (§ 11 – 16).
- Ako reagovať, ak niekto naruší vaše práva. Dozviete sa, čo môžete žiadať – napríklad ospravedlnenie, odstránenie následkov alebo dokonca finančné odškodnenie. Vysvetlíme vám, čo je nemajetková ujma, kedy máte nárok na jej náhradu v peniazoch a ako súdy určujú jej výšku.
- Aké dôsledky môže mať zásah do osobnostných práv v praxi. Na konkrétnom súdnom prípade z Nitry uvidíte, ako sa právna teória pretavuje do rozhodnutia – a čo všetko môže ovplyvniť výšku priznanej náhrady. V tomto prípade šlo o chybu lekára, ktorá viedla k bdelej kóme pacienta, a súd priznal mimoriadne vysoké odškodné nielen jemu, ale aj jeho rodičom a súrodencom.
- Prečo je výška náhrady rozdielna pre jednotlivých členov rodiny a čo súd považuje za závažný zásah do osobnostných práv. Zistíte, že pri určovaní výšky kompenzácie sú rozhodujúce nielen následky na samotného poškodeného, ale aj psychické a životné dopady na jeho najbližších.
- Tento článok vám tak poskytne prehľadný a praktický úvod do ochrany osobnosti v slovenskom práve, doplnený o reálny a silný príbeh, ktorý ukazuje, že osobnostné práva nie sú len „papierová ochrana“, ale živá súčasť nášho každodenného života.
1. Osobnostné práva
V právnom poriadku Slovenskej republiky je právna úprava osobnostných práv zakotvená v úvodných ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Konkrétne ide o ustanovenia § 11 až § 16 Občianskeho zákonníka, ktoré tvoria základný rámec ochrany osobnosti fyzickej osoby. Tieto ustanovenia predstavujú základné východisko pre zabezpečenie ochrany týchto práv, ktoré sú neoddeliteľne späté s osobou človeka, ako sú napríklad právo na život, právo na zdravie, právo na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, právo na súkromie či právo na prejavy osobnej povahy.
Paragrafové znenie je pomerne stručné: § 11 nám hovorí aké sú osobnostné práva, § 12 sa týka najmä prejavov osobnej povahy, pričom § 13 až § 16 upravujú práva, ktoré fyzická osoba má v prípade, ak bolo do jej osobnostných práv zasiahnuté.
Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka:
Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa ust. § 12 Občianskeho zákonníka:
(1) Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.
(2) Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.
(3) Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
Napriek skutočnosti, že ide v podstate o pár riadkov textu, analýze uvedených ustanovení by sa dalo venovať podrobne, a vyššie uvedená definícia je veľmi stručná, avšak pre účely tohto článku nám postačuje. V ďalšom texte sa zameriame na následky zásahu do osobnostných práv, konkrétne náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
2. Následky zásahu do osobnostných práv
V prípade, ak je do osobnostných práv zasiahnuté, tak ustanovenia § 13 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujú nástroje na zjednanie nápravy a odstránenie následkov zásahov.
Podľa ust. 13 Občianskeho zákonníka:
(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
3. Nemajetková ujma
Vo výpočte nástrojov, ktoré slúžia na odstránenie následkov zásahov do osobnostných práv nájdeme aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že toto právo poškodený nemá vo všetkých prípadoch, ale iba v prípadoch, ak by sa nezdalo zadosťučinenie podľa odseku 1 ako postačujúce.
V poslednej vete § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákon hovorí o primeranom zadosťučinení. Tu považujem za potrebné zdôrazniť, že v tomto prípade nejde o majetkové zadosťučinenie, ale o zadosťučinenie morálne, napríklad ospravedlnenie uverejnené v médiách.
Až v prípade, ak nepostačuje ospravedlnenie a odstránenie protiprávnych následkov, tak potom nastupuje právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Spravidla pôjde o prípady, kedy je zásah do osobnostných práv závažnejší. Komentár k tomuto uvádza:
Zníženie dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere znamená vznik nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla v osobnej sfére fyzickej osoby a ktorú ako fyzická osoba vzhľadom na povahu, intenzitu, opakovanie, trvanie a šírku okruhu pôsobenia nepriaznivého následku pociťuje a prežíva ako závažnú. Teda k tomu, aby bola peňažná náhrada za porušenie osobnostných práv priznaná, je potrebné dokazovaním preukázať, že neoprávnený zásah vyvolal konkrétne následky v rodinnom, pracovnom, obchodnom alebo inom prostredí fyzickej osoby (napríklad že v značnej intenzite došlo ku skutočnému zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti osoby v spoločnosti). Občiansky zákonník, 1. vydanie, 2025, s. 24 - 30: P. Szabo
To v ktorých prípadoch je možné priznať právo na náhradu nemajetkovej ujmy už zákon priamo nehovorí, a priznanie tejto náhrady v praxi ponecháva rukám konajúceho súdu, ktorý sa rozhodne (berúc do úvahy individuálne skutkové okolnosti jednotlivého prípadu), kedy náhradu prizná a kedy naopak nie.
4. Analýza prípadu z praxe
V mnohých prípadoch je však pomerne náročné určiť, aká by mala byť výška tejto nemajetkovej ujmy v peniazoch. Čo sa týka rozhodovacej praxe, tak slovenské súdy sú v tomto smere skôr konzervatívnejšie a nepriznávajú náhrady v príliš veľkej výške, pričom ľudia sú často sklamaní, keď zistia, že situácia je iná než v amerických filmoch. Nižšie v texte si však priblížime rozhodnutie Okresného súd Nitra v ktorom priznal naozaj nadštandardne vysokú náhradu.
Ide o napríklad rozhodnutie Okresného súd Nitra, sp. zn. 10C/88/2009 zo dňa 10.10.2012, pričom toto rozhodnutie bolo následne vo väčšine potvrdené Krajským súdom Nitra, sp. zn. 9Co/330/2012 zo dňa 02.10.2013.
V tomto rozhodnutí sa jednalo o prípad, kedy v dôsledku pochybenia lekára došlo k poškodeniu zdravia osoby do tej miery, že mu bola spôsobený stav tzv. bdelej kómy. Osoba v takomto stave vykazuje životné funkcie, avšak je bezvládna a nie je schopná komunikovať so svojím okolím a viesť plnohodnotný život. V tomto prípade išlo o relatívne jednoduchý zákrok, ktorý však z dôsledku vadného postupu práve stav bdelej kómy, ktorý už nie je možné napraviť.
V tomto konaní nemajetkovú ujmu žiadal priznať prostredníctvom opatrovníka samotný poškodený a aj jeho rodina. Zásah do osobnostných práv na strane poškodeného spočíval v zásahu do jeho zdravia, pričom v prípade rodinný príslušníkov išlo o práva na rodinný život a súkromie. Bolo preukázané, že rodinní príslušníci museli z dôvodu stavu svojho poškodeného navštevovať psychiatra a psychológa. Matka poškodeného bola nútená dočasne prestať pracovať, súrodenci poškodeného nevedeli spávať osamote. Následky zásahu do osobnostných práv, teda boli skutočne vážne, a to jednak vo vzťahu k poškodenému ako aj k jeho rodine.
Za vyššie uvedenej situácie, aká výška náhrady za nemajetkovú ujmu by sa Vám javila ako adekvátna? Odpoveď nájdete nižšie v texte.
V tomto prípade bola priznaná výška nemajetkovej ujmy vo vzťahu k poškodenému vo výške 100.000 EUR. Rodičom poškodeného bola priznaná náhrada vo výške 90.000 EUR každému z nich. Súrodencom poškodeného bola priznaná najnižšia náhrada, a síce vo výške 10.000 EUR každému z nich. Celková suma bola v rozsahu 600.000 eur. V tomto mieste sa vynára otázka, prečo medzi náhradou poskytnutej rodičom a deťom je rozdiel až vo výške 80.000 EUR. Odpoveď nám poskytol súd, ktorý k veci uvádza:
Napriek tomu má súd za to, že uvedená výška nemajetkovej ujmy, ktorú im priznal, je primeraná a to aj vzhľadom na to, že navrhovatelia v 4. a 5. rade sú mladí, ako uviedli, pokračujú v štúdiu a je predpoklad, že si sami založia rodiny a budú môcť žiť plnohodnotný život, čo sa nedá povedať u navrhovateľov v 2. a 3. rade. (pozn. navrhovateľmi 2. a 3. boli rodičia poškodeného) Preto v zostávajúcej časti súd žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú žiadali navrhovatelia v 4. a 5. rade / každému z nich vo výške 80.00 eur / zamietol. (z rozhodnutia Okresného súd Nitra, sp. zn. 10C/88/2009 zo dňa 10.10.2012)
Pri určení tejto výšky súd vychádzal z nesmierne ťaživých dôsledkov pre ďalší život navrhovateľa v 2. a 3.rade, ktorí sú rodičmi navrhovateľa v 1. rade. Výška, ktorú súd určil, je vyvodená z nepredstaviteľnej bolesti, beznádeje, ktoré musia v dôsledku poškodenia zdravia navrhovateľa v 1.rade znášať, pričom tento následok je o to horší, že ho musia vnímať denne a bez prognózy zlepšenia stavu ich syna. Bolesť, ktorú musia pociťovať, sa časom neotupí, lebo dennodenne majú pred sebou milovaného syna, ktorý ich nevníma, ktorého musia kŕmiť, kúpať, s ktorým sa rozprávajú, ale vedia, že ich nepočuje, nevníma a nemôže im odpovedať, pričom mal všetky predpoklady prežiť plnohodnotný život. Z hľadiska následkov, ktoré nastali vo vzťahu k nim, je stav bdelej kómy navrhovateľa v 1. rade iste horším, ako by bola jeho smrť. Navrhovateľom v 2. a 3. rade sa úplne od základu zmenil život. V dôsledku toho prišli o radosť, ktorú mohli so svojim dieťaťom prežívať, o rodinu a jej celistvosť, o súkromie, a nakoniec aj o radosť zo života, ktorý bude vždy poznačený práve dôsledkami konania odporcu. (z rozhodnutia Okresného súd Nitra, sp. zn. 10C/88/2009 zo dňa 10.10.2012)
Súd teda v tomto prípade bral pri výpočte do úvahy aj to, že súrodenci poškodeného ešte budú môcť viesť plnohodnotný život, budú si môcť založiť vlastné rodiny, čo však neplatí pre rodičov poškodeného, ktorých možnosti sú v tomto smere viac obmedzené. Vo vzťahu k samotnej výške túto súd určil v nadväznosti na závažnosť zásahu do osobnostných práv. Podrobnú úvahu nájdeme v citovanom úryvku vyššie.
Záver
Z vyššie uvedeného vyplýva, že právna úprava osobnostných práv v Slovenskej republike poskytuje fyzickým osobám komplexnú ochranu pred neoprávnenými zásahmi do ich osobnostnej sféry, pričom osobitnú pozornosť venuje najmä ochrane života, zdravia, cti, dôstojnosti a súkromia. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 11 až § 16 nielenže deklaruje tieto práva, ale zároveň stanovuje prostriedky ochrany a nápravy v prípade ich porušenia, vrátane nároku na primerané morálne zadosťučinenie a v odôvodnených prípadoch aj na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Priznanie a určenie výšky tejto náhrady závisí od individuálnych okolností každého prípadu a je ponechané na uváženie súdu, ktorý zohľadňuje najmä závažnosť zásahu a jeho dopad na osobu poškodeného, prípadne aj na osoby blízke poškodenému. Judikatúra zároveň potvrdzuje, že výška priznanej náhrady musí byť primeraná nielen intenzite zásahu, ale aj objektívnym okolnostiam, ktoré formujú dosah ujmy na život poškodeného a jeho najbližších.
