V tomto článku sa venujeme trestnému stíhaniu za šírenie coronavírusu resp. ochorenia COVID 19. V podobnom článku sa venujeme otázke pokút za porušenie opatrení, ktore nariadil Úrad verejného zdravotníctva. Niekedy je však porušenie tak závažné, že sa ním už nebude zaoberať Úrad v rámci správneho konania, ale takéto porušenie zákona je predmetom skúmania zo strany orgánov činných v trestnom konaní. V tomto článku sa pozrieme na to, či vôbec možno niekoho za šírenie koronavírusu trestne stíhať.
Podľa nášho názoru v súvislosti COVID 19 je na mieste skúmať najmä trestný čin šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby a trestný čin ohrozovania vírusom ľudskej imunodeficiencie, nakoľko tieto sa môžu ľuďom vybaviť ako prvé, pri úvahach o tom, či možno niekoho stíhať za šírenie koronavírusu.
Samozrejme nie sú vylúčené ani iné tresté činy, avšak tieto sa azda najviac spájajú so situáciou okolo šírenia COVID 19. Preto si rozoberieme, či môže dôjsť k ich spáchaniu, alebo nie a za akých okolností.
Nižšie uvedené trestné činy môžu byť spáchané úmyselne, alebo z nedbanlivosti.
Úmyselne je trestný čin spáchaný vtedy, ak páchateľ chcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo síce nechcel, no vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Z nedbanlivosti môže byť trestný čin zase spáchaný vtedy, ak vedel, že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo
nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Treba mať na pamäti aj to, že v čase korona-krízy, teda v súčasnosti, kedy je vyhlásená krízová situácia, sú trestné sadzby oveľa vyššie, než za normálnych okolností, kde napr. už nie je možné uložiť ani podmienku.
Trestný čin šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby (§ 163 a § 164 Trestného zákona)
V tomto prípade sa jedná o konanie, kedy niekto spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.
Nejde o hocijakú chorobu, ale táto musí byť nákazlivá a musí predstavovať zvýšené riziko pre ľudské zdravie a život.
Trestný čin môže byť spáchaný úmyselne, ale aj z nedbanlivosti.
Pri úmyselnom konaní hrozí všeobecne trest na 1 až 5 rokov, no v prípade spáchania tohto činu v čase krízovej situácie, je sadzba oveľa vyššia, kde hrozí trest na 4 až 10 rokov. V prípade nedbanlivosti to je "len" až na 3 roky (ak nie je spôsobená smrť, kde by už hrozil trest 1 až 5 rokov).
V tomto prípade je však potrebné zdôrazniť veľmi významnú okolnosť, a síce, že choroba musí byť nákazlivá. To, aká choroba sa považuje na účely Trestného zákona za nákazlivú stanovuje stále platná a účinná Vyhláška č. 105/1987 Zb. ktorou sa určuje, ktoré choroby sa považujú za nákazlivé v zmysle Trestného zákona.
Domnievame sa, že vzhľadom na výpočet chorôb v nej stanovených, nemožno COVID 19 považovať za nebezpečnú nákazlivú chorobu, podľa toho pargrafu, a teda v spojitosti s koronavírusom nemôže do úvahy prichádzať stíhanie za tento trestný čin.
Náš názor opierame aj o zásadu in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech vinníka. Ak teda na jednej strane je COVID 19 a na druhej strane je stále účinná vyhláška, ktorá obsahuje presný výpočet nákazlivých chorôb, máme za to, že je potrebné aplikovať výklad v prospech obvineného, teda že nejde o šírenie nebezpečnej nákazlivej choroby, pretože táto nie je uvedená vo vyhláške.
Trestný čin ohrozovania vírusom ľudskej imunodeficiencie (§ 165 a § 166 Trestného zákona)
V prípade tohto trestného činu ide o konanie, kedy niekto iného vydá do nebezpečenstva nákazy vírusom ľudskej imunodeficiencie.
Tento trestný čin môže byť opäť spáchaný úmyselne alebo z nedbanlivosti.
V prípade úmyselného konania hrozí trest od 3 až do 10 rokov, v prípade ak sa ním spôsobí smrť, tak až 10 až 15 rokov. Ak ide o nedbanlivostné konanie, hrozí trest odňatia slobody v rozmedzí 1 až 5 rokov, v prípade spôsobenia smrti od 4 do 10 rokov.
V tomto prípade nemá skutočnosť, že sa trestný čin spácha v čase krízovej situácie, vplyv na výšku trestnej sadzby, inak povedané, ze spáchanie v tomto čase nehrozí zo zákona vyššia sadzba.
V tomto prípade podľa nášho tiež nemožno uvažovať o trestnom stíhaní za tento trestný čin, pretože za takýto vírus považuje napr. HIV vírus, ktorý spôsobuje AIDS. V prípade COVID 19, tak podľa nášho názoru rovnako súlade so zásadou in dubio pro reo a nullum crimen sine lege (niet trestného činu bez zákona), nemožno toto ochorenie považovať za vírus podľa tohto poragrafu, a teda ani osobu stíhať za šírenie COVID 19 (či už úmyselné, alebo nedbanlivostné).
Pre úplnosť treba uviesť, že aj keď by osoba možno nebola stíhaná za šírenie koronavírusu, mohla by sa svojím konaním teoreticky dopustiť iného trestného činu, a to porušovania povinností za krízovej situácie podľa § 290a Trestného zákona. Napr. ak by neplnila povinnosti uložené štátom počas krízovej situácie. Aj v tomto prípade je to však diskutabilné a úvahy o tom sú hodné osobitného článku.
Ako sa brániť?
Ako pri každom trestnom stíhaní, aj v tomto je potrebné uvedomiť si Vaše práva, napr. právo na obhajobu, právo nevypovedať a pod.
Vzhľadom na vyššie uvedené, je zrejmé, že existujú pochybnosti o tom, či možno niekoho za šírenie COVID 19 trestne stíhať, alebo nie.
V prípade vznesenia obvinenia je potrebné (pokiaľ nesúhlasíte so stíhaním) podať sťažnosť, ktorá však na to, aby mala šancu na úspech, musí byť dobre formulovaná a musí obsahovať náležitosti podľa zákona.
S tým sa však obráťte na advokáta.
Zároveň si dovoľujeme uviesť, že určite neschvaľujeme, ak sa niekto správa nezodpovedne a s vedomím, že má ochorenie, resp. ho môže mať, toto rozširuje, avšak ani v tejto ťažkej situácii netreba zabúdať na práva osôb z pohľadu trestného práva. Zvlášť ak existujú sankčné mechanizmy v oblasti správneho práva, ktoré možno uložiť.
Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát
