Odpoveď: Ukončenie vyživovacej povinnosti a pojednávanie
Dobrý deň,
súd podľa môjho právneho názoru a z toho, ako ste vo svojej otázke popísali skutkový základ veci a doterajší priebeh veci na súde, postupuje správne.
V prvom rade je dôležité uviesť, že vyživovacia povinnosť určená na základe súdneho rozhodnutia môže byť zrušená iba iným súdnym rozhodnutím a nie písomnou dohodou s oprávneným z výživného alebo na základe inej písomnej zmluvy.
Platiť výživné na Vaše dieťa je Vašou zákonnou povinnosťou, ktorá vzniká jeho narodením a zaniká dosiahnutím jeho schopnosti samostatne sa živiť. Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitého veku, ale na schopnosť samostatne sa živiť. Nakoľko však vo Vašom prípade súd upravil vyživovaciu povinnosť rozsudkom, táto vyživovacia povinnosť môže byť zrušená iba novým súdnym rozhodnutím.
Z toho dôvodu je potrebné po nadobudnutí schopnosti samostatne sa živiť podať na súd návrh na zrušenie výživného na plnoleté dieťa. V tomto smere ste postupovali správne, keď ste vzhľadom na ukončenie jeho vysokoškolského štúdia podali na súd predmetný návrh.
V každom súdnom konaní má súd viesť účastníkov konania (v sporovom konaní sporové strany) k zmierlivému vyriešeniu prejednávanej právnej veci. Túto svoju povinnosť súd vo veľkej väčšine prípadov splní tak, že sa snaží spolu s účastníkmi konania hľadať možnosť vyriešenia sporu uzatvorením tzv. súdneho zmieru. Možnosť uzatvorenia súdneho zmieru upravuje ustanovenie § 148 Civilného sporového poriadku.
Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku
(1) Žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
(2) Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Aj vo Vašej právnej veci sa môžete so synom dohodnúť a uzatvoriť súdny zmier. Tento súdny zmier však podlieha schváleniu súdom. Nie je možné sa s Vaším synom dohodnúť ústne alebo písomne na zrušení jeho vyživovacej povinnosti bez toho, aby to schválil súd. V zmysle dikcie Civilného mimosporového poriadku je možné v takýchto konaniach schváliť súdny zmier iba na pojednávaní.
Ak by išlo o tzv. sporovú vec, bolo by možné, aby súd za určitých okolností rozhodol i bez pojednávania. V takom prípade by Vám súd doručil do vlastných rúk iba uznesenie o schválení súdneho zmieru. Zákonná možnosť súdu rozhodovať o predmetnej veci bez nariadenia pojednávania je však v prípadoch tzv. mimosporových vecí upravená inak.
Podľa ustanovenia § 33 Civilného mimosporového poriadku súd musí nariadiť pojednávanie v mimosporových veciach vždy. Súd by pojednávanie na prejednanie veci nemusel nariadiť iba v tom prípade, ak by mu to umožňoval tento zákon. Civilný mimosporový poriadok však vo svojich ustanoveniach §§ 154 až 157 upravujúcich konanie o zrušenie výživného na plnoleté dieťa neupravuje možnosť súdu rozhodnúť o takýchto veciach bez nariadenia pojednávania. Tzn. že súd musí na prejednanie a rozhodnutie veci nariadiť pojednávanie.
Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku
(1) Súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania.
(2) Na pojednávanie predvolá súd účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná; predvolanie sa doručuje tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.
Súd teda postupoval správne, keď na prejednanie Vašej právnej veci nariadil pojednávanie. Rovnako Vám na infocentre povedali správne, že dohoda medzi účastníkmi konania o zrušení Vašej vyživovacej povinnosti k plnoletému synovi nie je dôvodom na zrušenie alebo odročenie pojednávania. Vzhľadom na vyššie uvedený právny rozbor možnosti rozhodovať o mimosporovej veci bez nariadenia pojednávania mám za to, že ak by ste sa svojim synom dohodli na zrušení vyživovacej povinnosti pred nariadením pojednávania, súd by na prejednanie veci musel aj tak nariadiť pojednávanie.
Vzhľadom na to, že ste sa so svojim synom dohodli na zrušení Vašej vyživovacej povinnosti bude nariadené súdne pojednávanie viac formálne a nebude sa na ňom vykonávať rozsiahle dokazovanie. Súd však nemôže postupovať v rozpore so zákonom, ani ho svojim postupom obchádzať, preto musí zákonom upravený procesný postup dodržať. Nakoľko však Váš syn nebude namietať existenciu nároku na výživné, takým spôsobom k tomu pristúpi i sudkyňa. Mala by vykonať dokazovanie iba v rozsahu, ktoré splní požiadavky § 35 Civilného mimosporového poriadku, najmä v súvislosti so zistením, či je Váš syn schopný samostatne sa živiť alebo či ešte naďalej trvá Vaša vyživovacia povinnosť.
Výsledkom súdneho konania a priebehu pojednávania s vysokou pravdepodobnosťou bude súdom schválený zmier účastníkov konania, ktorý súd schvaľuje uznesením (k tomu je potrebné, aby ste sa obaja zúčastnili pojednávania). Takýto postup môže súd zvoliť z dvoch dôvodov. Jednak proti uzneseniu o schválení súdneho zmieru nie je prípustné odvolanie (právoplatnosť nadobudne doručením účastníkom konania) a na druhej strane podľa ustanovenia § 221 písm. a) Civilného sporového poriadku súd takéto uznesenie nemusí odôvodňovať. Súdne rozhodnutie (uznesenie) o zrušení Vašej vyživovacej povinnosti bude právoplatné doručením obom účastníkom konania.
Podľa ustanovenia § 221 písm. a) Civilného sporového poriadku
Písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak
a) je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania,