Dobrý deň,
vo Vašom prípade je v prvom rade potrebné rozlíšiť situácie kedy je dieťa maloleté alebo plnoleté. V zmysle príslušných ustanovení zákona o rodine totiž výživné na plnoleté dieťa je možné upravovať alebo určiť len na základe návrhu tejto plnoletej osoby. Rovnako ak by povinný rodič (ten kto platí výživné) chcel požiadať súd o zrušenie vyživovacej povinnosti musel by sám podať návrh na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak teda povinný rodič (v tomto prípade otec Vašej dcéry) neplatí na dcéru výživné a Vaša dcéra je už plnoletá, bude potrebné z jej strany podať návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa. V žiadnom ustanovení zákona o rodine však nie je uvedené, že obligatórnou náležitosťou návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa je preukázanie, že sa Vaša dcéra nevie so svojim otcom dohodnúť na plnení vyživovacej povinnosti. Tzn. že súdu nie je potrebné preukazovať, že sa snažila o mimosúdne rokovanie s otcom. Vždy je však dobré súdu uviesť, že sa mimosúdne dohodnúť nevedeli a preto bola nútená podať návrh priamo na súd.
Procesná úprava súdneho konania
Procesnú stránku súdneho konania týkajúceho sa určenia výživného na plnoleté dieťa nájdete najmä v ustanoveniach Civilného mimosporového poriadku § 154-157 v spojení s ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Miestnu príslušnosť okresného súdu pri podaní návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa určuje ustanovenie § 154 Civilného mimosporového poriadku. Podľa tohto ustanovenia je miestne príslušným súdom na konanie o tejto veci tzv. všeobecný súd navrhovateľa. Vo Vašom prípade všeobecný súd Vašej dcéry.
Podľa ustanovenia § 154 Civilného mimosporového poriadku
Na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
Podľa ustanovenia § 14 Civilného sporového poriadku
Všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.
Obsah návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa
To, čo musí takýto návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa obsahovať nájdeme v oboch civilných kódexoch upravujúcich procesný postup súdov.
Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Podľa ustanovenia § 25 Civilného mimosporového poriadku
V návrhu na začatie konania sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie účastníkov, ich zástupcov, ak ich majú, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha.
Veľmi dôležitou súčasťou každého návrhu (či už na určenie, zníženie alebo zvýšenie) výživného je preukázanie tzv. odôvodnených potrieb oprávnenej osoby a schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Tieto informácie sú totiž potrebné k tomu, aby súd v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine mohol adekvátnym spôsobom určiť výšku výživného.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Bude dôležité, aby Vaša dcéra vedela v rámci súdneho konania všetky deklarované náklady aj preukázať. Súdu netreba preukazovať základné náklady týkajúce bývanie, stravovania, hygienických potrieb... Vychádza sa z toho, že súdu sú priemerné základné výdavky na plnoletú osobu určitého veku známe z jeho činnosti. Ak však má Vaša dcéra napríklad finančne náročné krúžky alebo iné mimoškolské aktivity, tieto je už potrebné súdu preukazovať. Rovnako je potrebné súdu preukázať zvýšené náklady na stravovanie v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom.
Dohoda plnoletej dcéry s otcom
Vo svojej otázke uvádzate, že sa Vaša dcéra so svojim otcom nevedela dohodnúť na platení výživného. V tomto smere si Vás dovoľujem upozorniť na jednu skutočnosť, ktorú mnohí pri uzatváraní dohôd o výživnom zabúdajú.
V prípade, že Vaša dcéra uzatvorí so svojim otcom mimosúdnu, hoci aj písomnú dohodu o platení výživného v určitej výške, táto dohoda nie je vykonateľná. Tzn. že ak by povinný prestal platiť výživné, Vaša dcéra by nemohla voči nemu začať hneď exekučné konanie.
Z toho dôvodu odporúčame, ak by dochádzalo k uzatvoreniu dohody o výške výživného, bude potrebné napriek tomu podať návrh na určenie výživného. V rámci súdneho konania môže Vaša dcéra so svojim otcom uzatvoriť dohodu v rovnakom znení ako ju chceli podpísať mimosúdne. Táto dohoda, tzv. súdny zmier je následne schválený súdom formou uznesenia. Ak by jej otec prestal platiť výživné určené súdnym zmierom, Vaša dcéra sa bude môcť hneď obrátiť na súdneho exekútora a začať voči nemu exekučné konanie.
Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 Civilného sporového poriadku
Žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 Civilného sporového poriadku
Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.