Dobrý deň, vo Vami uvedenom prípade platí ust. § 72 zákona o rodine :
"(1) Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
(2) Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
(3) Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
§ 73
Právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie."
Z uvedeného zák. ustanovenia vplýva, že zákon nestanovuje penvnú sumu prípadne percento z príjmu bývalého manžela akú sumu je povinný platiť titulom plnenia príspevku na výživu rozvedeného manžela. Nejde teda o klasické výživné, ale len o príspevok.
Nepoznáme konkrétne okolnosti Vášho prípadu, preto citujeme z rozsudku OS Bánovce nad Bebravou, sp. zn. : 1Pc/33/2021I z 21.20.2921 :
".Podľa § 72 ods. 3 zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznaťnajdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočnetúto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodovschopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní orozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom,alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
15. Podľa § 75 ods. 1, 2 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potrebyoprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnostia majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimeranémajetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore sdobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
16. Po prejednaní veci a vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky,na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, je v plnom rozsahu nedôvodný, nakoľkonavrhovateľka nepreukázala základný predpoklad potrebný k priznaniu príspevku na výživu rozvedenej
manželky, a tým je neschopnosť navrhovateľky samostatne sa živiť. Navrhovateľka je v súčasnej dobe invalidnou dôchodkyňou a poberá invalidný dôchodok vo výške 337,80 eur mesačne. Taktiež je poberateľkou príspevkov sociálneho zabezpečenia v mesačnej výške celkovo 418,16 eur mesačne(36,42 eur mesačne príspevok na prevádzku osobného morového vozidla, 20,24 eur mesačne nahygienu a ošatenie a 361,50 eur mesačne príspevok na osobnú asistenciu) a má aj príjem zozamestnania vo výške cca 63 eur mesačne. Z tohto vyplýva, že navrhovateľka len sumou priznaného invalidného dôchodku spolu s príspevkami sociálneho zabezpečenia pokrýva všetky svoje, samotnounavrhovateľkou, vyčíslené mesačné náklady.
17. Súd je, v súlade s § 72 zákona o rodine, povinný predovšetkým skúmať, či rozvedený manžel, ktorý žiada o príspevok na výživu rozvedeného manžela nie je schopný sám sa živiť. Až splnením uvedenejpodmienky následne súd skúma ostatné okolnosti potrebné na priznanie uvedeného príspevku, akými súosobné, rodinné, majetkové pomery povinnej osoby, potreby oprávnenej osoby a podobne. Ak súd zistí,že rozvedený manžel je schopný sám sa živiť, ostatné okolnosti neskúma. Súd dáva do pozornosti, že nie je funkciou príspevku na výživu rozvedeného manžela vyrovnávať životnú úroveň druhého manžela,nakoľko životná úroveň rozvedených manželov nemusí byť na rovnakej úrovni, tak ako je to pri určovanívýživného na manželku. V prípade príspevku na výživu rozvedeného manžela sa osobe oprávnenej zdanej vyživovacej povinnosti poskytuje len príspevok „na primeranú výživu.“ Z uvedeného dôvodu sú výhrady navrhovateľky v tom smere, že príjem jej bývalého manžela je dostatočne vysoký na to, aby jejposkytoval primeraný príspevok na jej výživu, úplne bez významu na účely tohto konania. Inak povedané,pokiaľ by aj jeden z rozvedených manželov mal značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery,zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov má neporovnateľne nižšiu životnú úroveň, avšak dosahujeschopnosť sám sa živiť, nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela mu nevzniká.
18. Záverom súd poukazuje aj na tú skutočnosť, ktorá nie je zanedbateľná, že navrhovateľka po rozvode manželstva užíva majetok, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (užíva spoločnúnehnuteľnosť aj osobný automobil), ktoré zatiaľ nie je vysporiadané a pokiaľ si s bývalým manželom rozdelili finančné prostriedky nachádzajúce sa na spoločnom bankovom účte ku dňu rozvodu manželstva tieto, pokiaľ ako tvrdí nie je schopná sama sa živiť, mohla využiť primeranejším spôsobom ako na úhradu zahraničných dovoleniek, ktoré súd považuje za nadštandardné výdavky.
19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol v celom rozsahu."
Odporúčame vo veci uzatvoriť osloviť advokáta, ktorý zváži konkrétne okolnosti prípadu.