Dobrý deň,
ak máte zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, tak dĺžka výpovednej doby pri nájme bytu je jedným z kogentných ustanovení občianskeho zákonníka, čo znamená, že sa zmluvné strany nemôžu dohodnúť odchylným spôsobom a je trojmesačná, pričom začína plynúť od prvého dňa nasledujúcom po mesiaci v ktorom bola výpoveď doručená. Ak by ste sa výpoveď rozhodli dať povedzme tento mesiac a napríklad budúci týždeň bude táto doručená prenajímateľovi, tak začne výpovedná lehota plynúť 01.08.2023 a nájomný vzťah sa skončí po jej uplynutí, teda 01.11.2023. Na vyššie uvedenom nemení nič ani fakt, že bola zmluva uzavretá na dobu určitú, teda ako uvádzate na 1 rok, nakoľko aj takúto nájomnú zmluvu je možné vypovedať.

Dobrý deň,
týmto spôsobom určite nie. Ak totiž podáte výpoveď, bude plynúť výpovedná doba. Tá je podľa Občianskeho zákonníka 3 mesiace. Treba sa však pozrieť na základe akého zákona ste podpísali nájomnú zmluvu. 

Spôsobom, ako ste to uviedli Vy, by ste vedeli ukončiť nájomnú zmluvu iba na základe písomnej dohody s prenajímateľom.

Dobrý deň,
odísť z bytu môže kedykoľvek. Ak však prenajímateľ nesúhlasí s tým, že by sa podpísala dohoda o skončení nájmu k 01.09.2021, tak bude musieť ešte za september zaplatiť nájomné, hoci tam už fakticky nebude bývať.

Dobrý deň,
sám o sebe takýto postup nie je trestným činom. Podľa Občianskeho zákonníka je nájomca oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. Ak v zmluve máte určené, že sa vyžaduje súhlas prenajímateľa, tak zmluva o podnájme bude neplatná a je to aj výpovedný dôvod, pre ktorý môže dať prenajímateľ výpoveď. Prenajímateľ sa môže domáhať vypratania nehnuteľnosti. Ak podnájomník vedel, že prenajímateľ nedal súhlas a aj tak zmluvu uzavrel, mohol by sa teoreticky dopustiť trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru

Dobrý deň, 
na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď :
Za rozporné v otázke považujeme, že uvádzate, že Vaša mama je vlastníkom bytu a v závere otázky uvádzate, že deti majú nárok na tretinu bytu spolu s matkou. 
Pokiaľ je jediným vlastníkom bytu Vaša mama a je teda aj zapísaná na liste vlastníctva ako jediný vlastník, len ona ako vlastník nehnuteľnosti je oprávnená byt prenajať.
Ak zápis na LV svedčí viacerým vlastníkom, teda byt je v podielovom spoluvlastníctve, potom podľa ust. § 139 Občianskeho zákonníka platí :
"(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. 
(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd."

Preto je potrebná dohoda o  tom, že bude daný do nájmu, pri rovnosti hlasov alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, môže sa ktorýkoľvek spoluvlastník obrátiť na súd, aby rozhodol.
Pokiaľ svoje právo k nehnuteľnosti - bytu odvodzujete z toho, že by ste mali byť dedičmi v budúcnosti, pričom výlučným vlastníkom bytu je Vaša mama, táto hypotetická okolnosť, ktorá môže nastať v  budúcnosti, nie je tým dôvodom, aby ste nehnuteľnosť ako deti dali do nájmu cudzej tretej osobe.
Riešením je dohodnúť sa s mamou, ktorá Vás na uzatvorenie zmluvy o nájme splnomocní na základe písomného splnomocnenia a poverí Vás resp. všetky deti, aby nehnuteľnosť dali do nájmu.

Z trestných činov by sa mohlo jednať o podvod, poškodzovanie cudzej veci. Netreba zabúdať v súvislosti s nájmom bytu ani registráciu na daňovom úrade podľa ust. zákona o dani z príjmov. 
Neodporúčame jednať  bez splnomocnenia zo strany Vašej matky, nakoľko môžu vzniknúť veľké škody a záväzky, ktoré by mohla mama vymáhať od Vás, prípadne aj ďalšie osoby /vlastníci ostatných bytov v prípade spôsobenia škody/.

Samotnú zmluvu o nájme bytu odporúčame konzultovať s advokátom.
 

Dobrý deň. Ak má byť záväzkový vzťah (v tomto prípade nájomná zmluva) ukončený v dôsledku podanej výpovede, tak samotný zánik záväzku nastane až uplynutím dohodnutej alebo zákonom určenej výpovednej doby. Aj počas plynutia výpovednej doby teda záväzok trvá, a preto ako nájomca na jednej strane má právo predmet nájmu užívať a na strane druhej aj povinnosť platiť dohodnuté nájomné. Na povinnosti platiť nájomné aj počas plynutia výpovednej doby však nič nemení ani to, že predmet nájmu nemá záujem užívať a že ho ani fakticky užívať nebude.

Dobrý deň, žiadny zákon takúto situáciu nerieši a až súdna prax sa musela vyrovnať s týmto problémom. V zmysle relevantnej judikatúry, kým ste manželmi má Vaša manželka tzv. odvodené právo užívať a bývať vo Vašej nehnuteľnosti (hoci nadobudnutej pred uzavretím manželstva) práve z titulu uzavretého manželstva. Tzn. že by bolo odporujúce zákonu o rodine, ak by ste počas trvania manželstva žiadali od Vašej manželky a detí nájomné za užívanie nehnuteľnosti. Iná je situácia pri jej partnerovi, ktorý užíva nehnuteľnosť spolu s nimi. Táto osoba totiž užíva nehnuteľnosť bez akéhokoľvek právneho titulu a môžete od neho požadovať vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie nehnuteľnosti vo výške bežného nájomného. Rovnako s touto osobou môžete uzatvoriť nájomnú zmluvu a požadovať od neho platenie mesačného nájomného.

Dobrý deň, Občiansky zákonník v ustanovení § 710 ods. 3 síce upravuje trojmesačnú výpovednú lehotu iba v prípade podania výpovede zo strany prenajímateľa, avšak použitím všeobecných ustanovení upravujúcich nájomnú zmluvu je možné vyvodiť, že to platí i pre nájomcu. Táto lehota má zo zákona poskytnúť ochranu nielen nájomcovi, ale aj prenajímateľovi.

Dobrý deň. Podľa môjho právneho názoru by príslušník PZ mohol prenajímať byt, ktorý má v osobnom vlastníctve. Vychádzam pritom jednak zo samotného charakteru nájomného vzťahu a tiež z výkladu ustanovenia § 48 ods. 7 zákona o štátnej službe príslušníkov policajného zboru. V zmysle spomenutého ustanovenia sa totiž tzv. zákaz inej zárobkovej činnosti okrem iného nevzťahuje ani na správu vlastného majetku. Z dôvodu právnej istoty Vám však odporúčam obrátiť sa na príslušné orgány PZ, ktoré takú otázku už určite riešili a mohli by Vám poskytnúť jednoznačnú odpoveď.