Odpoveď: Rozvod s cudzincom
Dobrý deň.
Z dôvodu toho, že manžel je inej štátnej príslušnosti ako ste Vy, tak vo Vašom prípade vystupuje pri rozvode s cudzincom tzv. cudzí prvok, t.j. je potrebné prihliadať aj na medzinárodné právo.
Rozvod a medzinárodné právo
Rozvod s cudzincom upravuje zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Tento zákon v § 22 rieši rozvod manželstva nasledovne:
"(1) Zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
(2) Ak by bolo potrebné podľa odseku 1 použiť cudzí právny poriadok, ktorý by zrušenie manželstva rozvodom nedovoľoval alebo len za okolností mimoriadne obťažných, avšak manželia alebo aspoň jeden z nich žije v Slovenskej republike dlhší čas, použije sa slovenské právo.
(3) Tieto ustanovenia sa použijú i pri vyhlásení manželstva za neplatné alebo pri zistení, či tu manželstvo je alebo nie je."
Zároveň v zmysle § 38 Zákona:
"V manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom."
Nariadenie Brusel II bis
Rozhodujúci právny predpis, ktorý sa uplatňuje pri veciach rozvodu s cudzím prvkom, je aj:
NARIADENIE RADY (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len nariadenie „Brusel II bis“)
Článok 1 (upravujúci rozsah pôsobnosti tohto nariadenia) ods. 1 písm. a):
"Toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva."
Článok 3 (upravujúci všeobecnú právomoc pri rozvode, rozluke a anulovaní manželstva) ods. 1:
1. Vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu
a) na ktorého území:
— majú manželia obvyklý pobyt, alebo
— manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
— má odporca obvyklý pobyt, alebo
— v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
— má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
— má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“;
b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“.
Pre „obvyklý pobyt“ síce nie je definovaný (ide teda o otvorený pobyt), ale je rozhodujúcim kritériom skutočný stav, teda skutočný pobyt a nie napr. trvalý pobyt, ak by aj bol nahlásený na území SR.
Článok 17 (upravujúci skúmanie právomoci)
Ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
Z popisu Vašej otázky nie je celkom zrejmé, kde ste žili predtým, ale na založenie právomoci slovenských súdov by bolo potrebné aby:
1/ (v prípade, že je navrhovateľom manžel a odporcom manželka) manželka (ako odporca) mala na území SR obvyklý pobyt alebo
2/ (v prípade, že je navrhovateľom manželka a odporcom manžel) manželka (ako navrhovateľ) mala na území SR obvyklý pobyt, bývala v SR najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a bola štátnym príslušníkom SR
Žiaden z účastníkov konania nemôže podať návrh na rozvod, príp. rozluku manželstva na slovenskom súde nakoľko slovenské súdy nemajú právomoc v danom prípade konať a rozhodovať. Ak by ste podali Vy ako Slovenka návrh na rozvod na Slovensku, museli by ste tvrdiť, že tu žijete minimálne 6 mesiacov pred podaním návrhu, vtedy by slovenský súd rozhodol. Manžela by sa však pýtal, či je táto skutočnosť pravdivá.
Vzťahy medzi rodičmi a deťmi
Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom upravuje v § 23 až § 27 vzťahy medzi rodičmi a deťmi, pričom
1) Vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.
2) Rodičovské práva a povinnosti, ktoré vznikli v štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, zostávajú zachované aj po zmene obvyklého pobytu dieťaťa. Ak niektorému z rodičov nevznikli rodičovské práva a povinnosti, ktoré priznáva rodičovi slovenské právo, vzniknú mu okamihom, keď sa územie Slovenskej republiky stane obvyklým pobytom dieťaťa.
3) Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
4) Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.
Projekt podporili:
