Odpoveď: Rozvod s cudzincom EÚ
Dobrý deň, vo Vašom prípade vystupuje pri rozvode s cudzincom tzv. cudzí prvok:
Rozhodujúci právny predpis, ktorý sa uplatňuje je:
NARIADENIE RADY (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len nariadenie „Brusel II bis“)
Článok 1 (upravujúci rozsah pôsobnosti tohto nariadenia) ods. 1 písm. a):
Toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva.
Článok 3 (upravujúci všeobecnú právomoc pri rozvode, rozluke a anulovaní manželstva)
ods. 1:
1. Vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu
a) na ktorého území:
— majú manželia obvyklý pobyt, alebo
— manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
— má odporca obvyklý pobyt, alebo
— v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
— má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
— má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“;
b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“.
Vzhľadom na skutkový stav a zvýraznené časti citovaného ustanovenia, právomoc na konanie o rozvode majú talianske súdy.
Pre „obvyklý pobyt“ je rozhodujúcim kritériom skutočný stav, teda skutočný pobyt a nie napr. trvalý pobyt, ak by aj bol nahlásený na území SR. Pojem obvyklý pobyt síce nie je definovaný (ide teda o otvorený pobyt), avšak zo skutkového stavu nepochybne vyplýva, že obvyklý pobyt oboch manželov je v Taliansku.
Článok 17 (upravujúci skúmanie právomoci)
Ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
Uvedené ustanovenie nepriamo vylučuje možnosť podať žiadosť o rozvod na slovenský súd a rovnako nepriamo vylučuje „možnosť presunúť návrh na rozluku, prípadne na rozvod na Slovensko“.
Na založenie právomoci slovenských súdov by bolo potrebné aby:
1/ (v prípade, že je navrhovateľom manžel a odporcom manželka) manželka (ako odporca) mala na území SR obvyklý pobyt alebo
2/ (v prípade, že je navrhovateľom manželka a odporcom manžel) manželka (ako navrhovateľ) mala na území SR obvyklý pobyt, bývala v SR najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a bola štátnym príslušníkom SR
Žiaden z účastníkov konania nemôže podať návrh na rozvod, príp. rozluku manželstva na slovenskom súde nakoľko slovenské súdy nemajú právomoc v danom prípade konať a rozhodovať. Ak by ste podali Vy ako Slovenka návrh na rozvod na Slovensku, museli by ste tvrdiť, že tu žijete minimálne 6 mesiacov pred podaním návrhu, vtedy by slovenský súd rozhodol. Manžela by sa však pýtal, či je táto skutočnosť pravdivá.