Prekážky pri práci zo strany zamestnávateľa

Dobrý deň,
na Vami položenú otázku uvádzame :

Zamestnávateľ môže jednostranne nariadiť čerpanie dovolenky len za určitých podmienok. Podľa § 111 Zákonníka práce musí zamestnávateľ určiť čerpanie dovolenky najmenej 14 dní vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej lehote. Nútené čerpanie dovolenky bez dodržania tejto lehoty alebo bez dohody so zamestnancom je v rozpore so zákonom. Ak Vám zamestnávateľ prikazuje čerpať dovolenku bez Vášho súhlasu a bez dodržania lehoty, odporúčam písomne namietať tento postup a žiadať o vysvetlenie.

Čo sa týka náhradného voľna, to sa poskytuje spravidla za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok, a to na základe dohody so zamestnancom. Zamestnávateľ nemôže jednostranne nariadiť čerpanie náhradného voľna, ak na to nie je zákonný dôvod.

Vyplácanie mzdy vo výške 60 % je možné len v prípade, ak ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce (tzv. "iné prekážky v práci"), kedy zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodov na strane zamestnávateľa a nemá nárok na plnú mzdu, ale na náhradu mzdy najmenej vo výške 60 % priemerného zárobku. Ak však zamestnávateľ prideľuje prácu len niektoré dni a iné dni Vám prikazuje čerpať dovolenku alebo náhradné voľno, musí byť jasne určené, na ktoré dni sa vzťahuje prekážka v práci a na ktoré dni iný režim.

Dohoda s odborovou organizáciou je v prípade tzv. "iné prekážky v práci" možná, ale zamestnávateľ by mal zamestnancov informovať o jej obsahu. Ak žiadna dohoda neexistuje alebo nie je zverejnená, odporúčam obrátiť sa na odborovú organizáciu a žiadať o jej sprístupnenie.
Ak by ste situáciu neriešili, môže dôjsť k porušeniu Vašich práv, najmä k nesprávnemu čerpaniu dovolenky a k nesprávnemu vyplácaniu mzdy. 

Zo znenia otázky predpokladáme, že sa uvedený problém týka viacerých zamestnancov zamestnávateľa, preto odporúčam kontaktovať príslušný inšpektorát práce podľa sídla zamestnávateľa.

Dobrý deň,

v prípade nedostatku elektrickej energie na pracovisku počas pracovného času, ide o prekážku na strane zamestnávateľa. Zákonník práce rozlišuje prekážky v práci na strane zamestnávateľa podľa povahy a v závislosti toho sa určí výška náhrada mzdy. Pri výpadku elektrickej energie, zamestnanec nepracuje a patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku." 

Zamestnávateľ Vás nemôže nútiť, aby ste si zobrali dovolenku, ak ide o prekážku na jeho strane. Môže Vás nútiť zostať pracovať z domu (domácka práca), ak to povaha Vašej práce umožňuje. Prístup Vášho zamestnávateľa pravdepodobne ovplyvňuje dĺžka trvania tejto prekážky. Mnohokrát, ak ide o jeden deň (možno len niekoľko hodín), tak pre zamestnávateľa je jednoduchšie nariadiť zamestnancom dovolenku, aj keď to nie je v súlade so zákonom a malo by to byť ako prekážka v práci na strane zamestnávateľa s plnou náhradou mzdy pre zamestnancov. 

Dobrý deň,

pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, zamestnanec nepracuje vôbec a je mu vyplácaná určená výška náhrady mzdy podľa toho, o akú prekážku v práci ide. Vyjadrenie v percentách (60% alebo 100%) nepredstavuje to, v akom rozsahu zamestnanec vykonáva prácu, ale to v akej výške dostáva mzdu za ten čas, kým nepracuje. 

Z vyššie uvedeného vyplýva, že postup Vášho zamestnávateľa je v rozpore s nižšie citovanými ustanoveniami Zákonníka práce. Zamestnávateľ Vás počas trvania prekážok v práci nemôže zavolať do práce. Ak by takýto stav pretrvával dlhšie, zamestnávateľ by mal zamestnancom znížiť rozsah ich pracovného úväzku. 

Podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku."

Podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce, "Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zametnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážky v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Dohodu podľa prvej vety nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa." 

Dobrý deň, áno, máte právo odmietnúť prácu, ktorá nesúvisí s Vašou pracovnou pozíciou. 

Ide o prekážku na strane zamestnávateľa, v prípade nedostatku práce pre Vás, a v prípade Vášho nesúhlasu s inou ponúkanou prácou, počas tohto obdobia. Zákonník práce vo svojom § 142 rozlišuje v jednotlivých odsekoch viacero druhov prekážok v práci na strane zamestnávateľa. V závislosti od druhu prekážky je stanovená výška náhrady mzdy pre dotknutého zamestnanca. 

Podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak zamsetnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými  pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku." 

Podľa § 142 ods. 2 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50% jeho priemerného zárobku." 

Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, "Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku." 

Váš prípad by sa dal priradiť pod § 142 ods. 3 Zákonníka práce, z čoho vyplýva, že počas tohto obdobia nemusíte pracovať a máte nárok na náhradu mzdy v sume Vášho priemerného zárobku. Toto všetko však platí na pracovný pomer založený pracovnou zmluvou, podľa ustanovení Zákonnníka práce. Ak máte s firmou inú zmluvu akou je pracovná zmluva, tento výklad pre Vás neplatí a je potrebné sa riadiť tým, čo máte uvedené vo Vašej zmluve (napr.mandátna zmluva....)

Dobrý deň, ďakujeme za Vašu otázku a odpoveď na ňu posielame nižšie. 

Postup zamestnávateľa, ktorý opisujete je v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce. Odstavenie linky predstavuje prekážku v práci na strane zamestnávateľa.

Zamestnávateľ je povinný sa pokúsiť preradiť príslušných zamestnancov na inú prácu na dobu trvania prekážky. Ak nie je možné preradenie alebo ak zamestnanci nesúhlasia s preradením, tak zamestnanci zostanú doma ale majú nárok na 100%-nú náhradu ich mzdy. 

Podľa §  142 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pacovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku." 

Bez ohľadu na to, ako dlho bude prekážka v práci na strane zamestnávateľa trvať, zamestnávateľ nemôže nariadiť zamestnancom na toto obdobie čerpanie dovolenky. Rovnako ani nie je dôležité, koľko dovolenky má ten ktorý zamestnanec. 

Dotknutí zamestnanci by mali spoločne namietať voči tomuto plánovanému postupu zamestnávateľa, ešte kým samotná prekážka nastane. Zamestnanci môže samostane alebo spoločne podať sťažnosť podľa § 13 ods. 7 Zákonníka práce. 

Podľa § 13 ods. 7 Zákonníka práce, "Zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa odsekov 1 a 2, nedodržaním podmienok podľa odsekov 3 až 6 a porušením práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu písomne odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky."

Dobrý deň,
Zákonník práce rieši otázky prekážok na strane zamestnávateľa najmä za účelom určenia výšky náhrady mzdy pre zamestnancov. Pri niektorých prekážkach v práci patrí zamestnancom náhrada mzdy vo výške 100 % priemerného mesačného zárobku a pri niektorých náhrada mzdy vo výške 60% priemerného mesačného zárobku. 

Pri pravidelne opakujúcich sa prekážkach v práci na strane zamestnávateľa sa počíta s ich zakotvením v kolektívnej zmluve po dohode so zástupcami zamestnancov. 

Podľa nášho názoru, je možné v kolektívnej zmluve uviesť túto podmienku nahradenia si chýbajúcich hodín za účelom dodržiania základného záväzku odpracovania určitého počtu vyučovacích hodín. V opačnom prípade by zamestnancom za neodpracované hodiny (dni) patrila náhrada mzdy vo výške 60 % priemerného záväzku, podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce. 

Podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce, "Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Dohodu podľa prvej vety nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa." 

Existujú však aj ďalšie právne prostriedky riešené v ustanovení Zákonníka práce o pracovnom čase, ktoré by mohli riešiť predmetné situácie. Ide napríklad o nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času (§ 87 Zákonníka práce), či konto pracovného času (§ 87a Zákonníka práce).

Dobrý deň,
situáciu, ktorú opisujete vo Vašej otázke, by sme odporučili priradiť pod ustanovenie § 142 ods. 2 Zákonníka práce. Najmä z dôvodu, že ide o počasie, ktoré je upravené práve v tomto ustanovení a nejde zväčša o dlhšie časové obdobie ale iba o pár dní. 

Ustanovenie v § 142 ods. 1 Zákonníka práce, je skôr na situácie s prekážkami dlhodobého charakteru, kde sa predpokladá aj preradenie zamestnanca na inú prácu. 

Podľa § 142 ods. 2 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku."

Čo sa týka úpravy pre zamestnancom, odporúčame dať priamo do znenia pracovnej zmluvy, že je taká možnosť prekážok, čo bude zohľadnené aj v mzde zamestnanca. Ak by ste mali pri každom škaredom počasí robiť zamestnancom dodatky k ich pracovným zmluvám, bol by to pre Vás ako aj pre zamestnancov zbytočne administratívne náročné.

Dobrý deň, nie, nie je to právne v poriadku.

Ak zamestnávateľ nemá pre Vás dostatok práce, ide o prekážky v práci na jeho strane a namiesto dovolenky, by Vám mal dať platené voľno. Zároveň, by mal urobiť určité adekvátne opatrenia do budúcna. Aby Vás zo dňa na deň nemusel takto posielať počas pracovnej doby domov. 

Vašu dovolenku si nemôžete minúť na takéto dni, kedy vlastne Vy dovolenku ani nechcete. 

Podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku."

Určite sa takýto postup neuplatňuje, ani to nie je v poriadku a preto sa treba vždy zamestnávateľovi ohradiť, že Vy si nebudete predsa míňať dovolenku z takýchto dôvodov a že ak Vás zamestnávateľ pošle domov počas dňa, nemáte sa ako dostať domov. V opačnom prípade môžete aj skončiť pracovný pomer. Ak zamestnávateľ nebude chcieť o Vás prísť, bude musieť zmeniť spôsob riešenia prekážok v práci na jeho strane a namiesto dovolenky, Vám dá platené voľno.

Dobrý deň, mali by ste dostať 100 % náhradu mzdy v sume Vášho priemerného zárobku.

Podľa Zákonníka práce, ide o inú prekážku na strane zamestnávateľa podľa ust. § 142 ods. 3 Zákonníka práce. 

Podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku."

Podľa § 142 ods. 2 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku."

Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, "Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku."

Priemerný zárobok sa vypočía ako priemer z Vašich miezd za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 

Podľa § 134 ods. 1 prvá veta Zákonníka práce, "Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období."

Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, "Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak."

Všetci zamestnanci, ktorých sa týka sezónny dvojmesačný výpadok by ste sa spoločne mali u zamestnávateľa ohradiť ohľadom tohto plánovaného vyplatenia mzdy v tejto výške.

Dobrý deň,
Váš zamestnávateľ vážne porušuje ustanovenia Zákonníka práce, ak z dôvodu prekážok v práci na jeho strane, postu Ak zamestnávateľ nemá pre Vás zamestnancov dostatok práce, mal by to riešiť úplne inak, najmä ak nejde len o dočasné opatrenie. 

Riešenie situácie v prípade prekážok v práci na strane zamestnávateľa upravujú ustanovenia § 142 a nasl. Zákonníka práce, citované nižšie. 

V prípade pretrvávajúceho postupu zamestnávateľa, je jediným riešením podať podnet na Inšpektorát práce. 

Podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku."

Podľa § 142 ods. 2 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku."

Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, "Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku."

Podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce, "Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Dohodu podľa prvej vety nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa."

Podľa § 142 ods. 5 Zákonníka práce, "Ak zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom, pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa požiada o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce podľa osobitného predpisu (ďalej len „podpora v čase skrátenej práce“), zamestnávateľ poskytne zamestnancovi za čas trvania tejto prekážky v práci náhradu mzdy v sume najmenej 80 % jeho priemerného zárobku; ustanovenia odsekov 1 až 4 a § 250b ods. 6 o sume náhrady mzdy sa neuplatnia. Ak sa zamestnávateľovi neposkytne podpora v čase skrátenej práce na pracovné miesto zamestnanca, patrí zamestnancovi za čas trvania prekážky v práci na strane zamestnávateľa podľa prvej vety náhrada mzdy v sume podľa odsekov 1 až 4 alebo § 250b ods. 6."

Podľa § 142 ods. 6 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov, môže zamestnávateľ postupovať podľa § 87a; ustanovenie § 90 ods. 9 sa v tomto prípade nemusí uplatniť."