Dobrý deň, nie, nie je to právne v poriadku.

Ak zamestnávateľ nemá pre Vás dostatok práce, ide o prekážky v práci na jeho strane a namiesto dovolenky, by Vám mal dať platené voľno. Zároveň, by mal urobiť určité adekvátne opatrenia do budúcna. Aby Vás zo dňa na deň nemusel takto posielať počas pracovnej doby domov. 

Vašu dovolenku si nemôžete minúť na takéto dni, kedy vlastne Vy dovolenku ani nechcete. 

Podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku."

Určite sa takýto postup neuplatňuje, ani to nie je v poriadku a preto sa treba vždy zamestnávateľovi ohradiť, že Vy si nebudete predsa míňať dovolenku z takýchto dôvodov a že ak Vás zamestnávateľ pošle domov počas dňa, nemáte sa ako dostať domov. V opačnom prípade môžete aj skončiť pracovný pomer. Ak zamestnávateľ nebude chcieť o Vás prísť, bude musieť zmeniť spôsob riešenia prekážok v práci na jeho strane a namiesto dovolenky, Vám dá platené voľno.

Dobrý deň, mali by ste dostať 100 % náhradu mzdy v sume Vášho priemerného zárobku.

Podľa Zákonníka práce, ide o inú prekážku na strane zamestnávateľa podľa ust. § 142 ods. 3 Zákonníka práce. 

Podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku."

Podľa § 142 ods. 2 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku."

Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, "Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku."

Priemerný zárobok sa vypočía ako priemer z Vašich miezd za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 

Podľa § 134 ods. 1 prvá veta Zákonníka práce, "Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období."

Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, "Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak."

Všetci zamestnanci, ktorých sa týka sezónny dvojmesačný výpadok by ste sa spoločne mali u zamestnávateľa ohradiť ohľadom tohto plánovaného vyplatenia mzdy v tejto výške.

Dobrý deň,
Váš zamestnávateľ vážne porušuje ustanovenia Zákonníka práce, ak z dôvodu prekážok v práci na jeho strane, postu Ak zamestnávateľ nemá pre Vás zamestnancov dostatok práce, mal by to riešiť úplne inak, najmä ak nejde len o dočasné opatrenie. 

Riešenie situácie v prípade prekážok v práci na strane zamestnávateľa upravujú ustanovenia § 142 a nasl. Zákonníka práce, citované nižšie. 

V prípade pretrvávajúceho postupu zamestnávateľa, je jediným riešením podať podnet na Inšpektorát práce. 

Podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku."

Podľa § 142 ods. 2 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku."

Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, "Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku."

Podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce, "Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Dohodu podľa prvej vety nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa."

Podľa § 142 ods. 5 Zákonníka práce, "Ak zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom, pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa požiada o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce podľa osobitného predpisu (ďalej len „podpora v čase skrátenej práce“), zamestnávateľ poskytne zamestnancovi za čas trvania tejto prekážky v práci náhradu mzdy v sume najmenej 80 % jeho priemerného zárobku; ustanovenia odsekov 1 až 4 a § 250b ods. 6 o sume náhrady mzdy sa neuplatnia. Ak sa zamestnávateľovi neposkytne podpora v čase skrátenej práce na pracovné miesto zamestnanca, patrí zamestnancovi za čas trvania prekážky v práci na strane zamestnávateľa podľa prvej vety náhrada mzdy v sume podľa odsekov 1 až 4 alebo § 250b ods. 6."

Podľa § 142 ods. 6 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov, môže zamestnávateľ postupovať podľa § 87a; ustanovenie § 90 ods. 9 sa v tomto prípade nemusí uplatniť."

Dobrý deň,
zamestnávateľ nie je povinný Vám vyplatiť mzdu za 8 hodín, ak pracujete 5 hodín (denne). Jedine, že by sám chcel.

Prekážkou nemôže byť celozávodná dovolneka u zamestnávateľa. Prekážka znamená, ak zamestnávateľovi niečo brániť prideľovať zamestnancom prácu. Ide napríklad o dočasnú nefunkčnosť strojov, vššia moc ako je silný vietor, požiar, povodeň... Aj napriek skutočnosti, že u Vás väčšina zamestnancov má dovolenku, tak Vám prácu prideľuje. Preto vo Vašom prípade nie je možné hovoriť o prekážku, ale len o dočasnú úpravu pracovného času. 

Podľa § 85 ods. 4 Zákonníka práce, "Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť osem hodín, ak tento zákon neustanovuje inak."

Podľa § 85 ods. 5 Zákonníka práce, "Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne. Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne."

Podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku."

Dobrý deň,
zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Napadnutý internetový systém vírusom je klasická prevádzková prekážka na strane zamestnávateľa, pri ktorom patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce.  

Zväčša tieto prevádzkové prekážky sú odstránené behom niekoľkých dní a preto za každý takýto deň, kedy zamestnanec nemôžete pracovať a zamestnávateľ ho nepreradil na inú prácu, zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku."

Ak by u zamestnávateľa pôsobili zástupcovia zamestnancov (odbory), a bola by s nimi uzatvorená dohoda, kde by boli vymedzené takéto prevádzkové prekážky, tak by išlo o 60 % z priemerného zárobku zamestnanca. 

Podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce, "Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Dohodu podľa prvej vety nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa."

Dobrý deň, výpovednú dobu nemusíte dodržať. Ak nemáte vo Vašej pracovnej zmluve uvedené, že ak ju nedodržíte, tak má zamestnávateľ nárok si od Vás nárokovať peňažnú náhradu, tak nemusíte počas výpovednej doby u zamestnávateľa zotrvať (§ 62 ods. 8 ZP). V tom prípade, by Vám zamestnávateľ nevyčerpanú dovolenku preplatil. 

Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná."

Podľa § 116 ods. 3 Zákonníka práce, "Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru."

Organizačná zmena predstavuje výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. 

Ak Vám zamestnávateľ nemôže počas výpovednej doby už prideľovať prácu, určite ide o prekážku na strane zamestnávateľa. Vy by ste nemuseli vykonávať prácu, a aj tak by ste mali nárok na náhradu mzdy v sumu Vášho priemerného zárobku podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce. 

Podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku."

Zamestnávateľ Vám mohol namiesto výpovede dať ukončenie "dohodou s uvedením výpovedného dôvodu", aby Vám mohol vyplatiť odstupné podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce. Tým pádom, by ste mohli skončiť skôr, ako o 3 mesiace. 

Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom."

Ak by ste chceli výpovednú dobu dodržať, zamestnávateľ Vám môže nariadiť si čerpať nevyčerpanú dovolenku, aj keď to nezávisí od toho, či ide o prekážku na strane zamestnávateľa alebo nie. Zamestnávateľ Vám môže nariadiť si čerpať dovolenku kedykoľvek.