Dobrý deň. Ak od Váš matka dieťaťa žiada plnenia nad rámec určeného výživného, nie je na to žiadny dôvod. Takýto postup matky dieťaťa však nemožno považovať za vydieranie, aspoň nie v trestnoprávnom zmysle slova.

Čo sa týka zvýšenia výživného, ak sa matka rozhodne podať takýto návrh na súd, v zásade tomu nezabránite. V rámci súdneho konania sa však môžete aktívne brániť, argumentovať a navrhovať dôkazy na preukázanie toho, že na zvýšenie výživného nie je dôvod.

Len pre úplnosť uvádzam, že ak má matka dieťaťa aspoň uvažovať nad úspechom konania o zvýšenie výživného, mala by vedieť preukázať podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu navrhované zvýšenie výživného (za predpokladu, že súčasné výživné určil súd). V podstate by sa teda mali porovnať okolnosti, za ktorých bolo určené súčasné výživné s okolnosťami, aké budú v čase konania a rozhodovania súdu o návrhu na zvýšenie výživného. Spomínaná zmena pomerov pritom môže byť na strane matky (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti), na strane dieťaťa (napr. nástup do školy) alebo na Vašej strane (napr. zvýšenie príjmu).

Dobrý deň, v zmysle ustanovenia § 74 Zákona o rodine má matka nevydatá za otca dieťaťa nárok na primeranú výživu a príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Tento nárok sa podľa ustanovenia § 74 ods. 1 Zákona o rodine priznáva odo dňa pôrodu najdlhšie po dobu dvoch rokov. Podľa odseku 2 tohto paragrafu je však možné o tento príspevok požiadať aj pred pôrodom, a aby Vám muž, ktorého je otcovstvo pravdepodobné poskytol vopred potrebnú sumu, na ktorú by ste mali nárok na tento príspevok. Ak sa Vám nepodarí s ním na tomto príspevku dohodnúť, môžete sa ho domáhať aj prostredníctvom súdu.

Dobrý deň, neuviedli ste v akom štádiu je Vaše rozvodové konanie. Ak je totiž rozvodové konanie vo finálnom štádiu, tzn. že Vás čaká posledné pojednávanie alebo už je vydaný rozsudok, ale odporca sa odvolal, je z časového hľadiska lepšie počkať na ukončenie rozvodového konania. Ak však rozvodové konanie iba začína je možné vo Vašej veci podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia v časti výživného. Tzn. že by bolo začaté ďalšie nové konanie, kde by sa rozhodovalo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu (s tým, že súdy musia o predbežnom opatrení rozhodnúť v zákonom predpísanej lehote, t.j. do 30 dní). V predbežnom opatrení by bol odporca zaviazaný na plnenie výživného v nevyhnutnej miere, nakoľko Vám na výživu maloletého dieťaťa neprispieva vôbec a Váš príjem nestačí na úhradu základných potrieb Vašej rodiny. Ako som Vám uviedol vyššie postup vo Vašej veci záleží na tom, či je možné v blízkej dobe očakávať ukončenie rozvodového konania.

Dobrý deň, v prvom rade považujem za potrebné uviesť, že kým ste boli maloletí, mala Vaša mama požadovať zvýšenie výživného. Výška výživného 16,- € je nižšia než v súčasnosti upravená minimálna výška výživného. Rovnako s ohľadom na otcove majetkové pomery by bolo vysoko pravdepodobné, že by súd žiadosti o zvýšenie výživného vyhovel a výživné zvýšil. V súčasnosti už nie je možné spätne žiadať zvýšenie výživného. Čo sa týka Vašej otázky šetrenia peňazí a ich odovzdanie v čase dospelosti. Naša právna úprava neupravuje žiadnu povinnosť rodičov šetriť pre svojho potomka a neskôr v budúcnosti mu našetrené peniaze odovzdať (to ale neznamená, že to nemôžu robiť dobrovoľne). Jediným prípadom, kedy získate časť majetku po Vašom otcovi je v rámci dedičského konania po jeho úmrtí. V takom prípade budete dediť ako jeho tzv. neopomenuteľný dedič. V rámci dedičského konania sa nerobia žiadne rozdiely medzi manželskými a nemanželskými deťmi (tzn. že Vy i Vaša nevlastná sestra budete v rámci dedičského konania rovnocenný). Je potrebné však dávať pozor i na to, aby Váš otec počas svojho života všetko svoj majetok nerozdal svojej blízkej rodine, aby ste Vy v rámci dedičského konania nič nededili.

Dobrý deň, 

odporúčam Vám podať na súd návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Rozhodnutie o výživnom súd zmení ak nastane zmena pomerov, čo v tomto prípade nastala. V návrhu by bolo vhodné spomenúť aj konanie otca dcéry, o tom, ako ju zavádzal. Vo Váš prospech hrá to, že ste konali (resp. Vaša dcéra konala) dobromyseľne, čiže nešla na súkromnú školu účelovo s cieľom dosiahnuť vyššie výživné. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby, tak podľa súdnej praxe sú závislé, okrem iného aj od spôsobu prípravy na budúce povolanie. V podstate by sa dalo hovoriť o zvyšovaní šancí uplatnenia na trhu práce v budúcnosti, avšak bolo by vhodné preukázať kvalitu a výsledky danej súkromnej školy, napr. v čom je lepší ich spôsob výučby oproti "štátnej" škole alebo počet a spôsob výučby jazykov, úspešnosť absolventov a podobne.

Dobrý deň, Vášmu priateľovi vznikla zákonná povinnosť vyživovať Vášho syna jeho narodením. Zákon o rodine predpokladá na prvom mieste dobrovoľné plnenie si vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča, pričom výška výživného má odrážať ako potreby dieťaťa, tak i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Zároveň platí, že dieťa má právo na rovnakú životnú úroveň ako jeho rodič. Minimálna výška výživného je právnymi predpismi stanovená v sume 27,13 € mesačne. V prípade, že rodič výživné dobrovoľne neplní, máte právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o výške výživného. Hospitalizácia maloletého dieťaťa v nemocnici nie je dôvodom na neplnenie vyživovacej povinnosti rodiča. 

Dobrý deň, áno, toto posudzuje sa to ako prispievanie nad rámec výžívného. 

Dobrý deň,

ustálená judikatúra zastáva všeobecný názor, že dieťa má právo na to, aby sa oňho rodičia starali a poskytli i mu vhodné podmienky (materiálne aj nemateriálne) na jeho osobnostný rozvoj a socializáciu. To, že deti sú v starostlivosti Vašej bývalej manželky nie je dôvodom na to, aby ste nemuseli prispievať. Je bežné, že súd, pokiaľ zverí deti do starostlivosti matky, zaviaže otca priespievať na výživu detí.

To potvrdzuje ďalší všeobecný názor súdov a aj priložený judikát, ktoré hovoria o tom, že dieťa má právo na to, aby mu rodiačia prispievali podľa svojich možností a výška tohto príspevku by mala byť približne rovnaká. Samozrejme závisí to od mnohých faktorov, napr. typ zamestnania toho, ktorého rodiča atď. Nasledujúci judikát celkom dobre vysvetľuje túto problematiku.

Nález US ČR sp. zn. IV.ÚS 257/05

Starostlivosť a výchova predpokladá zabezpečenie materiálnych aj nemateriálnych (citový, psychosociálnych, kultúrnych atď.) podmienok na to, aby dieťa mohlo v prirodzenom rodinnom prostredí rozvíjať všetky svoje osobné schopnosti a možnosti, ktoré povedú k zodpovedajúcej socializácii dieťaťa. Inak povedané, je právom dieťaťa aj rodiča starajúceho sa o dieťaťa, aby štát poskytoval tejto starostlivosti osobitnú ochranu. Pokiaľ ide o materiálne podmienky výchovy dieťaťa, realizujú sa prostredníctvom tzv. vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, ktorá je uložená zákonom o rodine, teda zákonom, ktorý upravuje podrobnosti tejto ochrany a na ktorý v tomto zmysle odkazuje čl. 32 ods. 6 Listiny základných práv a slobôd. Vyživovacia povinnosť, na ktorú majú deti právo, sa vzťahuje zásadne na oboch rodičov, pričom určenie jej rozsahu je vecou kritérií vyplývajúcich z konkrétnych ustanovení zákona o rodine (schopností, možností a majetkových pomerov rodičov). Inak povedané, štát je povinný na základe čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd poskytnúť ochranu tomuto právu detí tak, že ustanoví povinnosť tomu z rodičov, ktorý sa o deti bezprostredne nestará, aby znášal náklady určené súdom na ich výživu.