Dobrý deň. K Vašej otázke uvádzame nasledovné:
Trestný čin podvodu
Dovoľte nám úvodom vyjadriť sa k trestnému stíhaniu za trestný čin podvodu.
§ 221 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona definuje trestný čin podvodu nasledovne: ,, Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“
Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu je nevyhnutné preukázať, že išlo o úmyselné konanie, čo sa z Vami uvedených skutočností nedá predpokladať a preto v súlade s § 197 ods. 1 písm. d) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania, prokurátor alebo policajt uznesením vec odmietne.
V súlade s § 197 ods. 3 Trestného poriadku platí, že toto uznesenie sa doručí len oznamovateľovi a poškodenému, ktorí proti nemu môžu podať sťažnosť.
Oprávnenosť nároku z notárskej zápisnice
Nakoľko Vo Vašej otázke uvádzate iba notársku zápisnicu z roku 1974, bez označenia o aký právny úkon ide (darovanie, zámena, kúpa a pod.), s poukazom na vtedy platnú právnu úpravu zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok) štátny notár v rozsahu svojej pôsobnosti v tomto období spisoval notárske zápisnice účastníkom o zmluvách, závetoch a o iných právnych úkonoch podľa ust. § 91 s obsahovými náležitosťami podľa § 92 tohto zákona.
V konaní o dedičstve štátne notárstvo rozhodovalo o dedičstve poručiteľa formou uznesenia, ktoré podliehalo schváleniu súdu.
Preto sa dôvodne domnievame, aj s prihliadnutím na zriadenie právne doživotného bývania, že notárskou zápisnicou z roku 1974 bola spísaná darovacia zmluva, ktorej účastníkmi boli iba Vaša stará mama, ako darkyňa, a Vaša mama ako obdarovaná, nie aj Vaša teta.
Predmetom tejto darovacej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k rodinnému domu.
Podľa Vami poskytnutých informácii vieme, že obsahom tejto notárskej zápisnice je, že vlastníkom domu v hodnote 45. 000 Kčs má byť Vaša matka a Vaša stará matka má mať právo na dožitie v dome. V prípade predaja domu mala byť maminej sestre vyplatená pomerná časť bez uvedenia z akého základu t.j. či z kúpnej ceny získanej za predaj rodinného domu, alebo z hodnoty rodinného domu ku dňu uskutočnenia darovania, prípadne z náhrady zaniknutého dedičského podielu, na ktorý by Vaša teta mala právo v prípade smrti Vašej matky.
Z obsahu predmetného záväzku sa ďalej ani s použitím výkladových pravidiel nedá zistiť, či posúdenie výšky nároku Vašej tety na zaplatenie pomernej časti malo byť výlučne na vôli Vašej matky podľa jej úvahy alebo výška pomernej časti tohto nároku v prípade predaja rodinného domu mala byť predmetom dohody medzi súrodencami príp. iným spôsobom.
Podľa Vašej informácie, v notárskej zápisnici nie je určená ani lehota splatnosti, t.j. určenie lehoty na splnenie peňažného záväzku.
Na základe vyššie uvedených nám dostupných informácií je zrejmé, že Vaša mama sa zrejme titulom darovania stala výlučnou vlastníčkou rodinného domu.
Povinnosť Vašej matky v prípade predaja rodinného domu zaplatiť jej sestre pomernú časť vyplýval z dvojstranného právneho vzťahu uzatvoreného medzi Vašou matkou a Vašou starou matkou.
Podľa tohto ustanovenia, ktorého obsah detailne nepoznáme sa však domnievame, že môže ísť o ustanovenie zodpovedajúce zmluve uzatvorenej v prospech tretej osoby podľa § 50 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa tohto zákonného ustanovenia tretia osoba sa stáva z tejto zmluvy oprávnenou osobou (je v pozícii veriteľa, ktorý má vymáhateľný nárok) až okamihom, keď s ňou prejavila súhlas. Prejav súhlasu tretej osoby so zmluvou nemusí mať písomnú formu. Do doby, pokiaľ táto osoba neprejaví so zmluvou súhlas, zmluva platí iba medzi zmluvnými stranami.
Preukázanie skutočnosti, či Vaša teta udelila súhlas so zmluvou v prípade súdneho konania zaťažuje výlučne Vašu tetu, nakoľko z Vašej otázky vyplýva, že o notárskej zápisnici a o okolnostiach jej spísania ste nemali vedomosť.
V prípade ak by Vaša teta so zmluvou neprejavila súhlas obsah zmluvy by bol záväzným len pre účastníkov zmluvy nie aj voči Vašej tete, ktorá nebola účastníkom tejto zmluvy.
Záväzok Vašej matky v prípade predaja domu zaplatiť Vašej tete pomernú časť by preto nebol účinný aj vo vzťahu k Vašej tete.
Vaša teta by sa z tohto dôvodu nemohla úspešne domáhať na súde vyplatenia peňažného plnenia z predaja rodinného domu ak navyše uvedený záväzok bol viazaný výlučne na osobu Vašej matky, bez právnych účinkov na jej právnych nástupcov.
Pomerná časť
Výška sumy, ktorú mala sestra Vašej matky dostať v prípade predaja domu, by mala byť bližšie definovaná v darovacej zmluve, preto odporúčame skontrolovať si obsah zmluvy aj v tejto časti.
Ak tam v tejto súvislosti nie je uvedené nič bližšie a teda zo zmluvy nie je možné určiť, z ktorej sumy sa má výška sumy nároku vypočítať, v akej výške a ani to, akým spôsobom a kto ju má určiť, je v tejto časti zmluva absolútne neplatná pre rozpor s ust. § § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade uplatnenia nároku Vašej tety proti Vám v súdnom konaní, máte možnosť brániť sa proti nároku Vašej tety z dôvodu neplatnosti tejto časti zmluvy. nakoľko v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR je neplatný právny úkon, ktorý nebol vykonaný určite a zrozumiteľne v súlade s § 37 OZ .
Týmto ustanovením sa sankcia neplatnosti právneho úkonu viaže k náležitostiam prejavu vôle; prejav vôle je neurčitý, pokiaľ je neistý jeho obsah, to značí – okrem prípadov, keď úplne chýba určitá vôľa – keď sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným spôsobom stanoviť, a je nezrozumiteľný, ak konajúci nedosiahol – vadným slovným alebo iným sprostredkovaním – jasného vyjadrenia svojej vôle.
Záver o neurčitosti či nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 2 Občiankeho zákonníka).
V zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné právne úkony vyjadrené slovami vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa toho, kto právny úkon vykonal, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Cdon 257/97: „2. Právny úkon je neurčitý (§ 37 ods. 2 OZ) vtedy, ak zrozumiteľne vyjadrený obsah má také vecné nedostatky, že ich nie je možné preklenúť ani výkladom (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka).“
V tomto prípade by išlo o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, čo znamená, že takýto právny úkon nemá od začiatku žiadne právne účinky a hľadí sa naň, akoby neexistoval, čím by nárok sestry Vašej matky zanikol.
Pre úplnosť veci uvádzame že sestra Vašej matky nebola zákonným dedičom a preto ani nemala nárok sa domáhať dedičstva po Vašej matke. V čase prejednania dedičstva po Vašej matke rodinný dom bol predmetom dedičstva po nej a preto Vaša teta nemala právny dôvod prihlásiť svoju pohľadávku do dedičského konania.
Odporúčame Vám skontrolovať si obsah notárskej zápisnice prípadne sa obrátiť na advokáta, ktorý po oboznámení s obsahom notárskej zápisnice bude schopný podať Vám komplexnejšie vysvetlenie v danej veci.
Premlčanie
V súlade s § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V súlade s rozhodnutím súdu sp. zn. 11Co/122/2013 všeobecne platí, že právo môže byť vykonané po prvýkrát, ako náhle vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, inými slovami povedané, ako náhle nastane okamžik, kedy je actio nata.
Tento okamžik nastáva splatnosťou dlhu, t.j. dňom, kedy mal dlžník povinnosť po prvýkrát splniť dlh.
Vo Vašej otázke ste uviedli, že Vaša mama zomrela pred štyrmi rokmi. Nakoľko nemáme bližšie informácie o tom, kedy došlo k predaju domu, nevieme posúdiť, či od tohto okamžiku vo Vašom prípade už tri roky ubehli.
Zároveň dopĺňame, že v súlade s § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prihliadne na premlčanie len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.