Dobrý deň,
na základe Vami opísaného skutkového stavu možno v prvom rade jednoznačne konštatovať, že po smrti Vašej matky sa na základe právoplatného rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní stali jednotlivý dedičia podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu, a to vo veľkosti podielov: manžel poručiteľky - 1/2, každá dcéra poručiteľky - 1/4 (t. j. spolu 1/2).
Právo disponovať s vecou ako súčasť vlastníckeho práva
Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v účinnom znení (ďalej len "Občiansky zákonník") vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Občiansky zákonník teda v ustanovení § 123 vymedzuje obsah subjektívneho vlastníckeho práva. Obsahom vlastníctva je právo vlastníka vec držať, užívať, vrátane požívania plodov a úžitkov z nej a nakladať s ňou. Ide o základné vymedzenie obsahu vlastníckeho práva, ktoré vo vzťahu ku konkrétnej veci pôsobí ako celok, pričom jednotlivé oprávnenia vlastníka nemožno od seba oddeľovať.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka obsahom vlastníckeho práva sú tieto vlastníkove práva: a) právo vec držať, b) právo vec užívať, c) právo požívať plody veci a jej úžitky, d) právo s vecou nakladať.
Vlastník je oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Právo vlastníka nakladať s vecou (ius disponendi) má dve formy:
a) fyzická dispozícia s vecou,
b) právna dispozícia s vecou.
Právna dispozícia s vecou znamená najmä realizáciu výmennej hodnoty veci. Rozoznávame nasledovné spôsoby právnej dispozície s vecou:
právo nakladať s vecou pre prípad smrti (odkázať vec na základe závetu), právo vec opustiť (ius dereliquendi) (§ 135 Občianskeho zákonníka), právo scudziť vec medzi živými (napr. vec predať), bezodplatne ju previesť na iného (darovať), vymeniť ju a pod. (§ 132 a § 133 Občianskeho zákonníka), právo vec dočasne zveriť do užívania inému (napr. vec prenajať, požičať ju) alebo ju zaťažiť (záložným právom alebo vecným bremenom).
Medzi najvýznamnejšie dispozičné oprávnenia vlastníka patrí právo previesť vec na iného. Hospodárske dôvody, na základe ktorých dochádza k prevodu veci, môžu byť rôzne. Právna forma, ktorou sa prevod uskutočňuje, je zmluva, či už ide o predaj veci, výmenu veci za inú vec alebo o jej darovanie. Právo vlastníka previesť vec, ktorá je v jeho vlastníctve, na iného, sa môže zmluvne obmedziť aj iným spôsobom, napr. dohodou o predkupnom práve (§ 602 až § 606 Občianskeho zákonníka), o práve spätného predaja alebo spätnej kúpy (§ 607 až § 609 Občianskeho zákonníka) a pod.
Vlastník má právo s predmetom svojho vlastníckeho práva nakladať aj iným spôsobom, pokiaľ to nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a dobrými mravmi. Za podmienky, že to neodporuje právnym predpisom, môže však vlastník svoju vec použiť na iný účel, než obvykle slúži (napr. dať nepoužívané predmety do zberu). Občiansky zákonník tu má však na zreteli aj prípustné nakladanie v právnom zmysle. Tak napr. vlastník môže svojím majetkom disponovať v prípade svojej smrti vo forme závetu, teda vo forme jednostranného právneho úkonu. Naproti tomu dvojstranný právny úkon (zmluvu) pre prípad smrti nemožno uzavrieť. Darovacia zmluva, podľa ktorej by sa malo plniť až po darcovej smrti, by bola neplatná (§ 628 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Avšak ani závetom nemôže poručiteľ nakladať so svojím majetkom celkom ľubovoľne a neobmedzene. Predovšetkým zákon zásadne nepripúšťa, aby poručiteľ budúceho dediča nejakým spôsobom obmedzoval vo voľnom nakladaní so zdedeným majetkom, lebo takými podmienkami by sa mohlo budúcemu vlastníkovi brániť v účelnom využití zdedeného majetku (§ 478 Občianskeho zákonníka).
Aplikácia vyššie uvedených právnych záverov na Váš prípad
Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a ich výkladu uskutočneného predstaviteľmi občianskoprávnej doktríny (napr. Veľký komentár Občianskeho zákonníka od JUDr. Feketeho a pod.) je nutné konštatovať, že každý (spolu)vlastník má rovnaké práva k danej veci (v prípade podielového spoluvlastníctva prináležia všetky čiastkové práva, tvoriace obsah vlastníckeho práva, tomu-ktorému spoluvlastníkovi vo veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu na danej veci). Každý spoluvlastník preto môže okrem iného aj voľne disponovať so svojím spoluvlastníckym podielom na veci, a je pritom právne bez významu, na akom základe nadobudol spoluvlastnícky podiel na veci.
Z tohto dôvodu preto aj Váš otec, na základe svojho slobodného rozhodnutia, mohol akokoľvek disponovať so svojím spoluvlastníckym podielom na rodinnom dome - teda mohol ho aj previesť na inú osobu.
Podľa § 140 Občianskeho zákonníka (ktorý znie nasledovne: ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117)) síce patrí pri prevode spoluvlastníckeho podielu podielového spoluvlastníka ostatným podielovým spoluvlastníkom predkupné právo, avšak len v prípade, ak podielový spoluvlastník neprevádza svoj spoluvlastnícky podiel blízkej osobe.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Vo Vašom prípade možno na základe uvedených kritérií posúdiť prevod spoluvlastníckeho podielu Vašim otcom svojej nevlastnej dcére ako prevod spoluvlastníckeho podielu jeho blízkej osobe, pri ktorom nemáte ani predkupné právo.
Vzhľadom na uvedené je nutné záverom konštatovať právny záver, podľa ktorého mohol Váš otec so svojim spoluvlastníckym podielom k rodinnému domu voľne disponovať a voľne ho previesť napr. na svoju nevlastnú sestru. Z tohto prevodu Vám nevznikajú žiadne nároky voči Vášmu otcovi - nemáte právo na vyplatenie dedičského podielu ani iného obdobného nároku. Skutočnosti, ktoré uvádzate a ktoré sa týkajú nevykonávania rodičovských práv a povinností vo vzťahu k Vám nemajú v tejto súvislosti žiadnu právnu relevanciu.