Vyplatenie dedičského podielu ostatnými dedičmi

Dobrý deň,  v otázke neuvádzate podstatnú vec a to či vo veci už je právoplatne skončené dedičské konanie.

Ak dedičské konanie ešte nebolo, Vám ako disponentovi bankového účtu zaniklo oprávnenie s bankovým účtom otca disponovať a teda vybrať peniaze a rozdeliť medzi dedičov. Až na podklade výsledkov dedič. konania je možné s účtom disponovať. Uvádzame, že predmetom dedenia bude len suma, ktorá bola na bankovom účte ku dňu úmrtia otca.

To, že sa Váš brat o otca nezaujímal, nestaral sa o neho v čase jeho pobytu v nemocnici, nezakladá Vaše väčšie nároky na dedičstvo po otcovi.

Pokiaľ ide o samotné zabezpečenie pohrebu a vecí s tým súvisiacich, predpokladáme, že obstarávateľom pohrebu ste boli Vy. Potom v súlade s ust.§ 470 Obč. zákonníka si primerané náklady spojené s pohrebom môžete uplatniť v dedičskom konaní. V zmysle ust. § 470 Obč. zákonníka dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa a za primerané náklady spojené s pohrebom, z čoho vyplýva, že keďže zákonným dedičom bude aj Váš brat, aj on zodpovedá za primerané náklady spojené s pohrebom v rozsahu jeho podielu na dedičstve :

"Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou."

Ak je dedičské konanie právoplatne skončené, je treba postupovať podľa príslušného rozhodnutia.

 

Dobrý deň, na vami položenú otázku uvádzame, že riešenie v prípade nesúhlasu súrodencov ako podielových spoluvlastníkov bytu je podanie žaloby na súd o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle ust. § 142 ods. 1 Obč. zákonníka : "Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov."   V otázke uvádzate, že nik zo spoluvlastníkov nechce byt užívať, majú svoje vlastné bývania a preto riešením nateraz by bolo dať byt do nájmu podľa ust. Obč. zákonníka alebo zákona o krátkodobom nájme bytu, čo by ste mohli urobiť aj vy na základe písomného splnomocnenia ostatných spoluvlastníkov bytu.

Dobrý deň, ak zo samotného dedičského rozhodnutia vyplýva, že syn druhej manželky nebohého otca vašich dcér má vyplatiť vašim dcéram finančnú sumu v lehote do 31.10.2022, uvádzame, že ešte nenastala splatnosť dlhu a do omeškania sa syn druhej manželky dostane do omeškania až dňom 1.11.2022. Vy musíte komunikovať so synom a nie s druhou manželkou nebohého otca vašich dcér, lebo on je povinný vyplatiť finančnú sumu titulom vyporiadania dedičstva a nie jeho matka. Teraz môžete na základe dedičského rozhodnutia synovi druhej manželky ako otca vašich dcér oznámiť písomne číslo bankového účtu, na ktorý má poslať peniaze titulom vyplatenia dedičských podiel v prospech vašich dcér. K výzve pripojte aj kópiu splnomocnenia od vašich dcér. Ak k úhrade do 31.10.2022 nedôjde, po 31.10.2022 treba kontaktovať syna manželky a vyzvať ho k úhrade dlžnej sumy a to s tým, že ak k úhrade nedôjde, vec postúpite na vymáhanie súdnemu exekútorovi, keďže dedičské uznesenie je exekučným titulom a na jeho základe môžete podať návrh na vykonanie exekúcie, čím mu vzniknú ďalšie náklady spojené s exekučným konaním. V prípade problémov kontaktujte našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň, ak časť nehnuteľnosti nebola predmetom dedenia po úmrtí poručiteľa v dedičskom konaní, potom v súlade s ust. § 211 Civilného mimosporového poriadku je potrebné podať návrh na súd /citujeme/ :
"Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná."

Príslušným súdom, na ktorom je potrebné podať predmetný návrh je okresný súd, na ktorom bolo skončené dedičské konanie po poručiteľovi /starkom/, čovyplýva z ust. § 159 Civil. mimosporového poriadku. Zoznam súdov nájdete na stránke Ministerstva spravodlivosti SR.

V otázke tiež uvádzate, že dom je v podielovom spoluvlastníctve sestier vašej matky a preto v tomto smere je potrebné uvažovať nad vyporiadaním podielového spoluvlastníctva dohodou alebo podaním žaloby na súd o zrušenie a vyporiadanie podiel. spoluvlastníctva. Ide o to, že sestra a jej syn, ktorí užívajú dom v celosti, užívajú aj podiel vašej matky a to bez nejakej finančnej náhrady, ktorá v podstate zodpovedá výške nájmu za obdobnú nehnuteľnosť. Vlastnícke právo vašej matky a jej sestry nie je premlčané.

Vo veci vyporiadania podiel. spoluvlastníctva odporúčam tiež kontaktovať advokáta.

Môžete kontaktovať aj našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,
áno môžete žiadať od nej, aby Vás z Vášho podielu vyplatila. Prípadne, ak je na nehnuteľnosti vedený ako spoluvlastník aj Váš brat, môžete žiadať odkúpenie Vášho podielu aj od neho. Rovnako, ak je predpoklad, že mama chce darovať celý dom bratovi, môžete tento svoj 1/5 podiel rovno predať bratovi, ktorý po prípadnom darovaní od mamy sa stane následne výlučným vlastníkom nehnuteľnosti.

Dobrý deň,
kúpnu zmluvu vie brať spísať iba s vlastníkom nehnuteľnosti, teda Vašou mamou. Iný ako vlastník nehnuteľnosti nevie nehnuteľnosť predať. Vyplatenie je možné vyriešiť viacerými spôsobmi. Z jeho pohľadu je po právnej stránke najistejšie podpísať kúpnu zmluvu s mamou, vyplatiť jej kúpnu cenu a následne nech mama rozdelí peniaze medzi Vami ostatnými deťmi. Ak by totiž peniaze dával priamo Vám, jednak by nemal uhradenú kúpnu cenu nehnuteľnosti v súlade s kúpnou zmluvou, ale zároveň by na plnenie, ktoré by Vám poskytol neexistoval právny dôvod (počas života poručiteľa nie je možné vyporiadať dedičstvo).

Dobrý deň,
nakoľko žila v Rakúsku, bola občiankou Rakúska, bude sa dediť v Rakúsku, podľa rakúskeho práva. Preto odpoveď na Vašu otázku závisí od toho, ako sú nastavené v Rakúsku tzv. zákonné dedičské skupiny. Podľa nášho právneho poriadku by ste však nededili, nakoľko by všetko zdedil jeho pozostalý manžel v tzv. druhej dedičskej skupine. Súrodenci sú až v tretej dedičskej skupine (dedili by ste, ak by nemala manžela).

Dobrý deň,
tie osoby, ktoré sú vydedené (platne) nemajú nárok na dedičský podiel. Ak dedičstvo nadobudne iba nevydedený syn, čo sa potvrdí v uznesení notára, nemá do budúcna povinnosť vyplácať im akýkoľvek podiel alebo peniaze. Všetok majetok (dedičstvo) je iba jeho.

Dobrý deň,
z otázky predpokladáme, že máte dedičské rozhodnitie, ktorým bolo ukončené dedičské konanie po matke vášho otca.V takomto prípade paltí premlčacia doba v zmysle ust. § 110 Občianskeho zákonníka, ktorá je 10 rokov /citujeme/ :

Uvádzame, že právoplatné dedičské rozhodnutie je exekučným titulom a teda môžete podať návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie spíše ktorýkoľvek súdny exekútor. Napriek existencii exekučného titulu odporúčam pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, aby ste kontaktovali advokáta, aby preštdoval dedičské rozhodnutie, aby vám advokát poradil najjednoduchšie resp. najlepšie riešenie a vec sa pokúsil riešiť zmierčou cestou.

Môžete kontaktovať aj našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,
vyplácať budete právneho nástupcu Vášho brata, ním môže byť aj syn, aj manželka, alebo aj spoločne. Ak je syn maloletý, tak bez ohľadu na to, kto bude po ňom dediť, peniaze prevezme matka, ako zákonný zástupca maloletého dieťaťa.

Trestné oznámenie na Vás nemajú za čo podať. Ak ste boli s bratom naozaj dohodnutí, čo Vám vie dosvedčiť druhý súrodenec, určite nie je možné hovoriť o tom, že by ste spáchali podvod alebo iný trestný čin. Zároveň, ak im peniaze v konečnom dôsledku vyplatíte, nedôjde ani k žiadnemu protiprávnemu konaniu.

Dobrý deň,
v dedičskom konaní nie. Ak sa v dedičskom konaní nedohodnete, notár nemá inú možnosť, iba vysporiadať dedičstvo takým spôsobom, že Vám ho rozdelí podľa výšky dedičských podielov. Tzn. že každá budete mať na byte podiel 1/4. 

Následne však tá sestra, ktorá chce byt pre seba môže iniciovať súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom v tomto konaní súd môže rozhodnúť tak, že jej prikáže byt do jej výlučného vlastníctva a uloží jej povinnosť vyplatiť ostatným 3 sestrám primeranú náhradu za ich podiely. V takom prípade budú musieť dve sestry opustiť byt.

Dobrý deň,
kým budete vlastniť svoj podiel 1/5 tak nie. Môže sa však stať, že keď odkúpi od ostatných spoluvlastníkov ich podiely a bude vlastniť už 4/5, bude sa snažiť odkúpiť podiel aj od Vás. Ak nebudete mimosúdne súhlasiť, môže podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V takom prípade, ak by súd prikázal Váš podiel jej, budete sa musieť po súdnom rozhodnutí vysťahovať z nehnuteľnosti, ak sa s ňou nedohodnete inak.

Dobrý deň,

ak táto povinnosť vyplatenia z dedičského podielu je súčasťou uznesenia o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť, môžete vec riešiť rovno cestou exekúcie, alebo sa pokúsiť vec ešte predtým vyriešiť mimosúdne. Dôležité je, či to rozhodnutie obsahuje časť o tom, ze Vás majú vyplatiť. 

Skúste to najskôr mimosúdne. 

V tomto prípade môžete rodinu najskôr písomne mimosúdne vyzvať, aby Vás z Vášho podielu v zmysle uznesenia o dedičstve vyplatila najneskôr v dodatočnej lehote, ktorú im vo výzve uvediete (napr. do 10 dní). Pokúste sa vec vyriešiť najskôr mimosúdne, ide o rýchlejšie a jednoduchšie a časovo a finančne menej náročnejšie riešenie, ako sa domôcť svojho práva.

Ak Vás v tejto lehote nevyplatia, a rozhodnutie obsahuje ustanovenie o tom, že Vás majú vyplatiť do 30 dni a už je aj právoplatné, budete môcť podať návrh na vykonanie exekúcie a domáhať sa vyplatenia cestou exekučného konania.

Dobrý deň,
sestra ako podielová spoluvlastníčka napriek tomu, že dom neužíva má právo na vyplatenie svojho podielu z domu. Tzn. že má právo požadovať, aby sa jej vyplatila hodnota jej podielu. Otázne je v takýchto prípadoch to, či máte záujem získať jej podiel z domu, a teda byť väčšinovým spoluvlastníkom. V prípade, že nebudete s jej vyplatením súhlasiť, môže podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V tomto súdnom konaní je právna úprava nastavená tak, že ak ani jeden z podielových spoluvlastníkov nebude chcieť vyplatiť toho druhého, súd môže nariadiť predaj nehnuteľnosti. 

Preto odporúčam klientom vždy sa snažiť rokovať v rámci mimosúdneho zrušenia a vyporiadania. Mimosúdne máte vždy viac možností ako sa dohodnúť, ako vyriešiť jej vyplatenie... Tzn. že sa môžete dohodnúť na splátkach, môžete rokovať o výške podielu. V súdnom konaní súd bude vychádzať z hodnoty zisteného znalcom a vyplatiť Vám podiel dá do 1-2 mesiacov od právoplatnosti.

Dobrý deň,
z otázky vyplýva, že dom a pozemok je v podielovom spoluvlastníctve. Otec i keď je väčšinovým spoluvlastníkom domu, zo zákona sám z vlastnej iniciatívy nie je povinný Vám vyplatiť Váš podiel na dome. Z otázky predpokladáme, že otec v dome aj býva a je jeho jediným užívateľom.

Ak medzi Vami s otcom nedôjde k dohode o odkúpení Vašich podielov otcom alebo Vami o odkúpení otcovho podielu, potom riešením je len podanie žaloby na súd v zmysle ust. §  142 Obč. zákonníka :

"Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov."

Uvádzame tiež, že súd nie je viazaný podaným návrhom na zrušenie a vyporiadanie podiel. spoluvlastníctve. Podľa cit. § 142 ods. 2 Obč. zákonníka "z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku."

Otázkou však je, čo chcete dosiahnuť. Vo veci vyporiadanie nehnuteľnosti a samotného podiel. spoluvlastníctva odporúčam kontaktovať advokáta. Vec odporúčame riešiť zmierčou cestou bez účasti súdu.

Dobrý deň, z Vami položenej otázky vyplýva, že byt je v podielovom spoluvlastníctve, pričom podiel nevlastného brata je 1/5 z celku. Nevlastný brat byt neužíva.

Ak je situácia taká, ako predpokladáme, potom požiadavka nevlastného brata je oprávnená, keďže nechce zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu s ostatnými podiel. spoluvlastníkmi a preto Vás vyzval, aby ste jeho podiel od neho odkúpili. Ak s odkúpením jeho podielu nebudete súhlasiť, potom nevlastný brat X. môže podať žalobu na súd o zrušenie a vyporiadanie podiel. spoluvlastníctva v zmysle ust. § 142 Obč. zákonníka.

Odporúčame s bratom uzatvoriť dohodu. Ak nemáte peniaze na odkúpenie jeho podielu naraz, potom sa dohodnite všetci spoluvlastníci na splátkach. Súdne konanie aj keď by nebolo už v týchto dňoch, resp. v najbližších mesiacoch, s konaním sú spojené náklady /súdny poplatok, trovy právneho zastupovania/.

Kontaktujte advokáta, aby predložený návrh dohody o zrušení a vyporiadaní podiel. spoluvlastníctva Vám prekontroloval.

Môžete kontaktovať aj našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,
áno, ak sa s nimi neviete dohodnúť, je možné podať na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s tým, že Vaši synovia chcú dom do svojho výlučného vlastníctva a chcú ostatných dvoch spoluvlastníkov vyplatiť z ich podielov. Súd bude zisťovať trhovú hodnotu nehnuteľnosti a následne určí výšku podielu na vyplatenie.

Dobrý deň,
ak máte vyplatiť dedičský podiel druhému dedičovi, a vyzvali ste ho písomne, aby Vám oznámil číslo bankového účtu za účelom vyplatenia podielu, číslo bankového účtu neoznámil, potom sú v podstate dve riešenia :

1./ Poslať peniaze poštovou poukážkou na adresu ustupujúceho dediča v súlade s ust. § 567 ods. 2 Obč. zákonníka :

"Peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak."

2./ Druhou možnosťou je, aby ste ho opätovne písomne vyzvali na oznámenie čísla bankového účtu vo Vami uvedenej lehote a to s tým, že ak číslo účtu neoznámi, a ani peniaze zaslané poštovým poukazom nepreberie podľa bodu 1./ nepreberie, potom riešením je, že peniaze za účelom splnenia dlhu zložíte do notárskej úschovy v zmysle ust. § 65 notárskeho poriadku. V tomto smere môžete kontaktovať ktoréhokoľvek notára.

Dobrý deň,
v dedičskom konaní sa toto ťažšie rieši. Možno by bolo riešením, že v dedičskom konaní zdedíte všetci nehnuteľnosť v podiele 1/3 a následne sa dá spraviť taká dohoda, aby ste neprišli o peniaze. Dá sa to upraviť spôsobom, že vlastnícke právo sa prepíše až potom ako Vás vyplatí.

Dobrý deň,
takým dokladom disponujete. Je to jednak výzva, ktorú ste poslali bratovi, spolu s potvrdením o doručení tejto výzvy bratovi. Ak brat v lehote 2 mesiacov nekonal alebo dal jasne najavo, že nevyužíva svoje právo, z týchto skutočností vyplýva, že je možné previesť podiel bez toho, aby došlo k porušeniu predkupného práva. Dôležité sú teda výzva adresovaná bratovi a potvrdenie od pošty, v ktorom je uvedené kedy si túto výzvu prebral.

Dobrý deň,
ak nemala žiadnych potomkov, pozostalého manžela, rodičov a ani osoby, ktoré by s ňou žili v spoločnej domácnosti, je možné, že budete dediť ako najbližší a jediní do úvahy prichádzajúci zákonní dedičia. Bez podrobnej znalosti jej rodinných pomerov to však nie je možné jednoznačne vyhlásiť.

Dobrý deň,

 

v dedičskom práve platí, že konanie začína aj bez návrhu, akonáhle sa súd dozvie o úmrtí. V tomto smere štátne orgány spolupracujú, preto nie je potrebné podávať návrh na začatie dedičského konanie. Ak ho ale podáte, nič sa tým nepokazí, zákon umožňuje aj to.

Dobrý deň,
iba z toho dôvodu, že ste s ním nebývali na jednej adrese nestrácate nárok na dedičstvo. Vaša mama bola zrejme zatiaľ predvolaná iba na tzv. predbežné šetrenie dedičstva. Ak Vás notárovi spomenula, bez ohľadu na to, čo na Vás narozprávala, notár Vás na pojednávanie predvolá. Ak sa sám nevzdáte svojho dedičského podielu, matka Vás o neho nemôže pripraviť. Doklad o úhrade pohrebu potom predložte notárovi.

Dobrý deň,
ak nekomunikuje s Vami, môžete skúsiť nájsť si advokáta na zastupovanie v predmetnej. Advokát im pošle výzvu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou je rýchlejšie, ale hlavne hospodárnejšie. Iba súdny poplatok totiž predstavuje sumu vo výške 6 % z požadovaného podielu. K tomu je potrebné ešte pripočítať aj trovy právneho zastupovania.

Ak nebude komunikovať ani s advokátom, nezostane Vám nič iné, ako podať na miestne príslušný súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. So súdom bude musieť komunikovať.

Dobrý deň,
podľa Občianskeho zákonníka sa osoba nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré jej ešte len majú vzniknúť. Taktiež právna teória uvádza, že dohody uzatvárané pre prípad smrti, sú neplatné. Ak by ste sa dohodli na tom, čo píšete, podľa môjho právneho názoru by išlo o obchádzanie ustanovení zákona o dedičstve a taký úkon by bol neplatný. V praxi to môže byť problém jedine vtedy, ak by sestra slovo nedodržala a Vy by ste ju museli žalovať. Vtedy by súd mohol tento úkon vyhodnotiť ako neplatný.  Ak ju napriek tomu chcete uzavrieť, môžete a nemusíte to robiť u notára. 

Dobrý deň, pokiaľ Vaša svokra chce v súčasnosti darovať svoj majetok, vrátane spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti a to na svoju dcéru, potom neplatí ust. § 140 Obč. zákonníka, ktoré pojednáva o predkupnom práve :
"Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov."

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že ak by svokra chcela darovať alebo predať svoj podiel na nehnuteľnosti, cudzej - tretej osobe, musela by podiel ponúknuť ostatným podielovým spoluvlastníkom /vnúčatám a svojej dcére/. Nakoľko jej dcéra je blízkou, preto svokra nemusí dodržať tento postup a svoj podiel na nehnuteľnosti darovať alebo aj predať svojej dcére. Je to oprávnenie Vašej svokry, nepotrebuje súhlas ostatných spoluvlastníkov nehnuteľnosti. Spoluvlastnícky podiel Vašich detí zostáva nezmenený.

Pokiaľ ide o hnuteľný majetok, ako aj fin. prostriedky, s týmito môže nakladať podľa svojho uváženia a teda bez súhlasu svojich detí prípadne vnúčat.

Dobrý deň,
ak sa viete s nevlastnou sestrou dohodnúť na výške hodnoty jej spoluvlastníckeho podielu, postačuje spísať zmluvu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na základe ktorej sa stanete výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a zároveň jej vyplatíte dohodnutú sumu za jej podiel. Hodnota jej podielu by mala predstavovať 1/9 trhovej hodnoty nehnuteľnosti v súčasnosti.

V prípade, že sa dohodnúť na sumu za jej podiel neviete, budete musieť podať na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Dobrý deň,
na základe ústnej dohody nie je možné prevádzať spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti. K prevodu je potrebné podpísať kúpnu zmluvu alebo zmluvu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Kým taká zmluva nie je podpísaná, Vášmu bratovi prakticky nevznikla zmluvná povinnosť vyplatiť Vás z Vášho podielu. Vami uvedená výzva by sa mohla zohľadniť iba ako výzva na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckeho podielu, ale nie ako výzva na zaplatenie dlžnej sumy z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Dobrý deň,
podľa toho, ako sa rozdelí pozostalosť v dedičskom konaní budete vedieť, kto má aký podiel na dedičstve. Následne dlh spočítate a rozdelíte podľa podielov a od každého môžete žiadať tú, ktorú sumu. V dedičskom konaní sa toto riešiť nebude.

Dobrý deň,

dňom nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve, ktorým bolo dedičstvo potvrdené dedičom, začína plynúť oprávnenému dedičovi 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku. V tejto lehote môže oprávnený dedič podať žalobu o vydanie majetku z dedičstva. Bohužial vo vašom prípade je to už 11 rokov. Ak by ste podali žalobu tak v prípadnom spore môže protistrana vzniesť námietku premlčania a súd by ju akceptoval a vašu žalobu zamietol. Vznikli by vám tým trovy konania za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia, ktoré by ste museli uhradiť žalovaným.

Dobrý deň,

 

neodporúčam Vám vzdať sa dedičského podielu. V praxi som sa už viackrát stretol s podobnými dohodami s tým, že neskôr, keď malo dôjsť k vyplateniu, nastali problémy. Ak sa ale vrátim k Vašej otázke, tak je dôležité, ako sa dohodnete. Aj z hľadiska elementárnej spravodlivosti ale vyplýva, že by malo ísť o vyplatenie zo sumy, ktorú by reálne dostal pri predaji (nie zo sumy, aká sa určí v dedičskom konaní).

Dobrý deň,

 

podľa zadanej otázky usudzujem, že na základe dedenia ste sa všetci traja súrodenci stali podielovými spoluvlastníkmi k daným nehnuteľnostiam (všetci s podielom o veľkosti 1/3 k celku). Faktom však je, že spoluvlastníka, ktorý svoj podiel predať nechce, nedokážete nejakým právom dovoleným spôsobom prinútiť k tomu, aby svoj podiel predal.

 

Môžete sa jedine dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a ak sa nedohodnete, tak podať žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Tu by sa riešilo, či je vec reálne deliteľná (čo ale nepredpokladám) a ak by nebola, tak by sa prikázala spoločná vec jednému alebo viacerým spoluvlastníkom s tým, že by zároveň vznikla  povinnosť vyplatiť ustupujúcich spoluvlastníkov alebo tretia možnosť by bola nariadenie predaja súdom. To by ale musela byť situácia taká, že nikto nemá o spoločnú vec záujem.

Dobrý deň,  

ak ste v dedičskom konaní nadobudli pôdu a boli ste zaviazaný vyplatiť Vašej sestre podiel v určitej stanovenej sume na tejto pôde v určenej lehote v dedičskom uznesení, potom Vaša povinnosť vyplýva z dedič. uznesenia.

Ak ste lehotu nedodržali a sumu určenú v dedičskom uznesení ste nedodržali, Vaša sestra sa môže domáhať vyplatenia predmetnej sumy v lehote 10 rokov od nadobudnutia právoplatnosti dedičského uznesenia v zmysle ust. § 110 Obč. zákonníka. Samotné uznesenie vydané v dedičskom konaní je exekučným titulom v súlade s ust. § 45 exek. poriadku.

 

Dobrý deň, 

otázkam predaja nehnuteľnosti počas dedičského konania sa venujeme v mnohých našich odpovediach.

Všeobecne podľa  ust. § 201 CIvil. mimosporového poriadku platí, že "dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas konania scudziť alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len so súhlasom súdu."

Možnosťou vo Vami uvedenom prípade, ak poručiteľ Andrej bol vlastníkom RD na základe dedičského konania po poručiteľovi  Petrovi a dedičské konanie po poručiteľovi Andrejovi nie je právoplatne ukončené, dedičia môžu spísať s budúcim kupujúcim zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy ohľadom nehnuteľnosti, ktorá bude predmetom dedenia a to, že do stanovenej resp. dohodnutej doby po skončení dedičského konania bude spísaná riadna kúpno-predajná zmluva.  Uvedené vyplýva z ust. § 50a/ Obč. zákonníka (citujeme) :
"(1) Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. /pozn. : kupujúci, predávajúci predmet zmluvy, doba uzatvorenia riadnej kúpnej zmluvy).
(2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
(3) Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela."

Len pripomíname, že v dedičskom konaní po poručiteľovi Andrejovi, aby jeho dcéra ako dedič mala nárok na vyplatenie dedičského podielu resp. podielu na kúpnej cene v prípade predaja nehnuteľnosti, je potrebné, aby v dedičskom konaní sa vzdala dedičstva v prospech iného dediča na základe dohody dedičov, s tým že ako ustupujúcej dedičke jej bude vyplatený jej podiel v prípade predaja nehnuteľnosti, resp do určitého dátumu po skončení dedič. konania.
Uvádzame súčasne aj ten náš právny  názor, že pokiaľ nie je spor medzi dedičmi o rozsahu dedičstva a všeobecnej cene majetku, dedič. konanie bude pomerne rýchle, a prípadné rozhodnutie o predaji nehnuteľnosti, ktorá bude predmetom dedenia ponechať na riešenie - jej predaj -  až po skončení dedič. konania a až následne uzatvoriť riadnu kúpnopredajnú zmluvu; je to tak z dôvodu, že až skončením konania o dedičstve bude jasný okruh dedičov, ich podiely na dedičstve a predmet dedenia.

Zmluvu odporúčame nechať spísať advokátovi, budete mať tak právnu istotu, že zmluva bude právne perfektná.
 

 

Dobrý deň, na vyjadrenie, resp. posúdenie, či konal notár správne nemáme k dispozícii podklady. Ak sa tak stalo v dedičskom konaní, tak ako sme uviedli v predchádzajúcej odpovedi, tento právny úkon musel byť schválený súdom, nakoľko dedička bola maloletá. Odporúčame Vám vyhľadať advokáta, ktorý sa pozrie na všetky podklady, ktoré máte k dispozícii a posúdi, či je možné sa domáhať určenia neplatnosti dohody dedičov, prípadne podniknúť iné právne kroky.

Dobrý deň, v takýchto prípadoch musí zo zákona maloleté dieťa zastupovať tzv. kolízny opatrovník ustanovený pre dedičské konanie, nakoľko matkine záujmy sú v rozpore so záujmami dieťaťa, a preto dieťa nemôže zastupovať matka. Tento kolízny opatrovník musí postupovať v súlade so záujmami dieťaťa a prihliadať na ne. Nemôže preto uzatvárať nevýhodné dohody z pohľadu dieťaťa. Rovnako musí byť tento právny úkon (dohoda uzatvorená kolíznym opatrovníkom) schválený súdom. Aj súd bude posudzovať, či je dohoda v záujme dieťaťa. Z toho dôvodu je málo pravdepodobné, že by dieťa prišlo o svoj podiel za "smiešnu" sumu. Taký postup totiž nie je v záujme dieťaťa a súd by ho nemal schváliť.

Dobrý deň, 
ak z dedičského rozhodnutia vyplýva povinnosť Vašej sestry vyplatiť Vám podiel na dedičstve ako ustupujúcemu dedičovi v lehote do 10 rokov, potom nie je potrebné otvárať dedičské konanie. Podľa ust. § 110 Obč. zákonníka platí :
"Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty."

Ak máte dedičské rozhodnutie toto predstavuje v zmysle ust. § 45 ods. 2 písm. e/ exekučného poriadku exekučný titul a treba len podať návrh na vykonanie exekúcie. 

Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie odporúčame poslať sestre doporučený list k úhrade dlhu. Návrh na  vykonanie exekúcie sa musí podať elektronicky; návrh Vám spíše ktorýkoľvek súdny exekútor.

Dobrý deň, z otázky vyplýva, že ste sa stali dedičom bytu po Vašich rodičoch, pričom v dedičskom konaní došlo k dohode dedičov o hodnote predmetného bytu na sumu 30 000 €. Civil. mimosporový poriadok nestanovuje povinnosť vyhotoviť pre dedičské konanie znalecký posudok na ohodnotenie nehnuteľnosti.

Ak ste sa stali jediným dedičom a z dedičského uznesenia vyplýva, že máte vyplatiť ustupujúcich dedičov do určitého dátumu, potom musíte vychádzať z dedičského uznesenia a z dohody dedičov o hodnote nehnuteľnosti. Zmena ohodnotenia a následne aj výplata podielov  ustupujúcich dedičov by bola možná len na základe Vašej písomnej dohody.

Ak táto povinnosť Vám z dedičského uznesenia nevyplýva, teda že máte vyplatiť ustupujúcich  dedičov, nie ste povinný im nič vyplácať.

Dobrý deň, 
manželka poručiteľa nemôže obnoviť dedičské konanie.
Aktuálny stav nehnuteľnosti môžete zistiť na stránke www.katasterportal.sk, teda či nedošlo k predaju, darovaniu alebo výmene nehnuteľnosti. V otázke neuvádzate, či je v uznesení o dedičstve uvedený nejaký termín. 

Uvádzame, že ak v osvedčení o dedičstve nie je uvedený žiadny termín na vyplatenie dedičských podielov ustupujúcim dedičom bez ohľadu na to kedy a či dôjde k scudzeniu dedenej nehnuteľnosti, sme názoru, že vo veci ste mali ako ustupujúci dedičia žiadať, aby ustupujúcemu dedičovi bola uhradená cena v určitej lehote a nie dohodnúť sa tak, že ustupujúci dedičia budú mať nárok na vyplatenie podielov až v prípade scudzenia nehnuteľnosti,  lebo to môže trvať roky a dedič si nehnuteľnosť užíva resp. ju prenajíma.
Ak je náš predpoklad správny, potom je treba sa dohodnúť s dedičom, ktorému pripadol byt v dedič. konaní, aby Vám boli vyplatené sumy do určitej presne dohodnutej doby.
Poznamenávame, že tento dedič, ktorý nadobudol byt, nie je zo zákona povinný dohodnúť sa na vyplatení, keďže pre neho, ako aj pre Vás platí uznesenie o dedičstve.

Ak z uznesenia o dedičstve vyplynul konkrétny termín úhrady v prospech ustupujúcich dedičov, alebo už došlo ku scudzeniu /predaj, darovanie/ nehnuteľnosti, potom je treba dať návrh na vykonanie exekúcie alebo žiadať vyplatenie podielu z nehnuteľnosti následne podať návrh na vykonanie exekúcie.

V prípade potreby nás kontaktujte.
 

Dobrý deň, 
z otázky vyplýva, že Vaša mama bola dedičom po svojom otcovi, zrejme sa podielu na dedičstve vzdala a ako ustupujúcej dedičke jej bol vyplatený jej dedičský podiel v peniazoch.
Nepoznáme obsah dedičského rozhodnutia, ale pokiaľ dohoda dedičov bola tá, že Vašej mame sa má vyplatiť podiel na dedičstve v peniazoch, potom nárok na podiel z predaného majetku nemá. Výnimkou by bola situácia, keby sa dedičia dohodli tak, že v prípade predaja majetku, teda okrem Vami uvedeného bytu, ktorý bol predmetom dedenia, dedič, ktorý ostatný majetok nadobudol a následne predal, vyplatí dohodnuté sumy resp. podiely ostatným dedičom. 
To je len naša úvaha. Museli by sme vidieť dedičské rozhodnutie.

Pokiaľ ide o hodnotu nehnuteľností v dedič. konaní v roku 2011, táto bola zrejme určená dohodou dedičov prípadne podľa znaleckého posudku.
Pre dedič. konanie v r. 2011 podľa § 175o/ Občianskeho súdneho poriadku platilo (citujeme) :
" (1) Na podklade zistenia podľa § 175m určí súd všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa. Za všeobecnú cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú účastníkmi; ak sú tvrdenia rozdielne, vykoná súd na jej zistenie potrebné dôkazy. Ustanovenie § 136 sa použije primerane."

T. j. : V dedičskom konaní sa zrejme dedičia dohodli na cene, aj keď pomerne nízkej, o ktorej notár vzhľadom na stav nehnuteľnosti nemal pochybnosti. Museli by sme však vidieť dedič. rozhodnutie. 

V prípade, že by naša odpoveď nebola pre Vás postačujúca, pošlite nám na prekontrolovanie dedičské rozhodnutie.
 

Dobrý deň, 

komu bol pridelený spis po ustupujúcom dedičovi - poručiteľovi môžete zistiť na stránke Ministerstva spravodlivosti SR a to v rozvrhu práce príslušného okresného súdu miesta trvalého bydliska poručiteľa v čase úmrtia a dátumu jeho úmrtia. 

Následne odporúčame kontaktovať písomne príslušného notára, že poručiteľ mal pohľadávku v predch. dedič. konaní, z ktorého mu mala byť vyplatená suma ako ustupujúcemu dedičovi.

Ak by vás následne kontaktovali dedičia poručiteľa musia vám predložiť právoplatné uznesenie z dedič. konania a až na tomto základe im môžete vyplatiť ich podiel najlepšie prevodom na bankový účet. Bude vecou dedičov ako sa dohodnú na výplate pohľadávky.

Dobrý deň, 
pokiaľ chcete odkúpiť spoluvlastnícky podiel od brata, je treba uzatvoriť kúpnopredajnú zmluvu prípadne darovaciu zmluvu a stanete sa podiel. spoluvlastníkom v časti 1/2 k celku.
Otázka prevodu podielu vašej matky na vás je vecou dohody vás a vašej matky či sa bude jednať o darovaciu zmluvu alebo kúpnopredajnú zmluvu.  
Rovnako je na rozhodnutí vašej matky, či peniaze z prípadného predaja jej podielu vám daruje synovi alebo nie.
Ak mama daruje alebo predá svoj podiel na dome vám, jej syn, teda váš brat, z tohto dôvodu nemá právny nárok na vyplatenie peňazí z podielu vašej matky a vy nie ste povinná bratovi niečo vyplácať.

Je na slobodnom rozhodnutí vašej matky ako naloží so svojim majetkom, so svojim spoluvlastníckym podielom.

Poznamenávame, že nakoľko vo vašom prípade sa jedná o prevod (predaj alebo darovanie) vám ako dcére a teda v zmysle ust. § 140 Obč. zákonníka blízkej osobe, vaša mama pred prevodom nemusí svoj podiel na dome ponúknuť na predaj svojmu synovi.

 

Dobrý deň prajem,

ak máte na mysli, či môžete žiadať vyplatenie z podielu 1/6, tak v zásade môžete. V dedičskom konaní sa preferuje dohoda dedičov. Môžete sa dohodnúť aj tak, že otcovi pripadne všetko, no z Vašej 1/6 Vás vyplatí, teda neostanete podielovým spoluvlastníkom. Ak sa však nedohodnete, tak to môže skončiť tak, že budete tvoriť podielové spoluvlastníctvo, kde otec bude mať predpokladám väčšinu a Vy 1/6. V takom prípade sa môžete dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a ak by odmietol, tak môžete podať žalobu na súd, kde by ste žiadali, aby podiel pripadol otcovi a aby Vás vyplatil z 1/6. Nikoho nemožno nútiť, aby ostal v podielovom spoluvlastníctve.

Dobrý deň, 

na Vašu otázku uvádzame nasledovnú odpoveď :

V záujme predídenia sporu odporúčame Vám, aby ste splnomocnenca vyzvali písomne, aby predložil doklad o tom, že dedičský podiel mu už bol vyplatený a potvrdil, že sumu na vyplatenie Vám už poslal na Vaše bankové účty, vrátane predloženia dokladov.

Pokiaľ v primeranej lehote napr. 3 dni neobdržíte žiadnu odpoveď vrátane predloženia dokladov, písomnou formou odvolajte splnomocnenia a žiadajte vyplatenie dedič. podielov priamo od dedičov, ktorý Vám mali vyplatiť vaše podiely na dedičstve.

V prípade potreby kontaktujte našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,

ak je dedičské konanie skončené, treba dedičov, ktorým máte vyplatiť ich podiel na dedičstve vyzvať, aby Vám písomne oznámili písomne číslo svojho účtu, na ktorý máte poslať peniaze. Je to zodpovednosť osoby, ktorá Vám oznámi číslo účtu. 

Prípadne podiel na dedičstve, ktorý máte vyplatiť dedičovi môžete poslať poštovou poukážkou do vlastných rúk na adresu dediča.

Podľa ust. § 567 Obč. zákonníka platí 
"(1) Dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.
(2) Peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak."

Ak by sa v jednotlivom prípade pre jedného dediča jednalo o sumu do 15 000 €, platbu je možné vykonať aj v hotovosti proti podpisu o prevzatí dlžnej sumy dedičom, z ktorého dokladu by vyplýval účel platby, osoba platcu a príjemcu, vrátane podpisov platcu a príjemcu.
 

Dobrý deň, 

ak z dedičského uznesenia vyplýva povinnosť dediča vyplatiť ostatným podiel na predanom majetku, ktorý bol predmetom dedenia, treba postupovať podľa uznesenia a vyzvať dediča, ktorý majetok speňažil, aby Vám vyplatil na Vás pripadajúci podiel v lehote podľa uznesenia o dedičstve.

V prípade, že k vyplateniu nedôjde, budete vec musieť odstúpiť na súd a vedieť súčasne preukázať, že k predaju zdedeného majetku došlo; dediča môžete upozorniť na trovy súdneho konania (súdny poplatok, odmena advokáta v súdnom konaní).

 

 

Dobrý deň,

trestné oznámenie v danom prípade nie je namieste.

V predmetnom prípade je potrebné poznať konkrétne okolnosti rozhodnutia o dedičstve, ktorými sú podmienky vyplatenia podielov, ich výška a najmä dokedy mala sesternica splniť svoju povinnosť. 

Od uvedeného sa následne odvíja to, či máte nárok podať napríklad žalobu na splnenie povinnosti alebo či sa dá suma, ktorú vám nevyplatila vymáhať prostredníctvom exekúcie.

Pokiaľ bola podmienka vyplatenia podielu v určitej výške nastavená tak, že vám sesternica mala vyplatiť podiel do niekoľkých dní od predaja, najpravdepodobnejšou cestou by bola prostredníctvom civilného súdu a to žalobou o splnenie povinnosti vyplatiť váš podiel. 

Dobrý deň,

áno, je to tak, pani notárka má pravdu. Pokiaľ máte dieťa, tak dedičstvo, ktoré vy odmietne sa automaticky presúva na vašich potomkov podľa Občianskeho zákonníka. 

Vzhľadom na Vašu obavu ohľadom toho, že ak dedičstvo odmietnete, nastúpia na Vaše „dedičské“ miesto Vaše deti (vnuci a vnučky poručiteľa) je potrebné ozrejmiť právnu úpravu reprezentácie v tzv. prvej dedičskej skupine.

Prvá skupina zákonných dedičov je upravená v ustanovení § 473 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého platí, že:

„(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

(2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci. “

Druhý odsek citovaného zákonného ustanovenia upravuje princíp reprezentácie, ktorého podstata spočíva v tom, že dedičov môžu nadobudnúť aj potomkovia detí poručiteľa, teda poručiteľove vnuci či vnučky, a to za predpokladu, že z nejakého dôvodu nededia deti alebo dieťa poručiteľa.

Ak teda dieťa poručiteľa odmietne dedičstvo, vylučuje tým z dedenia iba seba, nie však svoje deti (vnukov poručiteľa).

Dobrý deň, zrejme v dedičskom konaní ste sa dohodli, že sesternica ako dedička zdedí vinohrad a Vám ako ustupujúcemu dedičovi bude vyplatená suma 16 000 €.

Ak je to tak, nemôžete žiadať teraz späť vinohrad, ale v prípade, že suma podľa uznesenia v dedičskom konaní nebude uhradená v lehote, budete môcť podať návrh na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti - vinohradu.

Dobrý deň,

ak v uznesení z dedič. konania je uvedené, že dedička Vás má vyplatiť v lehote do marca 2020, potom musíte počkať na uplynutie uvedenej lehoty.

Zámer sesternice o tom, že by Vám splácala dlžnú sumu po 200 € by musel byť potvrdený Vašou písomnou dohodou. Pre Vás je rozhodujúce uznesenie z dedičského konania, kde bola stanovená lehota splatnosti marec 2020.

Ak dlžná sume nebude uhradená, uplynutím splatnosti budete môcť podať návrh na exekučné konanie. Uznesenie z dedič. konania je exekučným titulom.

 

Dobrý deň, 
položená otázka nie ej celkom jasná, preto môžu vyvstať dve odpovede :
1./ V dedičskom konaní - uznesení o dedičstve ste sa so sestrou ako ustupujúcou dedičkou dohodli, že Vy nadobudnete byt v celosti a sestre ako ustupujúcej dedičke titulom jej podielu na byte vyplatíte dohodnutú sumu, ktorá je uvedená v uznesení o dedičstve, a ktorú ako vyplýva z otázky ste jej aj vyplatili. 
Pokiaľ je tomu tak, nie ste povinná nič notárovi oznamovať, keďže Vy ste jedinou vlastníčkou bytu.

2./ Ak ste v dedičskom konaní nadobudli byt do podiel. spoluvlastníctva spolu so sestrou a následne po skončení dedičského konania ste sa dohodli so sestrou, že od nej odkúpite jej podiel v lehote splatnosti kúpnej ceny do 30.9.2019 a  Vy ste svoju povinnosť splnili, je treba spísať zmluvu o zrušení a vyporiadaní podiel. spoluvlastníctva s tým, že kúpna cena je uhradená.

Podrobne sa zoznámte s uznesením o dedičstve a v prípade potreby na spísanie zmluvy nás kontaktujte.

 

 

 

Dobrý deň, na to, aby bolo možné uzatvoriť dedičskú dohodu, ktorou by ste sa zaviazali vyplatiť ostatných dedičov, potrebujete súhlas všetkých dedičov. Poukazujeme však na to, že hodnotu dedičstva v dedičskom konaní určuje notár a nie účastníci dedičského konania. Z toho dôvodu, ak notár považuje znalecký posudok za správny a dostatočný, môže na základe neho určiť hodnotu nehnuteľnosti na sumu uvedenú v notárskej zápisnici. Následne bude závisieť iba na ďalšom dedičovi, či bude túto notárom určenú sumu akceptovať a uzatvorí sa dedičská dohoda, prípadne predloží tento dedič ďalší znalecký posudok. Ak však nebude s vyplatením podielu dedič súhlasiť, notár bude musieť nehnuteľnosť prikázať do Vášho podielového spoluvlastníctva so všetkými súrodencami, pričom Vaše podiely budú vo výške 1/3. Následne budete môcť podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Toto súdne konanie je však časovo a finančne oveľa náročnejšie než samotné dedičské konanie.

Dobrý deň, 
v otázke sa pýtate v podstate na dva druhy právnych problémov :

1./ Úhrada nedoplatkov za užívanie bytu voči správcovi : Pokiaľ ste uhradili nedoplatky v súvislosti s užívaním bytu, potom v súlade s ust. § 511 Občianskeho zákonníka máte oprávnenie požadovať úhradu od ostatných podielových spoluvlastníkov prípadne užívateľov bytu podľa rozhodnutia súdu /citujeme/ :
"(1) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. 
(2) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. 
(3) Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných."

Je preto nutné vychádzať z rozhodnutia súdu - plat. rozkazu. Exekútor vymáha dlžné sumy od dlžníkov uvedených v platobnom rozkaze a vzhľadom na výšku mzdy niektorého z dlžníkov bola ním /Vami/ súčasne pohľadávka uhradená. Pokiaľ ste dlh v exekučnom konaní uhradili v celosti máte oprávnenie dožadovať sa od ostatných dlžníkov úhrady podľa ich podielov na nehnuteľnosti, prípadne celého dlhu od užívateľov bytu.

V prípade, že nedôjde k dobrovoľnej úhrade podielov na dlhu, svoje nároky budete musieť uplatniť na súde.

2./ Podielové spoluvlastníctvo bytu : Keďže vlastníte 1/12  bytu, odporúčame poslať ostatným podielovým spoluvlastníkom ponuku na odpredaj Vášho podielu s tým, že v liste uvediete ponúkanú cenu za Váš podiel a lehotu na jeho vyplatenie. Následne uzatvoríte dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k bytu a podáte návrh na kataster. Vo výzve a následne v zmluve by mohla byť vyriešená súčasne aj otázka Vašich úhrad vykonaných v exekučných  konaniach.
V prípade, že žiaden zo spoluvlastníkov nebude reagovať na Vašu výzvu na odpredaj Vášho podielu,budete musieť podať návrh na súd na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

3./ Poslednou možnosťou je predaj bytu a nájdenie sociálneho bývania.

Zmluvu o zrušení a vyporiadaní podiel. spoluvlastníctva k bytu odporúčame dať spísať advokátovi, ktorý vykoná tzv. autorizáciu zmluvy a budete mať tak istotu, že zmluva je vyhotovená v súlade s ustanoveniami zákona a budú dodržané všetky Vaše oprávnenia. Ako sme už uviedli vyššie, zmluva by mohla riešiť aj otázku vyporiadania Vami uhradených súm v exek. konaniach.
 

Dobrý deň,

 

na základe Vami opísaného skutkového stavu možno v prvom rade jednoznačne konštatovať, že po smrti Vašej matky sa na základe právoplatného rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní stali jednotlivý dedičia podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu, a to vo veľkosti podielov: manžel poručiteľky - 1/2, každá dcéra poručiteľky - 1/4 (t. j. spolu 1/2).

 

Právo disponovať s vecou ako súčasť vlastníckeho práva

 

Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v účinnom znení (ďalej len "Občiansky zákonník") vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 

 

Občiansky zákonník teda v ustanovení § 123 vymedzuje obsah subjektívneho vlastníckeho práva. Obsahom vlastníctva je právo vlastníka vec držať, užívať, vrátane požívania plodov a úžitkov z nej a nakladať s ňou. Ide o základné vymedzenie obsahu vlastníckeho práva, ktoré vo vzťahu ku konkrétnej veci pôsobí ako celok, pričom jednotlivé oprávnenia vlastníka nemožno od seba oddeľovať. 

 

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka obsahom vlastníckeho práva sú tieto vlastníkove práva: a) právo vec držať, b) právo vec užívať, c) právo požívať plody veci a jej úžitky, d) právo s vecou nakladať. 

 

Vlastník je oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 

 

Právo vlastníka nakladať s vecou (ius disponendi) má dve formy:

 

a) fyzická dispozícia s vecou,

b) právna dispozícia s vecou.

 

Právna dispozícia s vecou znamená najmä realizáciu výmennej hodnoty veci. Rozoznávame nasledovné spôsoby právnej dispozície s vecou:

právo nakladať s vecou pre prípad smrti (odkázať vec na základe závetu), právo vec opustiť (ius dereliquendi) (§ 135 Občianskeho zákonníka), právo scudziť vec medzi živými (napr. vec predať), bezodplatne ju previesť na iného (darovať), vymeniť ju a pod. (§ 132 a § 133 Občianskeho zákonníka), právo vec dočasne zveriť do užívania inému (napr. vec prenajať, požičať ju) alebo ju zaťažiť (záložným právom alebo vecným bremenom).

 

Medzi najvýznamnejšie dispozičné oprávnenia vlastníka patrí právo previesť vec na iného. Hospodárske dôvody, na základe ktorých dochádza k prevodu veci, môžu byť rôzne. Právna forma, ktorou sa prevod uskutočňuje, je zmluva, či už ide o predaj veci, výmenu veci za inú vec alebo o jej darovanie. Právo vlastníka previesť vec, ktorá je v jeho vlastníctve, na iného, sa môže zmluvne obmedziť aj iným spôsobom, napr. dohodou o predkupnom práve (§ 602 až § 606 Občianskeho zákonníka), o práve spätného predaja alebo spätnej kúpy (§ 607 až § 609 Občianskeho zákonníka) a pod.

Vlastník má právo s predmetom svojho vlastníckeho práva nakladať aj iným spôsobom, pokiaľ to nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a dobrými mravmi. Za podmienky, že to neodporuje právnym predpisom, môže však vlastník svoju vec použiť na iný účel, než obvykle slúži (napr. dať nepoužívané predmety do zberu). Občiansky zákonník tu má však na zreteli aj prípustné nakladanie v právnom zmysle. Tak napr. vlastník môže svojím majetkom disponovať v prípade svojej smrti vo forme závetu, teda vo forme jednostranného právneho úkonu. Naproti tomu dvojstranný právny úkon (zmluvu) pre prípad smrti nemožno uzavrieť. Darovacia zmluva, podľa ktorej by sa malo plniť až po darcovej smrti, by bola neplatná (§ 628 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Avšak ani závetom nemôže poručiteľ nakladať so svojím majetkom celkom ľubovoľne a neobmedzene. Predovšetkým zákon zásadne nepripúšťa, aby poručiteľ budúceho dediča nejakým spôsobom obmedzoval vo voľnom nakladaní so zdedeným majetkom, lebo takými podmienkami by sa mohlo budúcemu vlastníkovi brániť v účelnom využití zdedeného majetku (§ 478 Občianskeho zákonníka).

 

Aplikácia vyššie uvedených právnych záverov na Váš prípad

 

Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a ich výkladu uskutočneného predstaviteľmi občianskoprávnej doktríny (napr. Veľký komentár Občianskeho zákonníka od JUDr. Feketeho a pod.) je nutné konštatovať, že každý (spolu)vlastník má rovnaké práva k danej veci (v prípade podielového spoluvlastníctva prináležia všetky čiastkové práva, tvoriace obsah vlastníckeho práva, tomu-ktorému spoluvlastníkovi vo veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu na danej veci). Každý spoluvlastník preto môže okrem iného aj voľne disponovať so svojím spoluvlastníckym podielom na veci, a je pritom právne bez významu, na akom základe nadobudol spoluvlastnícky podiel na veci.

 

Z tohto dôvodu preto aj Váš otec, na základe svojho slobodného rozhodnutia, mohol akokoľvek disponovať so svojím spoluvlastníckym podielom na rodinnom dome - teda mohol ho aj previesť na inú osobu. 

 

Podľa § 140 Občianskeho zákonníka (ktorý znie nasledovne: ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117)) síce patrí pri prevode spoluvlastníckeho podielu podielového spoluvlastníka ostatným podielovým spoluvlastníkom predkupné právo, avšak len v prípade, ak podielový spoluvlastník neprevádza svoj spoluvlastnícky podiel blízkej osobe.

 

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

 

Vo Vašom prípade možno na základe uvedených kritérií posúdiť prevod spoluvlastníckeho podielu Vašim otcom svojej nevlastnej dcére ako prevod spoluvlastníckeho podielu jeho blízkej osobe, pri ktorom nemáte ani predkupné právo.

 

Vzhľadom na uvedené je nutné záverom konštatovať právny záver, podľa ktorého mohol Váš otec so svojim spoluvlastníckym podielom k rodinnému domu voľne disponovať a voľne ho previesť napr. na svoju nevlastnú sestru. Z tohto prevodu Vám nevznikajú žiadne nároky voči Vášmu otcovi - nemáte právo na vyplatenie dedičského podielu ani iného obdobného nároku. Skutočnosti, ktoré uvádzate a ktoré sa týkajú nevykonávania rodičovských práv a povinností vo vzťahu k Vám nemajú v tejto súvislosti žiadnu právnu relevanciu.

Dobrý deň, v prípade, že ste boli pred advokátom a nie notárom, tak je možné, že dedičské konanie ešte ani neprebehlo. Dedičské konanie vykonáva notárom ako súdom poverená osoba. V prípade, že akékoľvek osoby odmietli dedičstvo po poručiteľovi, tak nie je možné zároveň odmietnutú časť dedičstva niekomu "posunúť, odovzdať". Rovnako odpoveď na spôsob vyplatenia dedičského podielu nájdete priamo v uznesení o dedičstve. V uznesení je uvedené, že dedič, ktorý zdedil celú nehnuteľnosť je povinný v určitej lehote vyplatiť svojim ostatným ustupujúcim dedičom podiel. Táto lehota nie je v žiadnom zákone uvedená. Určujú ju buď dedičia na základe dohody alebo notár autoritatívne priamo v uznesení. Z toho dôvodu pre odpoveď na Vašu otázku týkajúcu sa lehoty na vyplatenie podielu je potrebné pozrieť sa do uznesenia o dedičstva (ktoré Vám bolo alebo bude doručené do vlastných rúk).

Dobrý deň,

na Vašu otázku odpovedáme nasledovne :

Je dosť nedôveryhodné, že Váš brat ako dedič uvedenú kúpnopredajnú zmluvu nemá.  Vy ako predávajúci v KPZ ste uvedený, ale v zastúpení Vašim bratom. Nepíšete, či ste žiadosť na KN realizoval písomne alebo len osobne ste sa informoval. Odporúčame písomnú žiadosť.

Otázne je či brat splnil aj ďalšie resp. ostatné povinnosti, ktoré sa týkajú nehnuteľnosti /rôzne odhlásenia a oznámenia/.

Terajšieho vlastníka  nehnuteľnosti môžete  zistiť  cez kataster portál a to na základe na základe pôvodných údajov uvedených v  osvedčení o dedičstve. A následne ho kontaktovať, ktorý môže,  ale nemusí Vám informáciu poskytnúť.

Pokiaľ sa jedná o sprístupnenie listiny v KN tu platí ust. § 68 odst. 5  zák. o zápise vl. práv k nehnuteľnostiam  nasledovne :  Verejnosť zbierky listín /§ 8 odst. 1 písm. c/ je obmedzená a umožňuje sa len vlastníkom, ich právnym predchodcom alebo iným oprávneným osobám, alebo osobe vykonávajúcej geodetické činnosti súvisiace s pozemkovými úpravami podľa osobitného predpisu, alebo osobe, ktorá vyhotovuje geometrické plány alebo vytyčuje hranice pozemkov, alebo osobe vykonávajúcej znaleckú činnosť v odbore geodézie, kartografie a katastra alebo osobe, ktorá vyhotovuje cenové mapy.

Ak by Vám došlo zamietavé rozhodnutie môžete nás  o uvedenom  informovať a podáme odvolanie.

 

Dobrý deň, na Vašu otázku odpovedáme nasledovne :

1./ Podiel na nehnuteľnosti, ktorý ste nadobudol dedením, nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva, ale Vášho výlučného vlastníctva.

2./ Vzhľadom na okolnosť, že sa jedná pre Vás o blízku osobu v zmysle ust. §  116 a ust.  §  140 Obč. zákonníka nepotrebujete súhlas Vašej sestry. Rozsah podielu, ktorý chcete previesť na Vašu manželku môžete určiť sám.

Dobrý deň, v rámci dedičského konania je možné dohodnúť sa tak ako píšete, to znamená, že matka nebude vlastníčkou nehnuteľnosti a nehnuteľnosť sa rozdelí iba medzi deti.

Notárka dokáže spísať takúto dohodu medzi dedičmi. Notárska zápisnica bude podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra. Okrem vlastníckeho práva sa zapíše aj vecné bremeno - právo dožitia v uvedenej nehnuteľnosti.

Musíte to ale vopred povedať notárke, aby to takto spísala.

Dobrý deň,

na Vašu otázku odpovedáme nasledovne :

Vo veci je potrebné postupovať v súlade s ust. §  111  civilného mimosporového poriadku.

Podrobnejší postup  je uvedený napr. : https://ficek.sk/pravna-poradna/schvalenie-pravneho-ukonu-maloleteho-17.

V uvedenej veci sa môžete obrátiť na našu advokátsku kanceláriu.

 

 

Dobrý deň,

ak ste spoluvlastníkom domu, môžete tento podiel previesť na svoje blízke osoby, teda aj Vaše deti, aj bez toho, aby ste ho predtým museli ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Tento prevod môžete realizovať napríklad darovacou zmluvou, ktorá musí byť v písomnej forme. Keďže ide o maloletého bude musieť byť táto zmluva schválená súdom, nakoľko súd zváži, či je to v ich záujme. Vy v tomto prípade nemôžete zmluvu podpísať za deti, ako obdarovaných. Po podpise zmluvy a jej súdnom schválení je potrebné podať na kataster nehnuteľností návrh na vklad vlastníckeho práva. 

Dobrý deň, ak Vaša rodina, hlavne vlastníci predmetného pozemku s takýmto postupom súhlasia je možné, aby Vám všetci svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti darovali (prípadne predali za odplatu). Po podpísaní darovacej alebo kúpnej zmluvy bude potrebné podať na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor návrh na vklad vlastníckeho práva. Povolením tohto vkladu sa stanete výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Nestačí, aby sa ostatní spoluvlastníci "vzdali" svojich dedičských podielov vo Váš prospech. Je ich potrebné scudzovacou zmluvou previesť do Vášho výlučného vlastníctva. Následne si budete môcť vybaviť stavebné povolenie na začatie stavby. Vzhľadom na to, že budete výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, táto už nebude patriť do dedičského konania ani po Vašej mame, ani po Vašich bratoch. 

Dobrý deň, peniaze z vkladnej knižky a z účtu v banke patrili Vašej matke. Pokiaľ Vám tieto prostriedky za života nedarovala, patria do dedičstva. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že sa dostali do Vašich rúk, nakoľko k tomu došlo len v dôsledku splnomocnenia preberať tieto vložené financie. Pokiaľ Vaša matka Vášho brata nevydedila v osobitnej listine a nevzťahuje sa na neho ani zákonný dôvod pre dedičskú nespôsobilosť, podľa ktorého nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle, Váš brat môže v dedičskom konaní požadovať dedičský podiel tvorený aj predmetnými peňažnými prostriedkami.

Dobrý deň, matka nemá právo rozhodovať o tom, že si zoberie podiely ostatných dedičov. Vy s takouto dohodou súhlasiť nemusíte. V tom prípade Vám bude priznaný zákonný nárok na podiel, na ktorý máte nárok priamo zo zákona.

Dobrý deň, predávajúcim bytu bola Vaša nebohá stará mama a teda jej patrila kúpna cena, ktorú za predaj obdržala. Uvádzate, že kúpnu cenu rozdelila na 4 časti, z ktorých tri podiely darovala svojim deťom a jeden podiel (jednu štvrtinu) z kúpnej ceny si ponechala. Je teda rozhodujúcou skutočnosťou, akým spôsobom naložila so svojim podielom z kúpnej ceny, teda či tento darovala vašim rodičom alebo s ním nakladala iným spôsobom. V prípade, že vlastnila tieto finančné prostriedky až do svojej smrti, patria do dedičstva a budú predmetom vysporiadania medzi dedičmi.

Dobrý deň,

odpovede na Vaše otázky možno rozdeliť na dve časti, a to prvú, týkajúca sa majetku Vašich rodičov a druhú, týkajúcu sa otázok z oblasti dedičského práva.

V prvom rade je potrebné uviesť, že ako uvádzate, 1/2 domu, ktorú zdedil manžel Vašej matky pred vznikom manželstva a teda aj pred vznikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, patrí do výlučného vlastníctva manžela Vašej matky.

Následne uvádzate, že už počas trvania manželstva zdedil manžel Vašej matky aj druhú polovicu domu. V tomto prípade je potrebné konštatovať, že aj túto druhú polovicu nadobudol manžel Vašej matky do svojho výlučného vlastníctva. Totiž § 143 Občianskeho zákonníka, v ktorom je vymedzený predmet bezpodielového vlastníctva ustanovuje, že veci získané dedičstvom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria. V tomto smere nie je teda vôbec relevantné, či sa manžel Vašej matky v dedičskom konaní zmienil alebo nezmienil o tom, že je ženatý, keďže táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na to, že aj túto druhú polovicu domu nadobudne do svojho výlučného vlastníctva. V tomto smere je teda z právneho hľadiska jeho konanie oprávnené. Rovnako z platného právneho poriadku nemožno vyvodiť žiadnu povinnosť, ktorá by zaväzovala manžela Vašej matky časť svojho majetku (napríklad určitý spoluvlastnícky podiel na dome) darovať Vašej matke. Vo vzťahu k investíciam Vašej matky do domu - teda do majetku vo výlučnom vlastníctve manžela Vašej matky možno uviesť, že aj príjmy z pracovného pomeru sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak boli tieto spoločné prostriedky (ktorými sú aj príjmy z pracovnej činnosti tak Vašej matky ako aj jej manžela) vložené do výlučného vlastníctva manžela Vašej matky, Vaša matka bude mať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (pričom k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dochádza nielen po rozvode, ale aj v rámci konania o dedičstve ak bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo smrťou jedného z manželov) nárok na to, aby jej manžel nahradil do bezpodielového spoluvlastníctva to, čo sa z neho použilo na jeho výlučný majetok. Následne by Vaša matka mala nárok na jednu polovicu z tejto masy bezpodielového spoluvlastníctva (teda z masy, v ktorej je už nahradené Vašim manželom to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na majetok v jeho výlučnom vlastníctve). Samozrejme tieto investície by museli byť pri vyporiadaní riadne preukázané, čo je aj so zreteľom na dobu, ktorá už uplynula od vykonania investícií, procesne náročnejšie.

Vo vzťahu k Vašim otázkam týkajúcim sa dedenia možno uviesť nasledovné: Občiansky zákonník upravuje inštitút odmietnutia dedičstva (§ 463 Občianskeho zákonníka), ktoré je jednostranným právnym úkonom, ktorým dedič vyhlasuje, že sa nechce stať dedičom. Odmietnutím dedičstva vznikne právny stav, ako keby dedič, ktorý dedičstvo odmietol, tu vôbec nebol. Rovnako je potrebné uviesť, že odmietnutie dedičstva sa vzťahuje na celé dedičstvo po poručiteľovi, teda aj na novoobjavený majetok. Odmietnuť dedičstvo ale nie je možné spôsobom, ako píšete - teda spísaním čestného vyhlásenia u notára o tom, že sa dedičstva zriekate. Odmietnuť dedičstvo totiž možno len po smrti poručiteľa - ide o právo, ktoré dedičovi vznikne až okamihom poručiteľov smrti. Nie je teda možné dedičstvo odmietnuť pre tým, než sa vôbec dedičom stanete. 

Ani ak by Vaša matka spísala závet v ktorom by ako jedinú dedičku svojho majetku určila Vašu nevlastnú sestru, tento jej úkon by nemal úplne zamýšľané právne následky, keďže Vy ako jej dcéra, ste neopomenuteľným dedičom. Ak by teda Vaša matka spísala závet, v ktorom by za jedinú dedičku určila Vašu nevlastnú sestru a vy by ste po smrti Vašej matky neodmietli dedičstvo, tento závet by bol sčasti neplatný. Vám ako neopomenuteľnej dedičke sa podľa Občianskeho zákonníka totiž musí dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica Vášho dedičského podielu zo zákona. To znamená, že napr. v prípade ak by zomrela Vaša matka a v čase jej smrti by ste žili Vy aj manžel Vašej matky, Váš zákonný podiel by bola 1/2 dedičstva. Z tejto 1/2 sa Vám ako neopomenuteľnej dedičke musí dostať aspoň 1/2, teda za daných okolností by ste museli zdediť aspoň 1/4 dedičstva (čo je 1/2 z 1/2). Len zvyšné 3/4 majetku Vašej matky by prešli na dedičku uvedenú v závete.

Dobrý deň 

v rámci dedičského konania sa môžete dohodnúť tak na výplate ako aj na dobe do ktorej sa má výplata poskytnúť. Podmienkou je, aby neodporovala zákonu a nepriečila sa dobrým mravom.

Dobrý deň

podľa § 139 zák. č. 40/1964 Zb.: ”1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. 2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. 3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.”

Účastníkmi zmluvy o prevode spoločnej nehnuteľnosti musia byť všetci spoluvlastníci. Predaj je právnym úkonom smerujúci k zániku spoluvlastníckeho vzťahu u všetkých spoluvlastníkov. Účastníkmi musia byť teda všetci spoluvlastníci. 

 

Podľa § 140 zák. č. 40/1964 Zb.: “Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.” So svojim spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať ako vlastník so svojou vecou. Zmluvná voľnosť je obmedzená predkupným právom čo znamená, že ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj podiel previesť na cudziu osobu, musí ho najskôr ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. 

 

Dobrý deň. Pokiaľ mal byť rodinný dom s hodnotu 50.000,- € predmetom dedičstva, pričom dedičmi mali byť dvaja súrodenci, za predpokladu, že nebol zriadený závet alebo listina o vydedení, ich dedičské podiely by boli v zásade rovnaké (1/2 a 1/2). Obaja by teda zdedili podiel na nehnuteľnosti o veľkosti 1/2. Vzhľadom na uvedené som toho názoru, že Vami opísaný postup v zásade nikoho neukrátil (1/2 z 50.000,- € je 25.000,- €).