Dobrý deň, chcem sa opýtať ako je to v takomto prípade: Som nemanželská dcéra. Otec žil v manželstve s inou ženou, s ktorou majú syna. Dom, ktorý si kúpil so ženou na hypotéku pozostalá žena stále spláca. Ja mám zo zákona nárok na 1/4 domu? Musím aj ja splácať túto hypotéku, alebo ma musí otcova žena so synom vyplatiť? Ako mám dosiahnuť, aby my vyplatili moju 1/4 domu? Mám sa dedičstva vzdať? Čo je pre mňa najlepšie riešenie? Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň.
V dedičskom konaní po Vašom otcovi sa bude zároveň vyporiadavať aj bezpodielové spoluvlastníctvom manželov a preto predmetom dedičstva bude len 1/2 domu, pretože 1/2 domu patrí manželke Vášho otca.
Ak Váš otec nezanechal závet, tak po Vašom otcovi budú dediť zákonní dedičia, ktorými sú v prvej dedičskej skupine poručiteľove deti a manželka, a to každý z nich rovným dielom. Z uvedeného dôvodu predmet dedenia, t.j. 1/2 domu sa rozdelí na 3 časti medzi Vás, otcovho syn a jeho manželku. Váš dedičský podiel potom bude vo výške 1/6 domu.
V dedičskom konaní majú dedičia právo uzatvoriť dohodu, na základe ktorej predmet dedenia zdedí len niektorý z dedičov, pričom tento dedič je povinný v lehote uvedenej v dohode vyplatiť ustupujúcich dedičov. Je len na dedičoch, či takúto dohodu uzatvoria alebo nie. Ak sa dedičia nedohodnú, tak notár ako súdny komisár musí postupovať podľa zákona a každému dedičovi prisúdi zákonom určený podiel.
Dedič môže dedičstvo odmietnuť, pričom odmietnutie dedičstva musí uskutočniť buď ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu a to v lehote do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o práve odmietnuť dedičstvo a o jeho následkoch dozvedel.
Pokiaľ ide o hypotéku, tak je potrebné platiť ju aj počas dedičského konania. Predpokladám, že manželka Vášho otca bola pri hypotéke spoludlžníkom a preto ju platí ona. Poskytnutý hypotekárny úver je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti pre prípad neplatenia úveru, kedy banka je oprávnená uplatniť záložné právo a nehnuteľnosť predať. V prípade, že budete dedičom a neodmietnete dedičstvo, tak ako dedič zodpovedáte za poručiteľove dlhy, ktoré na Vás prešli jeho smrťou, do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.
Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Vyhľadajte ju:
Dobrý deň!
Zomrela mi mama, ktorá vlastnila byt. Byt ma troch dedičov. Môj brat chce, aby sme sa zriekli bytu v jeho prospech a po predaji nás dvoch vyplatí. Byt dal ohodnotiť pre dedičské konanie. Ak znalec ohodnotí byt na napr. 45 000, - e, čo bude zapísané aj v dedičskom konaní, ale trhová cena, za ktorú byt brat predá bude 75 000, - e, tak brat je povinný nás dvoch vyplatiť, z ktorej sumy? Len, aby som vedela, ako postupovať u notára. Ďakujem.
Dobrý deň,
neodporúčam Vám vzdať sa dedičského podielu. V praxi som sa už viackrát stretol s podobnými dohodami s tým, že neskôr, keď malo dôjsť k vyplateniu, nastali problémy. Ak sa ale vrátim k Vašej otázke, tak je dôležité, ako sa dohodnete. Aj z hľadiska elementárnej spravodlivosti ale vyplýva, že by malo ísť o vyplatenie zo sumy, ktorú by reálne dostal pri predaji (nie zo sumy, aká sa určí v dedičskom konaní).
Dobrý deň, chcem sa opýtať, ako mame postupovať, keď jeden z dedičov nesúhlasí s predajom rodinného domu so záhradou, ktorý sme zdedili po rodičoch ešte v roku 1995. Sme traja súrodenci, každý dedí rovnakým dielom. Dom už 25 rokov chátra, nikto ho neobýva.
Dobrý deň,
podľa zadanej otázky usudzujem, že na základe dedenia ste sa všetci traja súrodenci stali podielovými spoluvlastníkmi k daným nehnuteľnostiam (všetci s podielom o veľkosti 1/3 k celku). Faktom však je, že spoluvlastníka, ktorý svoj podiel predať nechce, nedokážete nejakým právom dovoleným spôsobom prinútiť k tomu, aby svoj podiel predal.
Môžete sa jedine dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a ak sa nedohodnete, tak podať žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Tu by sa riešilo, či je vec reálne deliteľná (čo ale nepredpokladám) a ak by nebola, tak by sa prikázala spoločná vec jednému alebo viacerým spoluvlastníkom s tým, že by zároveň vznikla povinnosť vyplatiť ustupujúcich spoluvlastníkov alebo tretia možnosť by bola nariadenie predaja súdom. To by ale musela byť situácia taká, že nikto nemá o spoločnú vec záujem.
Dobrý deň. V roku 2014 som sa na základe dedičského konania stal vlastníkom ornej pôdy ohodnotenej na určitú sumu. Z tej som mal vyplatiť 1/4 svojej sestre do určitého dátumu. To som nedodržal. Odvtedy prešlo 5 rokov a ja som ju predal za podstatne vyššiu sumu. Som povinný jej vyplatiť 1/4 z terajšej sumy alebo dodržať pôvodnú sumu ? Môže ma žalovať ?
Dobrý deň,
ak ste v dedičskom konaní nadobudli pôdu a boli ste zaviazaný vyplatiť Vašej sestre podiel v určitej stanovenej sume na tejto pôde v určenej lehote v dedičskom uznesení, potom Vaša povinnosť vyplýva z dedič. uznesenia.
Ak ste lehotu nedodržali a sumu určenú v dedičskom uznesení ste nedodržali, Vaša sestra sa môže domáhať vyplatenia predmetnej sumy v lehote 10 rokov od nadobudnutia právoplatnosti dedičského uznesenia v zmysle ust. § 110 Obč. zákonníka. Samotné uznesenie vydané v dedičskom konaní je exekučným titulom v súlade s ust. § 45 exek. poriadku.
Opis situácie: Nebohý Andrej mal dom, ktorého vlastník bol jeho otec Peter (tiež už nebohý). Dcéra Andreja sa chce vzdať dedičstva po svojom otcovi, čo znamená, že by už nededila po starom otcovi Petrovi. Ostatní dedičia po Andrejovi dediť chcú. Dom má záujem kúpiť kupujúci. Ten by chcel vyplatiť všetkých dedičov po Andrejovi a tiež aj dcéru Andreja, ktorá sa vzdáva dedičstva po otcovi. Je možné spísať vyplatenie nejakou formou, resp. aké náležitosti by mal mať takýto dokument ? Ďakujem.
Dobrý deň,
otázkam predaja nehnuteľnosti počas dedičského konania sa venujeme v mnohých našich odpovediach.
Všeobecne podľa ust. § 201 CIvil. mimosporového poriadku platí, že "dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas konania scudziť alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len so súhlasom súdu."
Možnosťou vo Vami uvedenom prípade, ak poručiteľ Andrej bol vlastníkom RD na základe dedičského konania po poručiteľovi Petrovi a dedičské konanie po poručiteľovi Andrejovi nie je právoplatne ukončené, dedičia môžu spísať s budúcim kupujúcim zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy ohľadom nehnuteľnosti, ktorá bude predmetom dedenia a to, že do stanovenej resp. dohodnutej doby po skončení dedičského konania bude spísaná riadna kúpno-predajná zmluva. Uvedené vyplýva z ust. § 50a/ Obč. zákonníka (citujeme) :
"(1) Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. /pozn. : kupujúci, predávajúci predmet zmluvy, doba uzatvorenia riadnej kúpnej zmluvy).
(2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
(3) Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela."
Len pripomíname, že v dedičskom konaní po poručiteľovi Andrejovi, aby jeho dcéra ako dedič mala nárok na vyplatenie dedičského podielu resp. podielu na kúpnej cene v prípade predaja nehnuteľnosti, je potrebné, aby v dedičskom konaní sa vzdala dedičstva v prospech iného dediča na základe dohody dedičov, s tým že ako ustupujúcej dedičke jej bude vyplatený jej podiel v prípade predaja nehnuteľnosti, resp do určitého dátumu po skončení dedič. konania.
Uvádzame súčasne aj ten náš právny názor, že pokiaľ nie je spor medzi dedičmi o rozsahu dedičstva a všeobecnej cene majetku, dedič. konanie bude pomerne rýchle, a prípadné rozhodnutie o predaji nehnuteľnosti, ktorá bude predmetom dedenia ponechať na riešenie - jej predaj - až po skončení dedič. konania a až následne uzatvoriť riadnu kúpnopredajnú zmluvu; je to tak z dôvodu, že až skončením konania o dedičstve bude jasný okruh dedičov, ich podiely na dedičstve a predmet dedenia.
Zmluvu odporúčame nechať spísať advokátovi, budete mať tak právnu istotu, že zmluva bude právne perfektná.
V tomto prípade sa tak stalo v dedičskom konaní. Maloletej nebol priznaný podiel po otcovi čiže polovica pozemku a nehnuteľnosti ale nejakým zázrakom bola určená za ustupujúcu a matka jej mala vyplatiť 35000sk a o pár rokov chalupu predala za 270000sk. Konal teda aj poverený notár nezákonné?
Dobrý deň, na vyjadrenie, resp. posúdenie, či konal notár správne nemáme k dispozícii podklady. Ak sa tak stalo v dedičskom konaní, tak ako sme uviedli v predchádzajúcej odpovedi, tento právny úkon musel byť schválený súdom, nakoľko dedička bola maloletá. Odporúčame Vám vyhľadať advokáta vo Vašom okolí, ktorý sa pozrie na všetky podklady, ktoré máte k dispozícii a posúdi, či je možné sa domáhať určenia neplatnosti dohody dedičov, prípadne podniknúť iné právne kroky.
V prípade, že dedičia sú pozostalá žena a maloletá dcéra zosnulého. Môže vôbec niekto za maloletú dedičku rozhodnúť, že je ustupujúca, a teda stráca podiel na nehnuteľnosti a je jej rozhodnuté vyplatiť smiešnu sumu za podiel podľa odhadcu? Nie je to zásah do práv maloletej osoby?
Dobrý deň, v takýchto prípadoch musí zo zákona maloleté dieťa zastupovať tzv. kolízny opatrovník ustanovený pre dedičské konanie, nakoľko matkine záujmy sú v rozpore so záujmami dieťaťa, a preto dieťa nemôže zastupovať matka. Tento kolízny opatrovník musí postupovať v súlade so záujmami dieťaťa a prihliadať na ne. Nemôže preto uzatvárať nevýhodné dohody z pohľadu dieťaťa. Rovnako musí byť tento právny úkon (dohoda uzatvorená kolíznym opatrovníkom) schválený súdom. Aj súd bude posudzovať, či je dohoda v záujme dieťaťa. Z toho dôvodu je málo pravdepodobné, že by dieťa prišlo o svoj podiel za "smiešnu" sumu. Taký postup totiž nie je v záujme dieťaťa a súd by ho nemal schváliť.
Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, mali sme pred 11 rokmi dedičské konanie a tam bolo rozhodnuté, že sestra dochová mamku a má mi vyplatiť polku zo zdedeného majetku do 10 rokov. Keďže aj po dohováraní sa tak nestalo, chcela by som sa opýtať, či je lepšie znova otvoriť dedičské konanie alebo rovno to riešite cez súd.
Dobrý deň,
ak z dedičského rozhodnutia vyplýva povinnosť Vašej sestry vyplatiť Vám podiel na dedičstve ako ustupujúcemu dedičovi v lehote do 10 rokov, potom nie je potrebné otvárať dedičské konanie. Podľa ust. § 110 Obč. zákonníka platí :
"Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty."
Ak máte dedičské rozhodnutie toto predstavuje v zmysle ust. § 45 ods. 2 písm. e/ exekučného poriadku exekučný titul a treba len podať návrh na vykonanie exekúcie.
Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie odporúčame poslať sestre doporučený list k úhrade dlhu. Návrh na vykonanie exekúcie sa musí podať elektronicky; návrh Vám spíše ktorýkoľvek súdny exekútor.
Dobrý deň, chcel by som sa spýtať, ako mám postupovať, keď som po rodičoch zdedil byt, je prepísaný na mňa a potrebujem vyplatiť súrodencov. Byt bol " slovne ohodnotený " čiže ani ho nikto nevidel v akom stave je. Zaujíma ma, či si ho môžem dať znova ohodnotiť (už aj vizuálne) a podľa novej sumy z ohodnotenia bytu vyplatiť súrodencov, alebo bude stále platiť to "staré len slovne ohodnotenie". Podotýkam, že byt bol ohodnotený na 30 000 €, ale takú hodnotu nemá. Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň, z otázky vyplýva, že ste sa stali dedičom bytu po Vašich rodičoch, pričom v dedičskom konaní došlo k dohode dedičov o hodnote predmetného bytu na sumu 30 000 €. Civil. mimosporový poriadok nestanovuje povinnosť vyhotoviť pre dedičské konanie znalecký posudok na ohodnotenie nehnuteľnosti.
Ak ste sa stali jediným dedičom a z dedičského uznesenia vyplýva, že máte vyplatiť ustupujúcich dedičov do určitého dátumu, potom musíte vychádzať z dedičského uznesenia a z dohody dedičov o hodnote nehnuteľnosti. Zmena ohodnotenia a následne aj výplata podielov ustupujúcich dedičov by bola možná len na základe Vašej písomnej dohody.
Ak táto povinnosť Vám z dedičského uznesenia nevyplýva, teda že máte vyplatiť ustupujúcich dedičov, nie ste povinný im nič vyplácať.
Dobrý deň, prajem,
v roku 2006 po úmrtí otca prebehlo dedičské konanie na základe čoho bolo spísané Osvedčenie o dedičstve, v ktorom bola uzatvorená Dohoda o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a pozostalej manželky, ktoré zaniklo smrťou poručiteľa.
Poručiteľ a pozostalá manželka mali v bezpodielovom spoluvlastníctve, okrem iného, aj nehnuteľnosť, ktorú nadobudla jedna z troch dcér poručiteľa v celistvosti s tým, že v prípade akéhokoľvek scudzenia alebo obdržania inej náhrady je povinná vyplatiť ustupujúce dedičky (ďalšie dve dcéry) z hodnoty ich zákonných dedičských podielov, t.j. každú z podielu 1/3-iný z takto získaného peňažného prospechu, nakoľko matka dedičiek (manželka pozostalého) sa svojho podielu zriekla v prospech dcér.
Vzhľadom k tomu, že nadobúdateľka do dnešného dna nevysporiadala túto nehnuteľnosť voči ďalším dedičkám chcela by som sa opýtať, či vyplývajú pre ňu nejaké povinnosti voči ďalším dcéram, napr.povinnosti týkajúce sa termínu a spôsobu vysporiadania. Taktiež by som sa chcela opýtať, či manželka pozostalého môže obnoviť konanie o dedičstve za účelom rozdelenia tejto nehnuteľnosti rovnakým dielom pre všetky tri dcéry.
Ďakujem a prajem pekný deň.
Dobrý deň,
manželka poručiteľa nemôže obnoviť dedičské konanie.
Aktuálny stav nehnuteľnosti môžete zistiť na stránke www.katasterportal.sk, teda či nedošlo k predaju, darovaniu alebo výmene nehnuteľnosti. V otázke neuvádzate, či je v uznesení o dedičstve uvedený nejaký termín.
Uvádzame, že ak v osvedčení o dedičstve nie je uvedený žiadny termín na vyplatenie dedičských podielov ustupujúcim dedičom bez ohľadu na to kedy a či dôjde k scudzeniu dedenej nehnuteľnosti, sme názoru, že vo veci ste mali ako ustupujúci dedičia žiadať, aby ustupujúcemu dedičovi bola uhradená cena v určitej lehote a nie dohodnúť sa tak, že ustupujúci dedičia budú mať nárok na vyplatenie podielov až v prípade scudzenia nehnuteľnosti, lebo to môže trvať roky a dedič si nehnuteľnosť užíva resp. ju prenajíma.
Ak je náš predpoklad správny, potom je treba sa dohodnúť s dedičom, ktorému pripadol byt v dedič. konaní, aby Vám boli vyplatené sumy do určitej presne dohodnutej doby.
Poznamenávame, že tento dedič, ktorý nadobudol byt, nie je zo zákona povinný dohodnúť sa na vyplatení, keďže pre neho, ako aj pre Vás platí uznesenie o dedičstve.
Ak z uznesenia o dedičstve vyplynul konkrétny termín úhrady v prospech ustupujúcich dedičov, alebo už došlo ku scudzeniu /predaj, darovanie/ nehnuteľnosti, potom je treba dať návrh na vykonanie exekúcie alebo žiadať vyplatenie podielu z nehnuteľnosti následne podať návrh na vykonanie exekúcie.
V prípade potreby nás kontaktujte.
Dobrý deň,
chcela by som sa opýtať nasledujúcu otázku:V roku 2011 zomrel mojej mame otec a dedilo sa zo zákona. Dedičia boli manželka zosnulého a dve sestry. Moja mama si počas DK vyžiadala vyplatiť čiastku z bytu po otcovi - bola jej vyplatená ( dedilo sa byt, auto, záhrada s chatkou a pozemky) ostatný majetok dedila manželka zosnulého. Pred šiestimi mesiacmi zomrela manželka zosnulého (matka mojej mamy). Ešte za života manželka zosnulého predala byt svojej druhej dcére a ta následne svojej dcére, ďalej všetko predala aj auto, záhradu a pozemky. Moja otázka znie, či žiadosťou mojej mamy o vyplatenie z bytu podiel po otcovi zaniká nárok mojej matke aj na na ostatné podiely po otcovi ( myslím záhradu s chatkou, auto a pozemky).
A čo v tom prípade ak bol majetok DK z roku 2011 zámerne podhodnotený ( napr. záhrada s murovanou chatkou, elektrikou vodou, oplotením, s ovocními stromami bola ohodnotená na 770 eur. )
Za skorú odpoveď vopred ďakujemS pozdravomŠareková.
Dobrý deň,
z otázky vyplýva, že Vaša mama bola dedičom po svojom otcovi, zrejme sa podielu na dedičstve vzdala a ako ustupujúcej dedičke jej bol vyplatený jej dedičský podiel v peniazoch.
Nepoznáme obsah dedičského rozhodnutia, ale pokiaľ dohoda dedičov bola tá, že Vašej mame sa má vyplatiť podiel na dedičstve v peniazoch, potom nárok na podiel z predaného majetku nemá. Výnimkou by bola situácia, keby sa dedičia dohodli tak, že v prípade predaja majetku, teda okrem Vami uvedeného bytu, ktorý bol predmetom dedenia, dedič, ktorý ostatný majetok nadobudol a následne predal, vyplatí dohodnuté sumy resp. podiely ostatným dedičom.
To je len naša úvaha. Museli by sme vidieť dedičské rozhodnutie.
Pokiaľ ide o hodnotu nehnuteľností v dedič. konaní v roku 2011, táto bola zrejme určená dohodou dedičov prípadne podľa znaleckého posudku.
Pre dedič. konanie v r. 2011 podľa § 175o/ Občianskeho súdneho poriadku platilo (citujeme) :
" (1) Na podklade zistenia podľa § 175m určí súd všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa. Za všeobecnú cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú účastníkmi; ak sú tvrdenia rozdielne, vykoná súd na jej zistenie potrebné dôkazy. Ustanovenie § 136 sa použije primerane."
T. j. : V dedičskom konaní sa zrejme dedičia dohodli na cene, aj keď pomerne nízkej, o ktorej notár vzhľadom na stav nehnuteľnosti nemal pochybnosti. Museli by sme však vidieť dedič. rozhodnutie.
V prípade, že by naša odpoveď nebola pre Vás postačujúca, pošlite nám na prekontrolovanie dedičské rozhodnutie.
Dobrý deň, chcem Vás poprosiť o radu. Mama zdedila po svojej mame pozemky s povinnosťou vyplatiť ustupujúcich dedičov (ma ich menovite v uznesení z dedičského konania). No kým prišlo k predaju predmetných pozemkov, jeden z ustupujúcich zomrel. Ako ma mama zistiť kto sú jeho dediči? Koho teda vyplatiť? Po ustupujúcom zomrelom zostala jeho manželka a tri deti. Všetkým patrí podiel rovným dielom, či mame právo žiadať k nahliadnutiu ich dedičské konanie? Alebo sa treba obrátiť na nejakú úradnú osobu, ktorá nám oznámi, kto sú jeho dediči a v akom podiele?
Dobrý deň,
komu bol pridelený spis po ustupujúcom dedičovi - poručiteľovi môžete zistiť na stránke Ministerstva spravodlivosti SR a to v rozvrhu práce príslušného okresného súdu miesta trvalého bydliska poručiteľa v čase úmrtia a dátumu jeho úmrtia.
Následne odporúčame kontaktovať písomne príslušného notára, že poručiteľ mal pohľadávku v predch. dedič. konaní, z ktorého mu mala byť vyplatená suma ako ustupujúcemu dedičovi.
Ak by vás následne kontaktovali dedičia poručiteľa musia vám predložiť právoplatné uznesenie z dedič. konania a až na tomto základe im môžete vyplatiť ich podiel najlepšie prevodom na bankový účet. Bude vecou dedičov ako sa dohodnú na výplate pohľadávky.
Dobrý deň, mám otázku ohľadne vyplatenia súrodenca z rodičovského domu. Otec zomrel už veľmi dávno, dom je napísaný ešte stále na mamu a ja by som chcela prerobiť dom-ale predtým ešte vyplatiť brata. Mama má polovicu domu a my s bratom tu druhú polovicu. Ak by som prepísala dom na seba - prislúcha bratovi aj nejaká časť po mame - keď už dom bude môj? Aj, keď ju budem musieť dochovať? Alebo vyplatím len jeho časť ? Alebo je to o vzájomnej dohode? Ďakujem.
Dobrý deň,
pokiaľ chcete odkúpiť spoluvlastnícky podiel od brata, je treba uzatvoriť kúpnopredajnú zmluvu prípadne darovaciu zmluvu a stanete sa podiel. spoluvlastníkom v časti 1/2 k celku.
Otázka prevodu podielu vašej matky na vás je vecou dohody vás a vašej matky či sa bude jednať o darovaciu zmluvu alebo kúpnopredajnú zmluvu.
Rovnako je na rozhodnutí vašej matky, či peniaze z prípadného predaja jej podielu vám daruje synovi alebo nie.
Ak mama daruje alebo predá svoj podiel na dome vám, jej syn, teda váš brat, z tohto dôvodu nemá právny nárok na vyplatenie peňazí z podielu vašej matky a vy nie ste povinná bratovi niečo vyplácať.
Je na slobodnom rozhodnutí vašej matky ako naloží so svojim majetkom, so svojim spoluvlastníckym podielom.
Poznamenávame, že nakoľko vo vašom prípade sa jedná o prevod (predaj alebo darovanie) vám ako dcére a teda v zmysle ust. § 140 Obč. zákonníka blízkej osobe, vaša mama pred prevodom nemusí svoj podiel na dome ponúknuť na predaj svojmu synovi.
Dobrý deň, chcela by som poradiť zomrela mamina a ostali sme šiesti a otec. Otec si chce ponechať všetko a nám ostáva 1/6. Mám právo si ju žiadať vyplatiť aj ostatní súrodenci?
Dobrý deň prajem,
ak máte na mysli, či môžete žiadať vyplatenie z podielu 1/6, tak v zásade môžete. V dedičskom konaní sa preferuje dohoda dedičov. Môžete sa dohodnúť aj tak, že otcovi pripadne všetko, no z Vašej 1/6 Vás vyplatí, teda neostanete podielovým spoluvlastníkom. Ak sa však nedohodnete, tak to môže skončiť tak, že budete tvoriť podielové spoluvlastníctvo, kde otec bude mať predpokladám väčšinu a Vy 1/6. V takom prípade sa môžete dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a ak by odmietol, tak môžete podať žalobu na súd, kde by ste žiadali, aby podiel pripadol otcovi a aby Vás vyplatil z 1/6. Nikoho nemožno nútiť, aby ostal v podielovom spoluvlastníctve.
Dobrý deň, chcela by som sa informovať ako postupovať, keď po dedičskom konaní nebola splnená doba vyplatenia spoludedičov. Po smrti deda sa jeho majetok delil medzi jeho dvoch synov a, keďže náš otec už nežije, medzi 3 vnučky. My tri sme dali splnomocnenie jednému z ujov, aby doriešil dedičstvo s tým, že po nadobudnutí prostriedkov nás do 30 dni vyplatí. Už prešli vyše štyri mesiace a aj napriek tomu, že ujo si vyžiadal email a číslo účtu na vyplatenie dedičstva a potvrdil, že finančne prostriedky už obdržal do dnes nič nevyplatil. Ako je možné postupovať ďalej ? Vopred ďakujem.
Dobrý deň,
na Vašu otázku uvádzame nasledovnú odpoveď :
V záujme predídenia sporu odporúčame Vám, aby ste splnomocnenca vyzvali písomne, aby predložil doklad o tom, že dedičský podiel mu už bol vyplatený a potvrdil, že sumu na vyplatenie Vám už poslal na Vaše bankové účty, vrátane predloženia dokladov.
Pokiaľ v primeranej lehote napr. 3 dni neobdržíte žiadnu odpoveď vrátane predloženia dokladov, písomnou formou odvolajte splnomocnenia a žiadajte vyplatenie dedič. podielov priamo od dedičov, ktorý Vám mali vyplatiť vaše podiely na dedičstve.
V prípade potreby kontaktujte našu advokátsku kanceláriu.
Dobrý deň. Chcel by som sa spýtať a poprosiť o Vašu radu.
Môj strýko zomrel a počas dedičského konania bola zistená hmotná suma jeho majetku cca 31000 €.
Chcel by som sa spýtať ako postupovať pri vyplácaní dedičov, tak, aby to nebolo časom napadnuté, že som niekoho nevyplatil, a prípadne ten dotyčný nežiadal peniaze odo mňa znova. Pre príklad poviem, že jeden z dedičov ma požiadal, či by som mu jeho čiastku nemohol poslať na účet, ktorý ale ani nepatrí jemu. Ďakujem pekne za odpoveď.
Dobrý deň,
ak je dedičské konanie skončené, treba dedičov, ktorým máte vyplatiť ich podiel na dedičstve vyzvať, aby Vám písomne oznámili písomne číslo svojho účtu, na ktorý máte poslať peniaze. Je to zodpovednosť osoby, ktorá Vám oznámi číslo účtu.
Prípadne podiel na dedičstve, ktorý máte vyplatiť dedičovi môžete poslať poštovou poukážkou do vlastných rúk na adresu dediča.
Podľa ust. § 567 Obč. zákonníka platí
"(1) Dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.
(2) Peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak."
Ak by sa v jednotlivom prípade pre jedného dediča jednalo o sumu do 15 000 €, platbu je možné vykonať aj v hotovosti proti podpisu o prevzatí dlžnej sumy dedičom, z ktorého dokladu by vyplýval účel platby, osoba platcu a príjemcu, vrátane podpisov platcu a príjemcu.
Dobrý deň, zaujímalo by ma aký je postup ak dedičovi nie je vyplatená časť vo výške podielu po predaji majetku ani o tom nebol informovaný. Zdedili sme umelecké diela, babka do vlastníctva s tým, že ak sa niečo predá ostatní dediči budú podľa výšky podielov vyplatení. Predaj podľa notárskej zápisnice zabezpečuje teta (babkina dcéra) a v prípade, že sa niečo predá má byť do 15 dni vyplatený dedičom podiel. Náhodou som pozerala stránku galérie kde boli také obrazy vydražené. Ako sa môžme s bratom domáhať vyplatenia časti tejto sumy? Ako postupovať ak sa podmienky z osvedčenia o dedičstve nedodržiavajú ? Vopred ďakujem.
Dobrý deň,
ak z dedičského uznesenia vyplýva povinnosť dediča vyplatiť ostatným podiel na predanom majetku, ktorý bol predmetom dedenia, treba postupovať podľa uznesenia a vyzvať dediča, ktorý majetok speňažil, aby Vám vyplatil na Vás pripadajúci podiel v lehote podľa uznesenia o dedičstve.
V prípade, že k vyplateniu nedôjde, budete vec musieť odstúpiť na súd a vedieť súčasne preukázať, že k predaju zdedeného majetku došlo; dediča môžete upozorniť na trovy súdneho konania (súdny poplatok, odmena advokáta v súdnom konaní).
Dobrý deň, po smrti babky prebehlo u notára dedičské konanie a predmetom dedenia bol byt. Mal by sa dediť medzi viacerých dedičov. Dohoda bola, že sesternica predá byt a pošle na účet všetkým ich podiel. Nastal však problém, že byt sa predal a ona odmieta poslať peniaze. Ako mame postupovať? Podať trestne oznámenie? Prosím o radu ďakujem.
Dobrý deň,
trestné oznámenie v danom prípade nie je namieste.
V predmetnom prípade je potrebné poznať konkrétne okolnosti rozhodnutia o dedičstve, ktorými sú podmienky vyplatenia podielov, ich výška a najmä dokedy mala sesternica splniť svoju povinnosť.
Od uvedeného sa následne odvíja to, či máte nárok podať napríklad žalobu na splnenie povinnosti alebo či sa dá suma, ktorú vám nevyplatila vymáhať prostredníctvom exekúcie.
Pokiaľ bola podmienka vyplatenia podielu v určitej výške nastavená tak, že vám sesternica mala vyplatiť podiel do niekoľkých dní od predaja, najpravdepodobnejšou cestou by bola prostredníctvom civilného súdu a to žalobou o splnenie povinnosti vyplatiť váš podiel.
Dobrý deň, chcela by som spýtať môj otec zomrel a zanechal nám dlh celý život sa onas nestaral notárka tvrdí, že keď to odmietneme zaplatiť tak to padá na moje dieťa.
Dobrý deň,
áno, je to tak, pani notárka má pravdu. Pokiaľ máte dieťa, tak dedičstvo, ktoré vy odmietne sa automaticky presúva na vašich potomkov podľa Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na Vašu obavu ohľadom toho, že ak dedičstvo odmietnete, nastúpia na Vaše „dedičské“ miesto Vaše deti (vnuci a vnučky poručiteľa) je potrebné ozrejmiť právnu úpravu reprezentácie v tzv. prvej dedičskej skupine.
Prvá skupina zákonných dedičov je upravená v ustanovení § 473 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého platí, že:
„(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.
(2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci. “
Druhý odsek citovaného zákonného ustanovenia upravuje princíp reprezentácie, ktorého podstata spočíva v tom, že dedičov môžu nadobudnúť aj potomkovia detí poručiteľa, teda poručiteľove vnuci či vnučky, a to za predpokladu, že z nejakého dôvodu nededia deti alebo dieťa poručiteľa.
Ak teda dieťa poručiteľa odmietne dedičstvo, vylučuje tým z dedenia iba seba, nie však svoje deti (vnukov poručiteľa).
Je prosím Vás možnosť aj žiadať vinohrad spať ? Ďakujem.
Dobrý deň, zrejme v dedičskom konaní ste sa dohodli, že sesternica ako dedička zdedí vinohrad a Vám ako ustupujúcemu dedičovi bude vyplatená suma 16 000 €.
Ak je to tak, nemôžete žiadať teraz späť vinohrad, ale v prípade, že suma podľa uznesenia v dedičskom konaní nebude uhradená v lehote, budete môcť podať návrh na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti - vinohradu.
Dobrý deň, obraciam sa na Vás vo veci nesplnenia povinnosti vyplatiť ostatných dedičov. V roku 2017 prebehlo dedičské konanie po mojej babke (vinohrady v extraviláne). Dedičkou som bola ja a moja sesternica. V dedičskom konaní sa zaviazala moja sesternica mi vyplatiť sumu 16. 000, - EUR do stanovenej lehoty 3 roky (zapísané v osvedčení o DK). Lehota uplynie v marci v r. 2020 (osvedčenie o DK nadobudlo právoplatnosť v marci 2017). Keďže sa blíži dátum splnenia povinnosti, sesternica mi sumu odmieta vyplatiť naraz a ma zámer mi dlžnú sumu splácať po 200, - EUR mesačne, s čím ja jednoznačne nesúhlasím. Chcem Vás požiadať riešenie daného problému. Ďakujem.
Dobrý deň,
ak v uznesení z dedič. konania je uvedené, že dedička Vás má vyplatiť v lehote do marca 2020, potom musíte počkať na uplynutie uvedenej lehoty.
Zámer sesternice o tom, že by Vám splácala dlžnú sumu po 200 € by musel byť potvrdený Vašou písomnou dohodou. Pre Vás je rozhodujúce uznesenie z dedičského konania, kde bola stanovená lehota splatnosti marec 2020.
Ak dlžná sume nebude uhradená, uplynutím splatnosti budete môcť podať návrh na exekučné konanie. Uznesenie z dedič. konania je exekučným titulom.
Ohľadom dedičského konania-na základe uznesenia od notára pri dedičskom konaní, som po dohode so sestrou odkúpila od sestri 1/2 bytu, a zaviazala som sa sestre vyplatiť dohodnutú finančnú čiastku do 30.9.2019. Dohodnutú sumu som už vyplatila. Moja otázka je, či je to potrebné nahlásiť notárovi, ktorý spísal uznesenie o dedičstve. Alebo je dedičstvo vyplatením dohodnutej čiastky už platné a nemenné. Ako ďalej postupovať. Ďakujem.
Dobrý deň,
položená otázka nie ej celkom jasná, preto môžu vyvstať dve odpovede :
1./ V dedičskom konaní - uznesení o dedičstve ste sa so sestrou ako ustupujúcou dedičkou dohodli, že Vy nadobudnete byt v celosti a sestre ako ustupujúcej dedičke titulom jej podielu na byte vyplatíte dohodnutú sumu, ktorá je uvedená v uznesení o dedičstve, a ktorú ako vyplýva z otázky ste jej aj vyplatili.
Pokiaľ je tomu tak, nie ste povinná nič notárovi oznamovať, keďže Vy ste jedinou vlastníčkou bytu.
2./ Ak ste v dedičskom konaní nadobudli byt do podiel. spoluvlastníctva spolu so sestrou a následne po skončení dedičského konania ste sa dohodli so sestrou, že od nej odkúpite jej podiel v lehote splatnosti kúpnej ceny do 30.9.2019 a Vy ste svoju povinnosť splnili, je treba spísať zmluvu o zrušení a vyporiadaní podiel. spoluvlastníctva s tým, že kúpna cena je uhradená.
Podrobne sa zoznámte s uznesením o dedičstve a v prípade potreby na spísanie zmluvy nás kontaktujte.
Dobrý deň. Chcem sa opýtať ohľadom vyplatenia dedičstva. Byt má 3 dedičov. Ja som jeden z nich a chcem vyplatiť dvoch spoludedičov. Mám urobený znalecký posudok na byt. A jeden z dedičov nesúhlasí so sumou znalca. Chcela by som vedieť, či musia súhlasiť so sumou vyplatenia všetci traja dediči alebo stačia, keď súhlasia dvaja. Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň, na to, aby bolo možné uzatvoriť dedičskú dohodu, ktorou by ste sa zaviazali vyplatiť ostatných dedičov, potrebujete súhlas všetkých dedičov. Poukazujeme však na to, že hodnotu dedičstva v dedičskom konaní určuje notár a nie účastníci dedičského konania. Z toho dôvodu, ak notár považuje znalecký posudok za správny a dostatočný, môže na základe neho určiť hodnotu nehnuteľnosti na sumu uvedenú v notárskej zápisnici. Následne bude závisieť iba na ďalšom dedičovi, či bude túto notárom určenú sumu akceptovať a uzatvorí sa dedičská dohoda, prípadne predloží tento dedič ďalší znalecký posudok. Ak však nebude s vyplatením podielu dedič súhlasiť, notár bude musieť nehnuteľnosť prikázať do Vášho podielového spoluvlastníctva so všetkými súrodencami, pričom Vaše podiely budú vo výške 1/3. Následne budete môcť podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Toto súdne konanie je však časovo a finančne oveľa náročnejšie než samotné dedičské konanie.
Dobrý deň. Manžel spolu so svojou sestrou podedili po zomrelom otcovi čiastku na byte, konkrétne 1/12 tinu každý. V tom byte nebývajú, ale býva tam ešte babka a strýko. Oni žiaľ neplatia dlhodobo nájom, my i tom informovaný nie sme, k nám sa až dostane platobný rozkaz zo súdu a následne exekučný príkaz. Jeden dlh sa v minulosti vyriešil, teraz sme zaplatili exekúciu a opäť prišiel nový platobný rozkaz zo súdu. Prečo nám neprináleží len 1/12 dlhu? Ale musíme stále zaplatiť dlh my, keďže oni majú nízke dôchodky a exekútor sťahuje vyššiu sumu manželovi a sestre, keďže oni zarábajú, aj keď ten byt neužívajú? Moja ďalšia otázka je, dá sa nejako žiadať od babky a strýka o vrátenie peňazí, ktoré sme za nich zaplatili? Dá sa nejako odvolať na súd, že nesúhlasíme, že my tam nebývame, prečo musíme vždy len my tu vyššiu sumu zaplatiť ako ti, ktorých ten dlh je, alebo môžme požiadať o vyplatenie dedičstva, aby sme sa toho konečne zbavili a nie doživotné za nich platili dlhy? Prosím o radu z mojej stránky z toho ľudského hľadiska, kde nás dlh to vlastne nie je, keďže nijako nevyužívame, či vodu, teplo, výťah a. A hlavne z toho právneho hľadiska, či sa toho spoluvlastníckeho podielu dá nejako zbaviť, aby už konečne niečo bolo v nás prospech. Každá ta exekúcia, či platobný rozkaz je na cca + - 1000 e a toto už je štvrtá v poradí. Do kedy vlastne budeme povinný platiť, veď ani hodnota toho dedičského podielu nemá takú cenu, akú sme doteraz zaplatili? Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň,
v otázke sa pýtate v podstate na dva druhy právnych problémov :
1./ Úhrada nedoplatkov za užívanie bytu voči správcovi : Pokiaľ ste uhradili nedoplatky v súvislosti s užívaním bytu, potom v súlade s ust. § 511 Občianskeho zákonníka máte oprávnenie požadovať úhradu od ostatných podielových spoluvlastníkov prípadne užívateľov bytu podľa rozhodnutia súdu /citujeme/ :
"(1) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
(2) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
(3) Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných."
Je preto nutné vychádzať z rozhodnutia súdu - plat. rozkazu. Exekútor vymáha dlžné sumy od dlžníkov uvedených v platobnom rozkaze a vzhľadom na výšku mzdy niektorého z dlžníkov bola ním /Vami/ súčasne pohľadávka uhradená. Pokiaľ ste dlh v exekučnom konaní uhradili v celosti máte oprávnenie dožadovať sa od ostatných dlžníkov úhrady podľa ich podielov na nehnuteľnosti, prípadne celého dlhu od užívateľov bytu.
V prípade, že nedôjde k dobrovoľnej úhrade podielov na dlhu, svoje nároky budete musieť uplatniť na súde.
2./ Podielové spoluvlastníctvo bytu : Keďže vlastníte 1/12 bytu, odporúčame poslať ostatným podielovým spoluvlastníkom ponuku na odpredaj Vášho podielu s tým, že v liste uvediete ponúkanú cenu za Váš podiel a lehotu na jeho vyplatenie. Následne uzatvoríte dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k bytu a podáte návrh na kataster. Vo výzve a následne v zmluve by mohla byť vyriešená súčasne aj otázka Vašich úhrad vykonaných v exekučných konaniach.
V prípade, že žiaden zo spoluvlastníkov nebude reagovať na Vašu výzvu na odpredaj Vášho podielu,budete musieť podať návrh na súd na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
3./ Poslednou možnosťou je predaj bytu a nájdenie sociálneho bývania.
Zmluvu o zrušení a vyporiadaní podiel. spoluvlastníctva k bytu odporúčame dať spísať advokátovi, ktorý vykoná tzv. autorizáciu zmluvy a budete mať tak istotu, že zmluva je vyhotovená v súlade s ustanoveniami zákona a budú dodržané všetky Vaše oprávnenia. Ako sme už uviedli vyššie, zmluva by mohla riešiť aj otázku vyporiadania Vami uhradených súm v exek. konaniach.
Dobrý deň, chcem Vás požiadať o radu. V roku 1985 som po smrti matky aj so sestrou zdedila každá 1/4 rodinného domu. Čiže ja 1/4, a sestra tiež 1/4. 1/2 rodinného domu zdedil nás otec. V tomto roku otec daroval svoju 1/2 rodinného domu našej nevlastnej sestre. Podotýkam, že otec sa po smrti našej matky o nás so sestrou nestaral, znova sa oženil a v tomto manželstve mal dcéru, ja som bola zverená do starostlivosti starej matke a moja sestra odišla do zahraničia. Chcem sa spýtať, akým spôsobom sa môžeme so sestrou domáhať vyplatenia dedičstva. Ďakujem.
Dobrý deň,
na základe Vami opísaného skutkového stavu možno v prvom rade jednoznačne konštatovať, že po smrti Vašej matky sa na základe právoplatného rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní stali jednotlivý dedičia podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu, a to vo veľkosti podielov: manžel poručiteľky - 1/2, každá dcéra poručiteľky - 1/4 (t. j. spolu 1/2).
Právo disponovať s vecou ako súčasť vlastníckeho práva
Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v účinnom znení (ďalej len "Občiansky zákonník") vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Občiansky zákonník teda v ustanovení § 123 vymedzuje obsah subjektívneho vlastníckeho práva. Obsahom vlastníctva je právo vlastníka vec držať, užívať, vrátane požívania plodov a úžitkov z nej a nakladať s ňou. Ide o základné vymedzenie obsahu vlastníckeho práva, ktoré vo vzťahu ku konkrétnej veci pôsobí ako celok, pričom jednotlivé oprávnenia vlastníka nemožno od seba oddeľovať.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka obsahom vlastníckeho práva sú tieto vlastníkove práva: a) právo vec držať, b) právo vec užívať, c) právo požívať plody veci a jej úžitky, d) právo s vecou nakladať.
Vlastník je oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Právo vlastníka nakladať s vecou (ius disponendi) má dve formy:
a) fyzická dispozícia s vecou,
b) právna dispozícia s vecou.
Právna dispozícia s vecou znamená najmä realizáciu výmennej hodnoty veci. Rozoznávame nasledovné spôsoby právnej dispozície s vecou:
právo nakladať s vecou pre prípad smrti (odkázať vec na základe závetu), právo vec opustiť (ius dereliquendi) (§ 135 Občianskeho zákonníka), právo scudziť vec medzi živými (napr. vec predať), bezodplatne ju previesť na iného (darovať), vymeniť ju a pod. (§ 132 a § 133 Občianskeho zákonníka), právo vec dočasne zveriť do užívania inému (napr. vec prenajať, požičať ju) alebo ju zaťažiť (záložným právom alebo vecným bremenom).
Medzi najvýznamnejšie dispozičné oprávnenia vlastníka patrí právo previesť vec na iného. Hospodárske dôvody, na základe ktorých dochádza k prevodu veci, môžu byť rôzne. Právna forma, ktorou sa prevod uskutočňuje, je zmluva, či už ide o predaj veci, výmenu veci za inú vec alebo o jej darovanie. Právo vlastníka previesť vec, ktorá je v jeho vlastníctve, na iného, sa môže zmluvne obmedziť aj iným spôsobom, napr. dohodou o predkupnom práve (§ 602 až § 606 Občianskeho zákonníka), o práve spätného predaja alebo spätnej kúpy (§ 607 až § 609 Občianskeho zákonníka) a pod.
Vlastník má právo s predmetom svojho vlastníckeho práva nakladať aj iným spôsobom, pokiaľ to nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a dobrými mravmi. Za podmienky, že to neodporuje právnym predpisom, môže však vlastník svoju vec použiť na iný účel, než obvykle slúži (napr. dať nepoužívané predmety do zberu). Občiansky zákonník tu má však na zreteli aj prípustné nakladanie v právnom zmysle. Tak napr. vlastník môže svojím majetkom disponovať v prípade svojej smrti vo forme závetu, teda vo forme jednostranného právneho úkonu. Naproti tomu dvojstranný právny úkon (zmluvu) pre prípad smrti nemožno uzavrieť. Darovacia zmluva, podľa ktorej by sa malo plniť až po darcovej smrti, by bola neplatná (§ 628 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Avšak ani závetom nemôže poručiteľ nakladať so svojím majetkom celkom ľubovoľne a neobmedzene. Predovšetkým zákon zásadne nepripúšťa, aby poručiteľ budúceho dediča nejakým spôsobom obmedzoval vo voľnom nakladaní so zdedeným majetkom, lebo takými podmienkami by sa mohlo budúcemu vlastníkovi brániť v účelnom využití zdedeného majetku (§ 478 Občianskeho zákonníka).
Aplikácia vyššie uvedených právnych záverov na Váš prípad
Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a ich výkladu uskutočneného predstaviteľmi občianskoprávnej doktríny (napr. Veľký komentár Občianskeho zákonníka od JUDr. Feketeho a pod.) je nutné konštatovať, že každý (spolu)vlastník má rovnaké práva k danej veci (v prípade podielového spoluvlastníctva prináležia všetky čiastkové práva, tvoriace obsah vlastníckeho práva, tomu-ktorému spoluvlastníkovi vo veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu na danej veci). Každý spoluvlastník preto môže okrem iného aj voľne disponovať so svojím spoluvlastníckym podielom na veci, a je pritom právne bez významu, na akom základe nadobudol spoluvlastnícky podiel na veci.
Z tohto dôvodu preto aj Váš otec, na základe svojho slobodného rozhodnutia, mohol akokoľvek disponovať so svojím spoluvlastníckym podielom na rodinnom dome - teda mohol ho aj previesť na inú osobu.
Podľa § 140 Občianskeho zákonníka (ktorý znie nasledovne: ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117)) síce patrí pri prevode spoluvlastníckeho podielu podielového spoluvlastníka ostatným podielovým spoluvlastníkom predkupné právo, avšak len v prípade, ak podielový spoluvlastník neprevádza svoj spoluvlastnícky podiel blízkej osobe.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Vo Vašom prípade možno na základe uvedených kritérií posúdiť prevod spoluvlastníckeho podielu Vašim otcom svojej nevlastnej dcére ako prevod spoluvlastníckeho podielu jeho blízkej osobe, pri ktorom nemáte ani predkupné právo.
Vzhľadom na uvedené je nutné záverom konštatovať právny záver, podľa ktorého mohol Váš otec so svojim spoluvlastníckym podielom k rodinnému domu voľne disponovať a voľne ho previesť napr. na svoju nevlastnú sestru. Z tohto prevodu Vám nevznikajú žiadne nároky voči Vášmu otcovi - nemáte právo na vyplatenie dedičského podielu ani iného obdobného nároku. Skutočnosti, ktoré uvádzate a ktoré sa týkajú nevykonávania rodičovských práv a povinností vo vzťahu k Vám nemajú v tejto súvislosti žiadnu právnu relevanciu.
Dobrý deň, chcela by som sa Vás opýtať a zároveň Vás poprosiť o radu a odpoveď z právnického hľadiska. Môj dedko v apríli zomrel a včera bolo dedičské konanie, kde advokát určil sumu bytu, ktorý zostal po zosnulom dedkovi. Suma bola 50.000 €. S tým, že sú 3 súrodenci a 2 sa nezriekli čiastky po otcovi a 1 sa zriekol. Ale babka (manželka po zosnulom) sa vzápätí zriekla svojej čiastky a dala ju tomu jednému, čo sa nezriekol. Pred advokátom súhlasil so sumou bytu a dokonca povedal, že svojich súrodencov bude vedieť vyplatiť pôžičkou, ktorú si vezme z roboty. A dnes už tvrdí, že žiadnu pôžičku si nezoberie a bude svojich 2 súrodencov vyplácať mesačne po 25 €. Chcela som sa spýtať, či to môže takto zmeniť, keď včera tvrdil pred advokátom inak. Chce čísla účtu kde im bude vkladať peniaze mesačne. Nie je stanovená doba na vyplatenie dedičského? To naozaj môže 20 rokov vyplácať svojich súrodencov? Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň, v prípade, že ste boli pred advokátom a nie notárom, tak je možné, že dedičské konanie ešte ani neprebehlo. Dedičské konanie vykonáva notárom ako súdom poverená osoba. V prípade, že akékoľvek osoby odmietli dedičstvo po poručiteľovi, tak nie je možné zároveň odmietnutú časť dedičstva niekomu "posunúť, odovzdať". Rovnako odpoveď na spôsob vyplatenia dedičského podielu nájdete priamo v uznesení o dedičstve. V uznesení je uvedené, že dedič, ktorý zdedil celú nehnuteľnosť je povinný v určitej lehote vyplatiť svojim ostatným ustupujúcim dedičom podiel. Táto lehota nie je v žiadnom zákone uvedená. Určujú ju buď dedičia na základe dohody alebo notár autoritatívne priamo v uznesení. Z toho dôvodu pre odpoveď na Vašu otázku týkajúcu sa lehoty na vyplatenie podielu je potrebné pozrieť sa do uznesenia o dedičstva (ktoré Vám bolo alebo bude doručené do vlastných rúk).
Dobrý deň, môžte mi prosím Vás napísať ako man postupovať v mojom prípade sme 2 bratia mama zomrela zabechala zacet na obidvoch nás ale ja žijem v zahraničí dlhší čas, a tak sim poveril brata, aby predal byt a polovicu mi poslal byt sa predal ale ja neviem za koľko lebo on mi nedal žiaden doklad o tom iba mi poslal určitú sumu a bol som na katastri a povedali, že moje meno tam nie je tak nemôžem nahliadnuť do listiny. Brat povedal, že on už nema tu kúpnopredajnú zmluvu a nechce ísť pýtať na kataster iba jemu to vydajú. Ďakujem za pomoc.
Dobrý deň,
na Vašu otázku odpovedáme nasledovne :
Je dosť nedôveryhodné, že Váš brat ako dedič uvedenú kúpnopredajnú zmluvu nemá. Vy ako predávajúci v KPZ ste uvedený, ale v zastúpení Vašim bratom. Nepíšete, či ste žiadosť na KN realizoval písomne alebo len osobne ste sa informoval. Odporúčame písomnú žiadosť.
Otázne je či brat splnil aj ďalšie resp. ostatné povinnosti, ktoré sa týkajú nehnuteľnosti /rôzne odhlásenia a oznámenia/.
Terajšieho vlastníka nehnuteľnosti môžete zistiť cez kataster portál a to na základe na základe pôvodných údajov uvedených v osvedčení o dedičstve. A následne ho kontaktovať, ktorý môže, ale nemusí Vám informáciu poskytnúť.
Pokiaľ sa jedná o sprístupnenie listiny v KN tu platí ust. § 68 odst. 5 zák. o zápise vl. práv k nehnuteľnostiam nasledovne : Verejnosť zbierky listín /§ 8 odst. 1 písm. c/ je obmedzená a umožňuje sa len vlastníkom, ich právnym predchodcom alebo iným oprávneným osobám, alebo osobe vykonávajúcej geodetické činnosti súvisiace s pozemkovými úpravami podľa osobitného predpisu, alebo osobe, ktorá vyhotovuje geometrické plány alebo vytyčuje hranice pozemkov, alebo osobe vykonávajúcej znaleckú činnosť v odbore geodézie, kartografie a katastra alebo osobe, ktorá vyhotovuje cenové mapy.
Ak by Vám došlo zamietavé rozhodnutie môžete nás o uvedenom informovať a podáme odvolanie.
Pred niekoľkými rokmi som zdedil so sestrou rodinný dom po rodičoch. Obaja so sestrou mame teda 50% podiel. Teraz by som chcel na list vlastníctva dopísať manželku, čiže dať na manželku 25% z môjho podielu. Je prosím potrebné, aby s tým súhlasila aj moja sestra? Alebo môžem moju polovicu rozdeliť bez toho, aby som potreboval písomný súhlas od sestry ? Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň, na Vašu otázku odpovedáme nasledovne :
1./ Podiel na nehnuteľnosti, ktorý ste nadobudol dedením, nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva, ale Vášho výlučného vlastníctva.
2./ Vzhľadom na okolnosť, že sa jedná pre Vás o blízku osobu v zmysle ust. § 116 a ust. § 140 Obč. zákonníka nepotrebujete súhlas Vašej sestry. Rozsah podielu, ktorý chcete previesť na Vašu manželku môžete určiť sám.
Dobrý deň, chcela by som sa spýtať, či je možné po smrti otca, aby sa naša matka, ktorá by mala dostať 1/2 bytu a z otcovej časti 1/4 (mali tri dcéry), aby sa pri dedičskom konaní mama vzdala celého svojho podielu na dedičstve s tým, že by na byte vznikla ťarcha (zapísaná v katastri) ako doživotná užívateľka uvedenej nehnuteľnosti. Tak by sa byt zapísal len na tri dcéry rovným dielom s ťarchou doživotného bývania a užívania v prospech matky. Ďakujem za odpoveď. Alena.
Dobrý deň, v rámci dedičského konania je možné dohodnúť sa tak ako píšete, to znamená, že matka nebude vlastníčkou nehnuteľnosti a nehnuteľnosť sa rozdelí iba medzi deti.
Notárka dokáže spísať takúto dohodu medzi dedičmi. Notárska zápisnica bude podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra. Okrem vlastníckeho práva sa zapíše aj vecné bremeno - právo dožitia v uvedenej nehnuteľnosti.
Musíte to ale vopred povedať notárke, aby to takto spísala.
Ďakujem za odpoveď, a teda mám najprv dať písomne na súd nejaku žiadosť o darovanie môjho majetku mojim maloletým deťom, aby to schválili? Ďakujem.
Dobrý deň,
na Vašu otázku odpovedáme nasledovne :
Vo veci je potrebné postupovať v súlade s ust. § 111 civilného mimosporového poriadku.
Podrobnejší postup je uvedený napr. : https://ficek.sk/pravna-poradna/schvalenie-pravneho-ukonu-maloleteho-17.
V uvedenej veci sa môžete obrátiť na našu advokátsku kanceláriu.
Dobrý deň, po smrti mojej mamky som zdedila určitý podiel z domu, keďže sme traja súrodenci. Teraz tento podiel by som chcela prepísať na moje 3 maloleté deti aký je postup na koho sa obrátiť ďakujem.
Dobrý deň,
ak ste spoluvlastníkom domu, môžete tento podiel previesť na svoje blízke osoby, teda aj Vaše deti, aj bez toho, aby ste ho predtým museli ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Tento prevod môžete realizovať napríklad darovacou zmluvou, ktorá musí byť v písomnej forme. Keďže ide o maloletého bude musieť byť táto zmluva schválená súdom, nakoľko súd zváži, či je to v ich záujme. Vy v tomto prípade nemôžete zmluvu podpísať za deti, ako obdarovaných. Po podpise zmluvy a jej súdnom schválení je potrebné podať na kataster nehnuteľností návrh na vklad vlastníckeho práva.
Dobrý deň. Pred 4 rokmi mi zomrel otec a v dedičskom konaní som sa vzdala podielu v prospech matky. Mám ešte 2 bratov. Chcela by som začať stavať na tomto rodičovskom pozemku. Aké formuláre treba spísať, aby som mohla stavať a po matkinej smrti, aby už táto časť nepatrila do dedičského konania? Rodina sa musí vzdať tohto podielu v prospech mňa splnomocnením, príp. zápisom do katastra? Ďakujem.
Dobrý deň, ak Vaša rodina, hlavne vlastníci predmetného pozemku s takýmto postupom súhlasia je možné, aby Vám všetci svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti darovali (prípadne predali za odplatu). Po podpísaní darovacej alebo kúpnej zmluvy bude potrebné podať na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor návrh na vklad vlastníckeho práva. Povolením tohto vkladu sa stanete výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Nestačí, aby sa ostatní spoluvlastníci "vzdali" svojich dedičských podielov vo Váš prospech. Je ich potrebné scudzovacou zmluvou previesť do Vášho výlučného vlastníctva. Následne si budete môcť vybaviť stavebné povolenie na začatie stavby. Vzhľadom na to, že budete výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, táto už nebude patriť do dedičského konania ani po Vašej mame, ani po Vašich bratoch.
Mamka mala vkladnú knižku, na ktorej bolo uvedené moje meno a aj mamky. Peniaze som pred smrťou vybral, no brat žiada zapísanie celej sumy do dedičstva. Tak to bolo aj s účtom v banke, ktorý bol len na meno mamky ale mal som notárom overenú generálnu plnú moc na disponovanie s týmito financiami. Brat sa nestaral o mamku 10 rokov, už nemal prístup do domu, nedôverovala mu, niekoľko krát bola volaná polícia, aby opustil dom. Trestné oznámenie nepodala lebo bol nezamestnaný. Môže sa dožadovať týchto peňazí v dedičskom konaní?
Dobrý deň, peniaze z vkladnej knižky a z účtu v banke patrili Vašej matke. Pokiaľ Vám tieto prostriedky za života nedarovala, patria do dedičstva. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že sa dostali do Vašich rúk, nakoľko k tomu došlo len v dôsledku splnomocnenia preberať tieto vložené financie. Pokiaľ Vaša matka Vášho brata nevydedila v osobitnej listine a nevzťahuje sa na neho ani zákonný dôvod pre dedičskú nespôsobilosť, podľa ktorého nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle, Váš brat môže v dedičskom konaní požadovať dedičský podiel tvorený aj predmetnými peňažnými prostriedkami.
Dobrý deň, chcel by som sa informovať o dedičskom konaní. Zomrel mi otec a teraz nás volajú na dedičské konanie. Dostali sme predvolanie - matka a piati súrodenci. Matka chce všetko prepísať na seba a brata na doživotné bývanie. Chcem sa spýtať, či mám pri takomto prípade právo na svoju čiastku. Alebo sa musím vzdať dedičstva. Iba toľko. Za pochopenie ďakujem.
Dobrý deň, matka nemá právo rozhodovať o tom, že si zoberie podiely ostatných dedičov. Vy s takouto dohodou súhlasiť nemusíte. V tom prípade Vám bude priznaný zákonný nárok na podiel, na ktorý máte nárok priamo zo zákona.
Dobry vecer, 11 rokov sme sa starali o otcovu mamu, ktora u nas zila. Po mozgovej prihode pred 11 rokmi sa predal jej byt a podiel z neho rozdelil na 4 ciastky a to medzi 2 otcovych bratov, babku a mojho otca. Takze moji rodicia dostali polovicu z bytu, otcovi dvaja bratia stvrtinu. Babka nam minuly tyzden zomrela a otcov brat s manzelkou naznacili, ze im ide o peniaze z tej stvrtiny, ktora bola pridelena babke, ze ta sa ma delit na 3 casti medzi 3 bratov. Mozte mi prosim vas poradit? Dakujem
Dobrý deň, predávajúcim bytu bola Vaša nebohá stará mama a teda jej patrila kúpna cena, ktorú za predaj obdržala. Uvádzate, že kúpnu cenu rozdelila na 4 časti, z ktorých tri podiely darovala svojim deťom a jeden podiel (jednu štvrtinu) z kúpnej ceny si ponechala. Je teda rozhodujúcou skutočnosťou, akým spôsobom naložila so svojim podielom z kúpnej ceny, teda či tento darovala vašim rodičom alebo s ním nakladala iným spôsobom. V prípade, že vlastnila tieto finančné prostriedky až do svojej smrti, patria do dedičstva a budú predmetom vysporiadania medzi dedičmi.
Dobrý deň, moja mama sa ocitla v nepríjemnej situácii. Po 23 rokoch manželstva jej manžel, môj nevlastný otec, povedal, že dom, v ktorom spoločne bývajú, je len jeho a že nemá naň žiadne právo. Bohužiaľ, hoci hneď po svadbe začali s kompletnými prerábkami starého rodinného domu, vrátane kúrenia, strechy, okien, podláh, a pod., čo financovala predovšetkým moja mama, nemá na to žiaden doklad. Jedine spoločný účet v banke, kam vždy prichádzala matkina výplata raz taká, ako otcova. To ale asi vôbec nič nedokazuje.
Ide o otcov rodičovský dom, pričom prvú polovicu otec nadobudol dedičským konaním, keď jeho otec zomrel (čo bolo pred sobášom s mojou mamou). Druhú polovicu zdedil počas manželstva, 2 roky po sobáši, avšak keď bol u notárky podpisovať doklady týkajúce sa dedičstva, ani len nespomenul, že sa medzičasom oženil a nedal nič z toho prepísať na moju mamu. Chcem sa len spýtať, či je takéto konanie oprávnené, nakoľko nechce polovicu domu na mamu previesť, hoci nikdy medzi sebou nemali nejaké vážnejšie nezhody.
Tiež by ma zaujímalo, ako by som sa mohla ja ako jeho nevlastná dcéra vzdať dedičského podielu po mame (v prípade, že by jej polovicu prepísal). Majú spolu jednu dcéru, moju nevlastnú sestru a otec chce, aby všetko po smrti oboch rodičov pripadlo len jej. Bude postačovať, ak ja ako nevlastná dcéra napíšem a u notára podpíšem čestné vyhlásenie, že sa dedičstva zriekam? Veľmi pekne ďakujem za pomoc a rady.
Dobrý deň,
odpovede na Vaše otázky možno rozdeliť na dve časti, a to prvú, týkajúca sa majetku Vašich rodičov a druhú, týkajúcu sa otázok z oblasti dedičského práva.
V prvom rade je potrebné uviesť, že ako uvádzate, 1/2 domu, ktorú zdedil manžel Vašej matky pred vznikom manželstva a teda aj pred vznikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, patrí do výlučného vlastníctva manžela Vašej matky.
Následne uvádzate, že už počas trvania manželstva zdedil manžel Vašej matky aj druhú polovicu domu. V tomto prípade je potrebné konštatovať, že aj túto druhú polovicu nadobudol manžel Vašej matky do svojho výlučného vlastníctva. Totiž § 143 Občianskeho zákonníka, v ktorom je vymedzený predmet bezpodielového vlastníctva ustanovuje, že veci získané dedičstvom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria. V tomto smere nie je teda vôbec relevantné, či sa manžel Vašej matky v dedičskom konaní zmienil alebo nezmienil o tom, že je ženatý, keďže táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na to, že aj túto druhú polovicu domu nadobudne do svojho výlučného vlastníctva. V tomto smere je teda z právneho hľadiska jeho konanie oprávnené. Rovnako z platného právneho poriadku nemožno vyvodiť žiadnu povinnosť, ktorá by zaväzovala manžela Vašej matky časť svojho majetku (napríklad určitý spoluvlastnícky podiel na dome) darovať Vašej matke. Vo vzťahu k investíciam Vašej matky do domu - teda do majetku vo výlučnom vlastníctve manžela Vašej matky možno uviesť, že aj príjmy z pracovného pomeru sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak boli tieto spoločné prostriedky (ktorými sú aj príjmy z pracovnej činnosti tak Vašej matky ako aj jej manžela) vložené do výlučného vlastníctva manžela Vašej matky, Vaša matka bude mať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (pričom k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dochádza nielen po rozvode, ale aj v rámci konania o dedičstve ak bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo smrťou jedného z manželov) nárok na to, aby jej manžel nahradil do bezpodielového spoluvlastníctva to, čo sa z neho použilo na jeho výlučný majetok. Následne by Vaša matka mala nárok na jednu polovicu z tejto masy bezpodielového spoluvlastníctva (teda z masy, v ktorej je už nahradené Vašim manželom to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na majetok v jeho výlučnom vlastníctve). Samozrejme tieto investície by museli byť pri vyporiadaní riadne preukázané, čo je aj so zreteľom na dobu, ktorá už uplynula od vykonania investícií, procesne náročnejšie.
Vo vzťahu k Vašim otázkam týkajúcim sa dedenia možno uviesť nasledovné: Občiansky zákonník upravuje inštitút odmietnutia dedičstva (§ 463 Občianskeho zákonníka), ktoré je jednostranným právnym úkonom, ktorým dedič vyhlasuje, že sa nechce stať dedičom. Odmietnutím dedičstva vznikne právny stav, ako keby dedič, ktorý dedičstvo odmietol, tu vôbec nebol. Rovnako je potrebné uviesť, že odmietnutie dedičstva sa vzťahuje na celé dedičstvo po poručiteľovi, teda aj na novoobjavený majetok. Odmietnuť dedičstvo ale nie je možné spôsobom, ako píšete - teda spísaním čestného vyhlásenia u notára o tom, že sa dedičstva zriekate. Odmietnuť dedičstvo totiž možno len po smrti poručiteľa - ide o právo, ktoré dedičovi vznikne až okamihom poručiteľov smrti. Nie je teda možné dedičstvo odmietnuť pre tým, než sa vôbec dedičom stanete.
Ani ak by Vaša matka spísala závet v ktorom by ako jedinú dedičku svojho majetku určila Vašu nevlastnú sestru, tento jej úkon by nemal úplne zamýšľané právne následky, keďže Vy ako jej dcéra, ste neopomenuteľným dedičom. Ak by teda Vaša matka spísala závet, v ktorom by za jedinú dedičku určila Vašu nevlastnú sestru a vy by ste po smrti Vašej matky neodmietli dedičstvo, tento závet by bol sčasti neplatný. Vám ako neopomenuteľnej dedičke sa podľa Občianskeho zákonníka totiž musí dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica Vášho dedičského podielu zo zákona. To znamená, že napr. v prípade ak by zomrela Vaša matka a v čase jej smrti by ste žili Vy aj manžel Vašej matky, Váš zákonný podiel by bola 1/2 dedičstva. Z tejto 1/2 sa Vám ako neopomenuteľnej dedičke musí dostať aspoň 1/2, teda za daných okolností by ste museli zdediť aspoň 1/4 dedičstva (čo je 1/2 z 1/2). Len zvyšné 3/4 majetku Vašej matky by prešli na dedičku uvedenú v závete.
Dobrý deň zomrel mi otec a mama ešte žije. Mama si svoju časť nechala. Delí sa polovica domu, ale bývala tam aj švagrina s troma deťmi, manžel jej zomrel odsťahovala sa preč deti sú ešte neplnoleté, ale žiada si svoju čiastku z domu vyplatiť ihneď na dedičskom konaní. Som povinná vyplatiť ju ihneď keď je suma 10.000 eur a takú finančnú sumu nemám? Advokáta si na zastupovanie z minimálnej mzdy nemôžem dovoliť. Za odpoveď ďakujem.
Dobrý deň
v rámci dedičského konania sa môžete dohodnúť tak na výplate ako aj na dobe do ktorej sa má výplata poskytnúť. Podmienkou je, aby neodporovala zákonu a nepriečila sa dobrým mravom.
Dobrý deň, chcel by som sa Vás opýtať ohľadom dedičstva po starej mame a to konkrétne. Dedičstvo už prebehlo, sme 3 dediči. Chcel som odkúpiť podiele od ostatných 2 dedičov, ale nedohodli sme sa na cene, pretože odo mňa pýtali viac ako bol znalecký posudok. Momentálne sa ale nehnuteľnosť predáva realitnou kanceláriou značne pod cenu. Mám právo s predajom nesúhlasiť? Viackrát sa mi vyhrážali, že ak nebudem súhlasiť dajú ma na súd. Chcel by som preto vedieť, na čo mám zo zakona právo. Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň
podľa § 139 zák. č. 40/1964 Zb.: ”1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. 2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. 3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.”
Účastníkmi zmluvy o prevode spoločnej nehnuteľnosti musia byť všetci spoluvlastníci. Predaj je právnym úkonom smerujúci k zániku spoluvlastníckeho vzťahu u všetkých spoluvlastníkov. Účastníkmi musia byť teda všetci spoluvlastníci.
Podľa § 140 zák. č. 40/1964 Zb.: “Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.” So svojim spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať ako vlastník so svojou vecou. Zmluvná voľnosť je obmedzená predkupným právom čo znamená, že ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj podiel previesť na cudziu osobu, musí ho najskôr ponúknuť ostatným spoluvlastníkom.
Dobrý deň, chcela by som sa informovať ohladom takejto veci. Jedná sa o to, že moja mama a jej sestra mali dediť po svojich rodičoch rodinný dom. Ale napokon to spravili takto: Sestra mojej mami ma syna, ktory ten dom odkupil za 50 000 eur. A mojej mame chcu dať vlastne polovicu 25 000. Chcela by som vedieť či je to tak správne, že vlastne jedna strana bude mať dom za 25000 - prípadne jej sestra bude mat 25 000 a jej syn dom po ich rodičoch a moja mama iba 25 000... Nemalo by to byť tak, že keď jedným ostáva dom, tak druhý dostane plnú sumu? Alebo je to tak v poriadku, kedže to babka predala. Ďakujem
V prípade doplňujúcej otázky vyplňte formulár nižšie:
LEXANA - asistentka
