Práva v pracovnom pomere vyplývajúce v prípade rodiča starajúceho sa o dieťa

Dobrý deň,
žiadosti, upozornenia alebo akýkoľvek iný prejav zamestnávateľa, ako nesúhlas s prítomnosťou Vašich detí v práci, je potrebné rešpektovať. Najmä v prípade, ak Vám to zamestnávateľ priam zakázal, a najmä v prípade, že nejde o výnimočnú situáciu ale o pravidelnosť. 

Pracovné miesto zamestnanca je miesto, kde je zamestnanec povinný využívať svoj pracovný čas naplno na plnenie svojich pracovných povinností a byť k dispozícii zamestnávateľovi. Tým sa myslí celý pracovný čas zamestnanca.

Aj poslednú pol hodinu Vášho pracovného času sa môže vyskytnúť situácia, kedy Vás bude zamestnávateľ potrebovať v plnom nasadení. Ak by si všetci zamestnanci nosili deti do práce, nešlo by o miesto, kde by sa dalo pracovať pokojne a v kľude.

Podľa § 81 písm. a) a b) Zákonníka práce, "Zamestnanec je povinný najmä

a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,

b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času."

Dobrý deň, áno, vzťahujú sa na Vás ustanovenia Zákonníka práce ohľadom úpravy pracovného času.

Podľa § 164 ods. 2 Zákonníka práce, "Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času alebo v odôvodnených prípadoch o skorší návrat na pôvodný spôsob organizácie práce, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Odmietnutie žiadosti podľa prvej vety musí zamestnávateľ písomne odôvodniť."

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že môžete požiadať o úpravu pracovného času a zamestnávateľ by Vám mal vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. 

Odporúčame však túto otázku so zamestnávateľom riešiť až napríklad mesiac po Vašom návrate do práce. Ak by ste mu to oznámili ešte pred Vaším príchodom z rodičovskej dovolenky, zamestnávateľ by Vám mohol oznámiť že to nie je možné, a že si máte hľadať inú prácu. 

Čo sa týka Vašej pracovnej pozície, zamestnávateľ je povinný Vás zaradiť na Vaše pôvodné pracovné miesto (§ 157 ZP).

Podľa § 157 ods. 2 Zákonníka práce, "Ak sa zamestnankyňa alebo zamestnanec vráti do práce po skončení rodičovskej dovolenky, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Zamestnankyňa a zamestnanec majú právo po skončení rodičovskej dovolenky na zachovanie všetkých práv, ktoré mali alebo ktoré im vznikali v čase nástupu na túto rodičovskú dovolenku v pôvodnom rozsahu; tieto práva sa uplatnia vrátane zmien, ktoré vyplývajú z právnych predpisov, kolektívnej zmluvy alebo z obvyklých postupov u zamestnávateľa."

Dobrý deň,

vzhľadom na to, čo uvádzate, ste zrejme ukončili pracovný pomer s Vašim zamestnávateľom formou dohody o skončení pracovného pomeru ku konkrétnemu dňu. Nárok na odstupné v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou vzniká len v zákonom vymedzených prípadoch, a síce, ak skončil pracovný pomer z niektorého z dôvodov, ktoré ustanovuje zákon. Vo Vašom prípade však takýto dôvod neexistoval. Čiže nárok by vám mohol vzniknúť iba v tedy, ak by ste sa na výplate odstupného dohodli so zamestnávateľom v dohode o skončení pracovného pomeru, nakoľko toto Zákonník práce pripúšťa. Prepokladám však, že vzhľadom na okolnosti a dôvody skončenia pracovného pomeru ste sa na ničom takomto s vašim zamestnávateľom nedohodli. Z tohto dôvodu máte nárok len na výplatu mzdy za odpracované dni do dňa skončenia pracovného pomeru a preplatenie nevyčerpanej dovolenky. Nárok na odstupné vám nevznikol. 

Dobrý deň, áno, máte nárok na úpravu pracovného času podľa § 164 ods. 2 Zákonníka práce.

Okrem toho, že ste zamestnankyňou starajúcou sa o dieťa mladšie ako 15 rokov, zároveň aj spĺňate podmienku osamelej zamestnankyne, teda že nežijete s mužom. Zákonník práce uvázda, aký zamestnanec je osamelý v ustanoveniach nižšie.

Podľa § 40 ods. 1 Zákonníka práce, "Osamelý zamestnanec je zamestnanec, ktorý žije sám a je slobodný, ovdovený alebo rozvedený muž, slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena."

Podľa § 40 ods. 2 Zákonníka práce, "Za osamelého zamestnanca sa považuje aj osamelý muž alebo žena z iných vážnych dôvodov."

Podľa § 87 ods. 3 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím, tehotnej žene, žene alebo mužovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky, osamelému zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ním."

Podľa § 164 ods. 2 Zákonníka práce, "Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času alebo v odôvodnených prípadoch o skorší návrat na pôvodný spôsob organizácie práce, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Odmietnutie žiadosti podľa prvej vety musí zamestnávateľ písomne odôvodniť."

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak nebudete súhlasiť, nemali by ste mať nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a ak požiadate o úpravu pracovného času, zamestnávateľ je povinný Vám vyhovieť (to sa týka aj práce cez víkendy a nočné zmeny).

Dobrý deň,
v prípade požadovanej zmeny Vášho pracovného času, je potrebné písomne požiadať svojho zamestnávateľa. Ak spĺňate status osamelej zamestnankyne podľa § 40 ods. 1 ZP, zamestnávateľ je povinný Vám vyhovieť v úprave pracovného času podľa § 164 ods. 1 ZP. 

Podľa § 40 ods. 1 Zákonníka práce, "Osamelý zamestnanec je zamestnanec, ktorý žije sám a je slobodný, ovdovený alebo rozvedený muž, slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena."

Podľa § 164 ods. 2 Zákonníka práce, "Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času alebo v odôvodnených prípadoch o skorší návrat na pôvodný spôsob organizácie práce, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Odmietnutie žiadosti podľa prvej vety musí zamestnávateľ písomne odôvodniť."

Závisí to hlavne od možností zamestnávateľa, čím je myslené najmä jeho prevádzkové možnosti ale aj možnosť zmeny u iných zamestnancov. Nakoľko, ak Vám dá len jednu zmenu, tak bude musieť pridať ostatným zamestnancom, ktorí tiež budú musieť s tým súhlasiť. A zamestnávateľ nemôže jednostranne meniť pracovné pomienky zamestnancom bez ich súhlasu. 

Podľa § 54 Zákonníka práce, "Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne a jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi."

Podľa § 87 ods. 3 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím, tehotnej žene, žene alebo mužovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky, osamelému zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ním."

Dobrý deň,

ako slobodná matka máte podľa Zákonníka práce určité práva týkajúce sa pracovného voľna a pracovných podmienok. Zákonník práce v § 164 ods. 1 až 3 stanovuje, že zamestnávateľ je povinný prihliadať na potreby osamelých rodičov, ktorí sa starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov. Títo zamestnanci majú právo požiadať o kratší pracovný čas, alebo inú vhodnú úpravu pracovného času, ktorú zamestnávateľ musí akceptovať, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. 

Zároveň, ak je to z pohľadu Vašej pracovnej pozície možné, zamestnávateľ Vám môže umožniť prácu z domu, podľa § 164 ods. 2 Zákonníka práce. 

Podľa § 164 ods. 2 Zákonníka práce, "Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času alebo v odôvodnených prípadoch o skorší návrat na pôvodný spôsob organizácie práce, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Odmietnutie žiadosti podľa prvej vety musí zamestnávateľ písomne odôvodniť."

Podľa § 164 ods. 3 Zákonníka práce, "Ak požiada žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako osem rokov o domácku prácu, teleprácu alebo o prácu z domácnosti podľa § 52 ods. 2 na účely starostlivosti o dieťa, zamestnávateľ je povinný poskytnúť im písomnú odôvodnenú odpoveď, ak ich žiadosti nevyhovel v primeranej lehote. Pri posudzovaní žiadosti zamestnávateľ prihliada na jeho úlohy a oprávnené záujmy zamestnanca."

Pokiaľ ide o absenciu z dôvodu starostlivosti o dieťa, Zákonník práce v § 141 ods. 1 ustanovuje, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno z dôvodov, ako je vyšetrenie či ošetrenie dieťaťa v zdravotníckom zariadení, ak to nie je možné vykonať mimo pracovného času, na nevyhnutne potrebný čas. Ak zamestnávateľ uvažuje o započítaní neprítomnosti ako absenciu, odporúčam sa so zamestnávateľom dohodnúť na možnosti čerpania dovolenky alebo inej formy pracovného voľna.

Ak si myslíte, že Vaše práva ako osamelej matky nie sú rešpektované, môžete sa obrátiť na inšpektorát práce alebo právnika, ktorý sa špecializuje na pracovné právo.

Dobrý deň,

máte pravdu, zamestnávateľ Vám do troch rokov dieťaťa nemôže dať výpoveď. Musíte však byť podľa ustanovení Zákonníka práce, ako "osamelá zamestnankyňa" podľa § 40 ods. 1 alebo 2 Zákonníka práce. Keďže Zákonník práce nepozná pojem "samoživiteľka", je potrebné sa riadiť podľa pojmu osamelej zamestnankyne.  

Podľa § 40 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, "Osamelý zamestnanec je zamestnanec, ktorý žije sám a je slobodný, ovdovený alebo rozvedený muž, slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena. Za osamelého zamestnanca sa považuje aj osamelý muž alebo žena z iných vážnych dôvodov."

Osamelý zamestnanec starajúci sa o maloleté dieťa mladšie ako tri roky požíva ochranu v podobe zákazu výpovede zo strany zamestnávateľa podľa § 64 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce alebo zákazu okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 3 Zákonníka práce. 

Podľa § 64 ods.1 písm. d) Zákonníka práce, "Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, v dobe od oznámenia predpokladaného dňa nástupu na otcovskú dovolenku podľa § 166 ods. 3 zamestnancom, najskôr však šesť týždňov predchádzajúcich očakávanému dňu pôrodu, do skončenia otcovskej dovolenky, v dobe keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky."

Podľa § 68 ods. 3 Zákonníka práce, "Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke, so zamestnancom na otcovskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na otcovskej dovolenke z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou."

Dobrý deň,

ako osamelá matka starajúca sa o dieťa máte nárok na 5 týždňov dovolenky a ste chránená pred určitými spôsobmi skončenia pracovného pomeru.  

Čo sa týka konta pracovného času, to je vždy spojené s vyrovnávacím obdobím a preto Vaše dobrovoľné nadčasy sa zarátajú zrejme do tohto vyrovnávacieho obdobia. Aby sa  vyrovnal rozdiel medzi Vaším ustanoveným týždenným pracovným časom a  Vaším skutočne odpracovaným časom.

Zákonník práce vyžaduje aj dohodu so zamestnancom o takomto konte pracovného času a nepozná oslobodenie od takéhoto spôsobu. Na začiatku Vašej otázky píšete, že ste oslobodená a na jej konci píšete že Vám chce zamestnávateľ rátať kladné konto pracovného času. Preto je smerodajné si ujasniť a prezistiť ako to máte uvedené vo Vašej pracovnej zmluve, aby bolo jasné, či na Vás platia ustanovenia o konte pracovného času alebo nie. 

Podľa § 87a ods. 1 Zákonníka práce, "Konto pracovného času je spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť len kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. Dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná. Dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Na zavedenie konta pracovného času u zamestnanca uvedeného v § 87 ods. 3 sa vyžaduje aj dohoda s týmto zamestnancom.

Podľa § 87a ods. 2 Zákonníka práce, "V kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov sa musí dohodnúť vyrovnávacie obdobie konta pracovného času, v ktorom sa vyrovná rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca; vyrovnávacie obdobie nesmie byť dlhšie ako 30 mesiacov.

Podľa § 87a ods. 3 Zákonníka práce, "Pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas (kladný účet konta pracovného času), a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec (záporný účet konta pracovného času). Priemerný týždenný pracovný čas vrátane kladného konta pracovného času a práce nadčas nesmie presiahnuť 48 hodín v období najviac 12 mesiacov."

Dobrý deň,

Vy ako osamelý zamestnanec starajúci sa o dieťa máte zo zákona nárok na úpravu pracovných podmienok, ako je napríklad nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času.

Podľa § 87 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnancovi so zdravotným postihnutím, tehotnej žene, žene alebo mužovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky, osamelému zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ním.

K samotnému nerovnomernému rozvrhnutiu pracovného času zároveň citujeme § 87 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas."

Aj keď máte zo zákona vyššie citovaný nárok, vidíte, že zamestnávateľ Vám nechce vyhovieť. V tom prípade, by ste určite mali hľadať iné zamestnanie, kde by prichádzal do úvahy, Vami uvádzaný pracovný čas. Ak to samozrejme je pre pre vás možné. 

A čo sa týka Vášho terajšieho zamestnávateľa, možno by som zvažovala podať podnet na Inšpektorát práce. 

Dobrý deň, Zákonník práce priamo nezakazuje zamestnávateľovi, že by nemohol matke, ktorá má doma mal. deti vo veku vami uvedenom, nariadiť prácu nadčas alebo pracovnú pohotovosť. Z tohto dôvodu to váš zamestnávateľ mohol urobiť. 

Čo ale Zákonník práce hovorí v rámci svojich zásad, a síce v čl. 6, že "Ženám a mužom sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré im umožňujú vykonávať spoločenskú funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o ne." 

Vzhľadom na uvedené, môžete vášmu zamestnávateľovi povedať, že práca nadčas a pracovná pohotovosť nie je pre vás úplne vhodná vzhľadom na problémy s vašim mal. dieťaťom. Uvidíte možno bude prístupný a prácu nadčas, či pracovnú pohotovosť vám už viac nenariadi, resp. nariadi len s vaším súhlasom daným vopred.