Otázka: Ako postupovať ak exmanželka žiada vyššie výživné?

Dobrý deň, už viac ako 6 rokov žijem s priateľom v spoločnej domácnosti. Môj priateľ má so svojou bývalou manželkou syna (15 rokov), na ktorého mesačne platí výživné 100 eur. Jeho exmanželka sa rozhodla, že od 1. 9. chce, aby jej bývalý manžel začal platiť výživné 150 eur, nakoľko syn začal navštevovať strednú školu. Môj priateľ síce zarába celkom dobre, približne 1000 eur mesačne, avšak jeho výdavky sú približne 750 eur - hypotéka, úvery, telefón, splátky a aj spomínané výživné. Rada by som sa opýtala, ako by mal v takomto prípade postupovať? Má platiť viac len na základe toho, že sa jeho exmanželka tak rozhodla, alebo by bolo lepšie to vyriešiť prostredníctvom súdu? Ďakujem za odpoveď.

Odpoveď: Ako postupovať ak exmanželka žiada vyššie výživné?

Dobrý deň, ďakujeme za Vašu otázku, ku ktorej si dovoľujeme vyjadriť nasledovný právny názor.

Vyživovacia povinnosť je zákonná povinnosť oboch rodičov, ktorá trvá až do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Vyplýva to z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine: Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Ako výškou majú rodičia na dieťa prispievať upravuje § 62 vo svojich ďalších odsekoch:

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ako je uvedené vyššie, rodič prispieva nie len na základe svojho príjmu, ako sa často mylne ľudia domnievajú, ale na základe svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Ak napríklad rodič je vysokoškolsky vzdelaný človek, či žije v regióne, potom by na neobstojí jeho argument, ktorým by sa snažil vyhovárať, že je nezamestnaný, a preto nemôže plniť výživné. Rovnako tak aj úmyselné zanechanie lepšie plateného miesta s cieľom platiť nižšie výživné, súd neberú ako dôvod na zníženie výživného.

Dieťa má právo na životnú úroveň svojich rodičov, pričom podľa ustálenej súdnej praxe náklady na dieťa priamoúmerne rastú s jeho vekom. JE to práve tým, že je potrebné kupovať iné oblečenie, zvyšujú sa náklady na školské pomôcky, mimoškolské aktivity, prípadne vyššie vreckové a pod..

V prípade ak sa rodičia nedohodnú, potom na základe návrhu jedného z nich rozhodne súd. Vyplýva to z ustanovenia § 35 a § 36 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorých:

§ 35

Rozhodovanie súdu pri nezhode rodičov

Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

§ 36

Úprava výkonu rodičovských práv a povinností a úprava styku v ďalších prípadoch

(1) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6)Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Vo Vašej otázke neuvádzate, či bolo výživné určené súdom, alebo sa na ňom rodičia dohodli mimosúdne. Ak bola suma výživného vo výške 100 eur dohodnutá mimosúdne a matka žiada vyššie výživné a otec nesúhlasí, potom jedinou možnosťou matky, bude podať návrh na určenie výživného. V návrhu a v konaní pred súdom bude musieť preukázať jednak svoje pomery, súd si rovnako vyžiada pomery otca, rovnako počet vyživovaných osôb v domácnosti, ďalej bude zisťovať náklady na odôvodnené potreby dieťaťa a podľa toho určí výšku výživného. Tá sa teda môže od navrhnutej výšky líšiť, pretože súd rozhoduje tak, aby to bolo v najlepšom záujme dieťaťa.

Ak bolo výživné vo výške 100 eur určené súdnym rozhodnutím, potom je situácia podobná. Ak matka požaduje vyššie výživné, a otec nesúhlasí, rovnako by musela podať návrh na súd, avšak nie návrh na určenie, ale návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti.

Zhrnutie

Ako som uviedol vyššie, záleží na tom, či bolo výživné určené súdom, alebo len na základe vzájomnej dohody rodičov. Okrem toho závisí samozrejme aj na tom, či otec so zvýšením výživného súhlasí. V prípade ak súhlasí, je situácia jednoduchšia, pretože je vždy lepšie dohodnúť sa mimosúdne, nakoľko je to rýchlejšie, aj lacnejšie. Ak by však otec nesúhlasil, musela by matka (ak chce vyššie výživné na dieťa) podať na súd návrh. Voči návrhu sa bude mať otec samozrejme právo vyjadriť. Bude môcť predkladať dôkazy a argumentovať. Konečné rozhodnutie však závisí na súde, ktorý po zvážení všetkých okolností rozhodne.