'

Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom


Online právna poradňa
Oblasť práva: Pracovné právo, Žilinský
Odpovedá: Advokát v Žiline
Odpovedané dňa: 9. 8. 2017

Otázka: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom

Dobrý deň, ma právo zamestnávateľ nevyplatiť mzdu zamestnancovi za odpracovaný júl, keď nedodrží 2-mesačnú výpovednú lehotu a v auguste už nenastúpi do zamestnania? Ako mu môže krátiť v tom prípade dovolenku? Ďakujem.

Odpoveď: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom

Dobrý deň. 

Zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu a krátenie dovolenky, ak sú na to splnené zákonom stanovené podmienky, v prípade nezotrvania v práci počas výpovednej doby. 

 

Výpovedná doba

 

Zákonník práce v § 62 upravuje výpovednú dobu, ktorej uplynutím sa končí pracovný pomer, ak je daná výpoveď. Výpoveď nemusí obsahovať výslovné uvedenie výpovednej doby, keďže Zákonník práce striktne určuje jej minimálnu dĺžku aj začiatok jej plynutia. 

 

Výpovednou dobou je časový úsek, ktorý musí uplynúť medzi výpoveďou zamestnávateľa alebo zamestnanca a zánikom pracovného pomeru.

 

Výpovedná doba začína plynúť vždy prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí posledným dňom mesiaca, ktorý je posledným dňom výpovednej doby, a to bez ohľadu na to, či prvý deň výpovednej doby pripadne na deň pracovného pokoja, sviatok alebo pracovný deň.

 

Zákonník práce v ustanovení § 62 ods. 8 rieši situáciu nezotrvania zamestnanca u zamestnávateľa počas plynutia výpovednej doby:

"Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná."

 

Na vznik zamestnávateľa na peňažnú náhradu je nevyhnutná existencia dohody o tejto peňažnej náhrade medzi zamestnancom a zamestnávateľom, zakotvená v pracovnej zmluve. Podľa novej právnej úpravy nie je postačujúce so zamestnancom dohodnúť jeho záväzok na náhradu peňažnej náhrady, ale je potrebné dohodnúť aj jej výšku, keďže Zákonník práce určuje len maximálnu možnú výšku.

 

Ak takáto dohoda nie je v pracovnej zmluve zakotvená, zamestnávateľ nemá na peňažnú náhradu nárok. Preto je potrebné si preštudovať pracovnú zmluvu, ktorú máte uzatvorenú a na základe nej zistiť, či má Váš zamestnávateľ nárok na túto peňažnú náhradu. 

 

Dovolenka

 

V zmysle § 100 Zákonníka práce vzniká zamestnancovi za podmienok ustanovených Zákonníkom práce nárok na

a) dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,
b) dovolenku za odpracované dni,
c) dodatkovú dovolenku.

 

Vznik nároku na dovolenku za kalendárny rok upravuje ustanovenie § 101 Zákonníka práce nasledovne:

"Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú."

 

Krátenie dovolenky 

 

Zákonník práce v ustanovení § 109 upravuje pracovnoprávny inštitút krátenia dovolenky, ktorá môže byť buď závislá od úvahy a od rozhodnutia zamestnávateľa, alebo môže byť pevná, t.j. daná zákonom.

 

Dôvody, pre ktoré je možné krátiť len dovolenku za kalendárny rok, sú uvedené v § 109 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý znie:

"Zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval z dôvodu
a) výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
b) čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2,
c) dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie podľa § 136 ods. 2,
d) dôležitých osobných prekážok v práci podľa § 141 ods. 1 a ods. 3 písm. c)."

 

Pri krátení dovolenky podľa vyššie uvedeného ustanovenia Zákonníka práce sa musí zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval počas celého kalendárneho roka, poskytnúť dovolenka aspoň v dĺžke jedného týždňa, mladistvému zamestnancovi v dĺžke dvoch týždňov.

 

Dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá, a za obdobie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1.

 

Dôvody, pre ktoré je možné krátiť každú dovolenku zamestnanca, t.j. nielen dovolenku za kalendárny rok, ale aj dovolenku za odpracované dni a dodatkovú dovolenku, sú uvedené v ustanovení § 109 ods. 3 Zákonníka práce:

 

"Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú."

 

Mimoriadne vážnou skutočnosťou, ktorá umožňuje krátenie každého druhu dovolenky, je neospravedlnene zameškaná pracovná zmena. Za každú jednu neospravedlnenú pracovnú zmenu môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o 1 až 2 dni. Rozhodnutie, či zamestnávateľ pristúpi ku kráteniu dovolenky zamestnanca a v akej výške, je vyslovene vecou voľnej a slobodnej úvahy zamestnávateľa.

 

Zamestnávateľ však pri krátení dovolenky musí dodržiavať ustanovenie § 109 ods. 7 Zákonníka práce, ktorý znie:

"Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku."

 

Preto ak ste podali výpoveď a neprídete počas výpovednej doby do práce, tak zamestnávateľ bude považovať každý jeden deň za neospravedlnenú zmeškanú pracovnú zmenu a má právo Vám za každý takýto deň krátiť dovolenku až o 2 dni.  

 

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Vyhľadajte ju:



JUDr. Milan Ficek, advokát

online právna poradňa zadarmo



Podotázka: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom (Pracovné právo)

Dobrý deň.
Ako môže zamestnávateľ postupovať v prípade, ak odídem zo zamestnania zo dňa na deň bez dodržania výpovednej doby ?

Odpoveď: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom

Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát (odpoveď odoslaná: 02.11.2019)

Dobrý deň,

odpoveď na Vami uvedenú otázku je obsiahnutá v ust. § 62 ods. 8 ZP :
"Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná."

Z uvedeného zák. textu vyplýva, že peňažnú náhradu by ste museli zamestnávateľovi zaplatiť len v prípade, že by predmetná dohoda bola bola obsahom pracovnej zmluvy, ktorú ste podpísali.

Poznamenávame, že podľa ust. § 109 ods. 3 ZP Vám zamestnávateľ môže krátiť dovolenku.
"Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú."

V konečnom dôsledku sa uvedené konanie by sa mohlo objaviť aj v pracovnom posudku podľa ust. § 75 ZP, ak o tento pracovný posudok požiadate.


Odporúčame uzatvoriť so zamestnávateľom dohodu o skončení prac. pomeru.


JUDr. Milan Ficek, advokát

Podotázka: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom (Pracovné právo)

Dobrý deň, nedodržala som výpovednú lehotu a musím platiť pokutu. Dalo by sa podľa Vás splatiť dlh aj na splátky?

Odpoveď: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom

Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát (odpoveď odoslaná: 15.02.2019)

Dobrý deň, samotnú zmluvnú pokutu Zákonník práce neumožňuje. Ak ste sa dohodli v pracovnej zmluve podľa § 62 ods. 8 tak zamestnávateľovi náhradu zaplatiť musíte. § 62 ods. 8: "Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.". Je teda potrebné skúmať, či má vôbec zamestnávateľ nárok na takúto náhradu.

V prípade, ak zamestnávateľ má nárok na takúto náhradu, na zjednanie splátok nemáte podľa zákona právny nárok, ak nemáte inak uvedené v zmluve. Preto zjednanie splátok závisí na dohode medzi Vami a zamestnávateľom.


JUDr. Milan Ficek, advokát

Podotázka: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom (Pracovné právo)

Dobrý deň, chcem sa opýtať ohľadom skončenia pracovného pomeru v práci. Chcem podať výpoveď v práci a začať pracovať v novej práci, čiže bez výpovednej lehoty. O peňažnej náhrade o skončení vo výpovednej lehote nemám nič v pracovnej zmluve. Je možné ukončiť pracovný pomer bez postihu. Tzn. ukončiť pracovný pomer už vo výpovednej lehote. Ďakujem.

Odpoveď: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom

Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát (odpoveď odoslaná: 22.01.2019)

Dobrý deň,

takýmto konaním de facto dôjde k porušeniu Zákonníka práce, avšak tento neustanovuje za takýto postup žiadnu sankciu. Zamestnávateľ by to mohol posúdiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a skončiť s Vami pracovný pomer okamžite. Ak by mu však v dôsledku Vášho konania vznikla preukázateľne škoda, mohol by ju od Vás žiadať a Vy by ste ju museli uhradiť.  Napr. musel vynaložiť vyššie náklady, aby vykryl Vašu absenciu, prípadne napr. príde o dohodnutú zákazku a pod. Odporúčam sa preto skúsiť dohodnúť.


JUDr. Milan Ficek, advokát

Podotázka: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom (Pracovné právo)

Dobrý deň! Dal som výpoveď z pracovného pomeru 2 mesačnou výpovednou lehotou. Ta začala plynúť od 1. 10. 2018 a plynie až do 30. 11. 2018 Chcem sa opýtať môžem ísť na PN a potom si ešte dočerpať dovolenku ? Môžu vzniknúť nejaké následky zo strany zamestnávateľa ? Ďakujem za odpoveď. Vlado.

Odpoveď: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom

Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát (odpoveď odoslaná: 24.10.2018)

Dobrý deň, 

Zákonník práce nijako nezakazuje to, aby v čase výpovednej doby ste boli práceneschopný a následne si vyčerpali zostatok dovolenky. 

Je len potrebné práceneschopnosť zamestnávateľovi oznámiť, ako aj jej ukončenie, a požiadať o dočerpanie dovolenky.  

Podľa ust. § 116 ods. 3 Zákonníka práce platí, že "za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru."


JUDr. Milan Ficek, advokát

V prípade doplňujúcej otázky vyplňte formulár nižšie:



1. Zadanie otázky

2. Výber poradne

3. Dodatočné informácie
Emaily sa musí zhodovať a otázka musí byť vyplnená.
Zadarmo Premium
Online odpoveď
Zrozumiteľná odpoveď
Jednoduché otázky
Zložité otázky
Zaručená odpoveď
Neverejná odpoveď
Poplatok za odpoveď
Doplňujúce otázky
Dokumenty
Odpovedá aj koncipient
Odpovedá výlučne advokát
Chcem zadarmo
viac informácií
Chcem premium
viac informácií

GoPay Visa SecureCode Visa Visa MasterCard MasterCard MasterCard


Vyplňte prosím toto pole
Vyplňte prosím toto pole
Vyplňte prosím toto pole
Prosím vyberte kraj
Prosím vyberte kategóriu.
V bezplatnej poradni nie je zaručená odpoveď, pre zmenu
sa vráťte o krok späť a vyberte si právnu poradňu Premium.
V bezplatnej poradni je otázka a odpoveď verejná, pre zmenu
sa vráťte o krok späť a vyberte si právnu poradňu Premium.
Vyplňte prosím toto pole
Vyplňte prosím toto pole


Musíte súhlasiť s podmienkami.



Príbuzné otázky v PRÁVNICKEJ PORADNI:

Zoznam otázok a odpovedí

najpravo.sk | epravo.sk | pravnelisty.sk