Máte
otázku?

Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom


Online právna poradňa
Oblasť práva: Pracovné právo, Žilina

Otázka: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom

Dobrý deň, má zamestnávateľ právo nevyplatiť mzdu zamestnancovi za odpracovaný júl, ak zamestnanec nedodrží dvojmesačnú výpovednú lehotu a v auguste už nenastúpi do práce? Ako môže zamestnávateľ v takom prípade upraviť dovolenku zamestnanca? Ďakujem.

Odpoveď: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom

Dobrý deň. 

Zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu a krátenie dovolenky, ak sú na to splnené zákonom stanovené podmienky, v prípade nezotrvania v práci počas výpovednej doby. 

 

Výpovedná doba

 

Zákonník práce v § 62 upravuje výpovednú dobu, ktorej uplynutím sa končí pracovný pomer, ak je daná výpoveď. Výpoveď nemusí obsahovať výslovné uvedenie výpovednej doby, keďže Zákonník práce striktne určuje jej minimálnu dĺžku aj začiatok jej plynutia. 

 

Výpovednou dobou je časový úsek, ktorý musí uplynúť medzi výpoveďou zamestnávateľa alebo zamestnanca a zánikom pracovného pomeru.

 

Výpovedná doba začína plynúť vždy prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí posledným dňom mesiaca, ktorý je posledným dňom výpovednej doby, a to bez ohľadu na to, či prvý deň výpovednej doby pripadne na deň pracovného pokoja, sviatok alebo pracovný deň.

 

Zákonník práce v ustanovení § 62 ods. 8 rieši situáciu nezotrvania zamestnanca u zamestnávateľa počas plynutia výpovednej doby:

"Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná."

 

Na vznik zamestnávateľa na peňažnú náhradu je nevyhnutná existencia dohody o tejto peňažnej náhrade medzi zamestnancom a zamestnávateľom, zakotvená v pracovnej zmluve. Podľa novej právnej úpravy nie je postačujúce so zamestnancom dohodnúť jeho záväzok na náhradu peňažnej náhrady, ale je potrebné dohodnúť aj jej výšku, keďže Zákonník práce určuje len maximálnu možnú výšku.

 

Ak takáto dohoda nie je v pracovnej zmluve zakotvená, zamestnávateľ nemá na peňažnú náhradu nárok. Preto je potrebné si preštudovať pracovnú zmluvu, ktorú máte uzatvorenú a na základe nej zistiť, či má Váš zamestnávateľ nárok na túto peňažnú náhradu. 

 

Dovolenka

 

V zmysle § 100 Zákonníka práce vzniká zamestnancovi za podmienok ustanovených Zákonníkom práce nárok na

a) dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,
b) dovolenku za odpracované dni,
c) dodatkovú dovolenku.

 

Vznik nároku na dovolenku za kalendárny rok upravuje ustanovenie § 101 Zákonníka práce nasledovne:

"Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú."

 

Krátenie dovolenky 

 

Zákonník práce v ustanovení § 109 upravuje pracovnoprávny inštitút krátenia dovolenky, ktorá môže byť buď závislá od úvahy a od rozhodnutia zamestnávateľa, alebo môže byť pevná, t.j. daná zákonom.

 

Dôvody, pre ktoré je možné krátiť len dovolenku za kalendárny rok, sú uvedené v § 109 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý znie:

"Zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval z dôvodu
a) výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
b) čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2,
c) dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie podľa § 136 ods. 2,
d) dôležitých osobných prekážok v práci podľa § 141 ods. 1 a ods. 3 písm. c)."

 

Pri krátení dovolenky podľa vyššie uvedeného ustanovenia Zákonníka práce sa musí zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval počas celého kalendárneho roka, poskytnúť dovolenka aspoň v dĺžke jedného týždňa, mladistvému zamestnancovi v dĺžke dvoch týždňov.

 

Dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá, a za obdobie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1.

 

Dôvody, pre ktoré je možné krátiť každú dovolenku zamestnanca, t.j. nielen dovolenku za kalendárny rok, ale aj dovolenku za odpracované dni a dodatkovú dovolenku, sú uvedené v ustanovení § 109 ods. 3 Zákonníka práce:

 

"Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú."

 

Mimoriadne vážnou skutočnosťou, ktorá umožňuje krátenie každého druhu dovolenky, je neospravedlnene zameškaná pracovná zmena. Za každú jednu neospravedlnenú pracovnú zmenu môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o 1 až 2 dni. Rozhodnutie, či zamestnávateľ pristúpi ku kráteniu dovolenky zamestnanca a v akej výške, je vyslovene vecou voľnej a slobodnej úvahy zamestnávateľa.

 

Zamestnávateľ však pri krátení dovolenky musí dodržiavať ustanovenie § 109 ods. 7 Zákonníka práce, ktorý znie:

"Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku."

 

Preto ak ste podali výpoveď a neprídete počas výpovednej doby do práce, tak zamestnávateľ bude považovať každý jeden deň za neospravedlnenú zmeškanú pracovnú zmenu a má právo Vám za každý takýto deň krátiť dovolenku až o 2 dni.  

 

Trápi vás "Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom" a chcete pomôcť?

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Vyhľadajte ju:



Podotázka: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom (Pracovné právo)

Dobrý deň, momentálne som v odpovednej lehote, ktorá trvá do konca marca. Dohodol som sa so svojím zamestnávateľom, že ma uvoľní hneď, ako si nájdem novú prácu. Novú prácu som si našiel, ale zamestnávateľ ma teraz nechce uvoľniť. Čo by som mal robiť? Ďakujem.

Odpoveď: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom

(odpoveď odoslaná: 05.03.2024)

Dobrý deň,

máte dve možnosti: 

Prvou možnosťou, je zostať do konca marca u starého zamestnávaateľa a u nového si dohodnúť, aby na Vás počkali a posunuli Vám nástup do práce.

Druhou možnosťou, je nedodržať výpovednú dobu u starého zamestnávateľa. Ak nemáte vo Vašej pracovnej zmluve uvedené, že v prípade jej nedodržania má zamestnávateľ nárok na peňažnú náhradu od Vás, tak výpovednú dobu nemusíte dodržať. Jediné, na čo je potrebné myslieť, aby Vám odovzdali výstupné papiere zo starého zamestnania.

Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná."


4,9 (4 969)
Všetky recenzie

Podotázka: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom (Pracovné právo)

Dobrý deň, ak chcem podať okamžitú výpoveď, aké mám možnosti? Vo zmluve mám výpovednú lehotu dva mesiace.

Odpoveď: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom

(odpoveď odoslaná: 22.05.2023)

Dobrý deň,
naša právna úprava nepozná spôsob "okamžitej výpovede."

Pri výpovedi plynie výpovedná lehota, ktorá je ako Vy píšete, vo Vašom prípade, 2 mesiace.

Ak podáte výpoveď do konca tohto mesiaca, výpovedná doba Vám začne plynúť od 01.06.2023 a skončí sa 31.07.2023.  

Podľa § 67 Zákonníka Práce, "Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu."

Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce, "Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak."

Počas tejto doby, teda do 31.07.2023 budete musieť ešte u tohto zamestnávateľa zotrvať a pracovať. 

Ak vo Vašej pracovnej zmluve nemáte uvedené, že musíte počas výpovednej doby u zamestnávateľa zotrvať počas výpovednej doby so sankciou peňažnej náhrady, tak by ste počas výpovednej doby, nemuseli u zamestnávateľa zotrvať a odísť skôr. V opačnom prípade (ak to máte v pracovnej zmluve uvedené), a ak u zamestnávateľa nezotrváte, zamestnávateľ má nárok na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom Vášho priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby.

Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná."

Ak by ste chceli skončiť skôr, skúste sa s Vaším zamestnávateľom dohodnúť a ukončiť pracovný pomer dohodou k určitému dňu. Záleží však, na akej pozícii pracujete a za aký čas, si Váš zamestnávateľ vie za Vás nájsť náhradu.  

Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom."


Podotázka: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom (Pracovné právo)

Dobrý deň, pracujem ako asistentka predaja. Podala som výpoveď s dvojmesačnou výpovednou lehotou. Túto výpovednú lehotu však nedodržím. Rátam s pokutou vo výške priemerného platu a dĺžky výpovednej doby. Môj zamestnávateľ ma však chce dať na súd a žiadať náhradu za ušlý zisk. Má na to právo? Akú má šancu?

Odpoveď: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom

(odpoveď odoslaná: 30.04.2023)

Dobrý deň,

v prípade, že vo Vašej pracovnej zmluve máte dohodnuté, že ak nezotrváte počas výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom Vášho priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby.

Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

Zamestnávateľ má zároveň nárok si u Vás uplatňovať náhradu škody v podobe ušlého zisku za obdobie, ktoré by ste mali zotrvať u zamestnávateľa vo výpovednej dobe (vo Vašom prípade zrejme 2 mesiace).

Podľa § 186 ods. 1 ZP, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Podľa § 186 ods. 3 ZP, ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

Ak zamestnávateľ vyčísli ušlý zisk, vyzve Vás na jeho zaplatenie, a  Vy ho nezaplatíte, tak potom by si ho mohol uplatňovať súdnou cestou, keďže vo Vašom prípade by išlo o úmyselné spôsobenie škody. 

Pri posudzovaní skutočnosti, či by neuhradenie škody (ušlého zisku) odporovalo dobrým mravom, by záležalo na posúdení súdu, najmä s prihliadnutím na dôvod Vášho nezotrvania u zamestnávateľa počas výpovednej doby, ktorý Vy v otázke neuvádzate. 

Zamestnávateľ by musel ale preukázať, že mu v dôsledku vašej absencie ušiel zisk. Ak má možnosť nahradiť Vás inou osobou alebo ušlý zisk nevznikol v súvislosti s vašim nezotrvaním v práci, tak na náhradu ušleho zisku nebude mať. 


Trápi vás "Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom" a chcete pomôcť?

Podotázka: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom (Pracovné právo)

Dobrý deň, podal som výpoveď zo zamestnania podľa paragrafu 67 Zákonníka práce s dvojmesačnou výpovednou dobou. Ešte pred začatím tejto doby som musel ísť na pracovnú neschopnosť. Chcem sa spýtať, či sa táto situácia bude považovať za nezotrvanie počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa a či má zamestnávateľ právo na finančnú náhradu vo výške priemerného mesačného zárobku. Ďakujem za odpoveď.

Odpoveď: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom

(odpoveď odoslaná: 13.03.2023)

Dobrý deň, Zákonník práce nevylučuje to, aby ste počas trvania výpovednej doby nemohli byť práceneschopná. Takže sankcií zo strany zamestnávateľa ako uvádzate v otázke sa nemusíte obávať. Váš pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby a to bez ohľadu na to, či budete alebo nebude práceneschopná.


Podotázka: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom (Pracovné právo)

Dobrý deň, mám jednu otázku. Ak má môj manžel podpísanú zmluvu na dobu určitú, pričom po jej skončení má podpísaný dodatok k zmluve na dobu neurčitú – je možné, že môže skončiť v zamestnaní kedykoľvek, aj keď dodatok k zmluve nemá podpísaný? Ďakujem za odpoveď.

Odpoveď: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom

(odpoveď odoslaná: 17.01.2023)

Dobrý deň, pokiaľ má váš manžel uzavretú zmluvu na dobu určitú, pričom zatiaľ nepodpísal dodatok k pracovnej zmluve, ktorou sa má jeho pracovný pomer zmeniť na dobu neurčitú, potom tento nemusí podpísať a pracovný pomer môže skončiť buď uplynutím dohodnutej doby alebo podaním výpovede, či dohodou so zamestnávateľom. Avšak nemôže odísť tzv. kedykoľvek.

Ak by dal výpoveď, potom pracovný pomer skončí až uplynutím posledného dňa výpovednej doby. Počas plynutia výpovednej doby by mohol teoreticky odísť, ak v pracovnej zmluve nemá dohodnuté pre prípad nezotrvania v pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby peňažnú sankciu.  

Taktiež by sa mohol so svojím zamestnávateľom dohodnúť na skončení pracovného pomeru ku konkrétnemu dňu, ak by s tým zamestnávateľ súhlasil. V takomto prípade by mohol odísť aj v krátkom čase po prijatí takéhoto rozhodnutia. Uvedené však závisí od toho, či by zamestnávateľ na takúto dohodu pristúpil. Ak by nepristúpil, váš manžel by nemal inú možnosť než vec riešiť výpoveďou alebo počkať pokým uplynie doba, na ktorú bol pracovný pomer dohodnutý. 


V tejto právne poradni odpovedajú:

JUDr. Milan Ficek

JUDr. Barbora Ficek

JUDr. Boris Gál



Podotázka: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom (Pracovné právo)

Dobrý deň, potrebujem dať v práci výpoveď k 21. 8. 2022, a tým pádom nedodržím výpovednú lehotu. Pracujem v spoločnosti už sedem rokov. Ako by som mala sformulovať výpoveď? Ak budem v práci až do dátumu 21. 8., môže mi zamestnávateľ strhnúť niečo z mzdy? Ďakujem pekne.

Odpoveď: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom

(odpoveď odoslaná: 23.07.2022)

Dobrý deň,
v prvom rade Vám odporúčam, ak potrebujete skončiť takto skoro, pokúsiť sa dohodnúť so zamestnávateľom, aby Váš pracovný pomer skončil dohodou. Ak to nebude možné, podajte jednoduchú výpoveď. Do 21.08. budete mať riadne nárok na mzdu. Následne ak prestanete chodiť, logicky Vám nebude zamestnávateľ nič platiť. Náhradu za to, že nezotrváte na svojom pracovnom mieste počas výpovednej doby by však od Vás mohol požadovať iba v tom prípade, že máte priamo v pracovnej zmluve odkaz na ustanovenie § 62 ods. 8 Zákonníka práce.


Trápi vás "Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom" a chcete pomôcť?

Podotázka: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom (Pracovné právo)

Dobrý deň, Ak zamestnanec podá výpoveď napríklad 15. januára 2021, začne mu plynúť výpovedná lehota, ktorá trvá do konca januára. Keď však od 18. novembra 2021 už nepríde do práce, má zamestnávateľ právo nevyplatiť mu mzdu za odpracované dni do 17. novembra 2021? V zmluve zamestnanca nie je žiadna zmienka o výpovednej lehote ani o finančnej náhrade. Ďakujem za odpoveď.

Odpoveď: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom

(odpoveď odoslaná: 10.11.2021)

Dobrý deň,
ako prvé je nutné uviesť, že v prípade doručenia výpovede zamestnávateľovi, výpovedná doba začína podľa zákona plynúť až od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zamestnancom daná výpoveď. T. j. vo Vami uvedenom prípade by začala plynúť až 01.12.2021, za predpokladu doručenia výpovede do konca novembra 2021. Do začiatku plynutia výpovednej doby je zamestnanec v riadnom pracovnom pomere. 

Vo Vami uvedenom prípade, ak by zamestnanec nenastúpil bezdôvodne do práce hneď na druhý deň potom ako doručil výpoveď svojmu zamestnávateľovi, jednalo by sa o porušenie pracovnej disciplíny, to či závažné alebo menej závažné by záviselo od posúdenie zo strany samotného zamestnávateľa. Ak by zamestnanec od 18.11.2021 a nasledujúce dni už nenastúpil do práce, takúto absenciu by zamestnávateľ s veľkou pravdepodobnosťou posúdil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, čím by bol na strane zamestnávateľa založený dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnancom. 

Právo na nevyplatenie mzdy za odpracované dni zamestnávateľovi Zákonník práce nepriznáva, za tieto zamestnancovi musí mzdu vyplatiť, čo mu však zákon priznáva je právo na náhradu škody, za predpokladu, že by mu ju zamestnanec spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. V uvedenom prípade by však zamestnávateľ musel zamestnancovi preukázať, že ku škode došlo v dôsledku jeho neospravedlnenej neprítomnosti na pracovisku. Súčasne mu priznáva právo krátiť dovolenku zamestnancovi za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) a to o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.

Ak by zamestnanec prestal pracovať počas plynutia výpovednej doby, t.j. vo Vami uvádzanom prípade až od 01.12.2012 za predpokladu naplnenie Vami uvedených podmienok, jednalo by sa už o inú situáciu. V takomto prípade platí, že zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu od zamestnanca, ktorý výpovednú dobu nedodržal avšak iba za splnenia predpokladu, že sa na tomto práve so zamestnancom dohodol priamo v pracovnej zmluve. Takáto dohoda musela byť však písomná. Ak nebola písomná, je neplatná. Pokiaľ takejto dohody niet, ak počas výpovednej doby zamestnanec v práci nezotrvá, nemôže byť za to strany zamestnávateľa nijako finančne sankcionovaný. 


Podotázka: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom (Pracovné právo)

Dobrý deň, ak som nedodržal mesačnú výpovednú lehotu, môže mi zamestnávateľ uložiť pokutu vo výške 6000 eur? Ďakujem.

Odpoveď: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom

(odpoveď odoslaná: 20.09.2021)

Dobrý deň,

vo Vami uvedenom prípade, platí, že zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v prípade, že ste nedodržali výpovednú dobu, avšak iba za splnenia predpokladu, že ste sa na tomto práve so zamestnávateľom dohodli priamo v pracovnej zmluve. Takáto dohoda musela byť písomná. Ak nie je, tak je neplatná, lebo zákon ustanovuje, že v prípade, že sa na tom zamestnávateľ a zamestnanec nedohodli písomne, má sa za to, že sa na tom nedohodli.

Vzhľadom na to, ak ste si s Vašim zamestnávateľom písomne na vyššie uvedenom dohodli, v prípade, že nezotrváte u zamestnávateľa počas celej výpovednej doby, tak áno, Váš zamestnávateľ si môže voči Vám uplatniť uvedený nárok, avšak iba v zákonnej výške, a to najviac v sume ktorá sa rovná súčinu Vášho priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby. To či to môže byť 6.000,-EUR závisí od týchto faktorov: od Vášho priemerného mesačného príjmu a dĺžky výpovednej doby. 


Podotázka: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom (Pracovné právo)

Dobrý deň, rada by som sa opýtala, či je po ukončení PN možné nastúpiť na úrad práce (do evidencie nezamestnaných) bez dodržania výpovednej lehoty. Taktiež by ma zaujímalo, aké dôsledky by mohli nastať pri nedodržaní tejto lehoty, ak je to vôbec v praxi možné? Ďakujem.

Odpoveď: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom

(odpoveď odoslaná: 17.09.2021)

Dobrý deň,

k nárokom zamestnávateľa, v prípade ak počas plynutia výpovednej doby u neho nezotrváte, treba uviesť, že zamestnávateľ má nárok na peňažnú náhradu voči Vám, avšak to len v prípade, ak ste si túto peňažnú náhradu dohodli priamo v pracovnej zmluve. Výška peňažnej náhrady je v zmysle zákona najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná inak je neplatná. Z toho možno usúdiť, že rovnako musí byť písomná i pracovná zmluva, pretože dohoda o peňažnej náhrade je jej súčasťou.

Spomenuli ste aj dočasnú práceneschopnosť, čomu treba tiež venovať pozornosť, pretože v čase PN Vám zamestnávateľ nemôže dať výpoveď. Ak Vám však bola daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby, okrem prípade, že by ste zamestnávateľovi oznámili, že na predĺžení pracovného pomeru o túto dobu netrváte.


Trápi vás "Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom" a chcete pomôcť?

Podotázka: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom (Pracovné právo)

Dobrý deň, Po šiestich rokoch podávam výpoveď zamestnávateľovi. Zároveň chcem nastúpiť na plný čas na pracovnú neschopnosť, pretože už nezvládam psychické tlaky v práci. V zmluve mám uvedené možné krátenie platu. Má zamestnávateľ právo na toto krátenie aj pri pracovnej neschopnosti? Ďakujem pekne.

Odpoveď: Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom

(odpoveď odoslaná: 11.08.2021)

Dobrý deň,

ak sa rozhodnete počas výpovednej doby nezotrvať u zamestnávateľa, zo zákona má zamestnávateľ právo na peňažnú náhradu a krátenie dovolenky, ak sú na to splnené všetky podmienky stanovené Zákonníkom práce. K obom nárokom sa stručne vyjadrím.

Nárok na peňažnú náhradu vznikne zamestnávateľovi v tomto prípade vtedy, ak ste sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve, ktorá pod sankciou neplatnosti musí byť z hľadiska uplatnenia tohto nároku písomná. Peňažná náhrada vznikne v sume, ktorá je súčinom Vášho priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby. Ak takáto dohoda nie je v pracovnej zmluve zakotvená, zamestnávateľ nemá na peňažnú náhradu nárok.

Zamestnávateľ môže krátiť dovolenku za kalendárny rok aj z dôvodu dôležitých osobných prekážok v práci, ktorým je aj dočasná práceneschopnosť zamestnanca pre chorobu alebo úraz. V tomto prípade, keďže pracovný pomer trval počas celého kalendárneho roka, by Vám zamestnávateľ mal poskytnúť dovolenku aspoň v dĺžke jedného týždňa. Dovolenka by sa Vám pri PN-ke nekrátila za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej iba v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré by zamestnávateľ niesol zodpovednosť. V zmysle ust. § 109 ods. 3 ZP môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi každú dovolenku, teda nielen dovolenku za kalendárny rok, a to o jeden až dva dni, a za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň).

Preto, ak dáte výpoveď a do práce počas výpovednej doby neprídete, hoci by ste bola na PN pre chorobu alebo úraz, môže zamestnávateľ za splnenia vyššie uvedených podmienok žiadať peňažnú náhradu a rozhodnúť môže aj o krátení Vašej dovolenky.


V tejto právne poradni odpovedajú:

JUDr. Milan Ficek

JUDr. Barbora Ficek

JUDr. Boris Gál




V prípade doplňujúcej otázky vyplňte formulár nižšie:


Trápi vás "Nedodržanie výpovednej lehoty zamestnancom" a chcete pomôcť?



Príbuzné otázky v PRÁVNICKEJ PORADNI:



najpravo.sk | epravo.sk | pravnelisty.sk
4,9 (4.969)
Všetky recenzie
Chatbot
Dobrý deň,
volám sa Lexana a som virtuálna asistentka. Nižšie vyberte, s čím chcete pomôcť.