Odpoveď: Napadnutie darovacej zmluvy
Dobrý deň.
Darovaciu zmluvu môžete napadnúť len zo zákonom stanovených dôvodov tak, že by šlo o neplatný právny úkon.
Zákonné ustanovenia
Občiansky zákonník upravuje darovaciu zmluvu v ustanoveniach § 628 až § 630 v zmysle ktorých:
Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.
Darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie. Ak má vec vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť.
Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Z dôvodu toho, že znakom darovacej zmluvy je bezplatnosť, t.j. darca poskytne obdarovanému dar a nežiada za neho protiplnenie. Požiadavke bezodplatnosti sa neprieči, ak je darovanie viazané na protislužbu, ktorá nemá majetkovú povahu, napríklad na rozväzujúcu alebo odkladajúcu podmienku.
S darovacou zmluvou je možné viazať príkaz, ak nemá majetkový obsah. Preto aj keby v darovacej zmluve bola uvedený príkaz neprevádzať dar, takýto príkaz by bol neplatný.
Neplatnosť darovacej zmluvy
Na platnosť darovacej zmluvy sa vyžaduje splnenie náležitostí upravených v ustanovení § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Medzi pojmové znaky darovacej zmluvy patrí
(1) určenie predmetu darovania - predmetom darovania môže byť čokoľvek, čo je predmetom občianskoprávneho vzťahu, najmä vec, právo, alebo iná majetková hodnota.
(2) bezodplatnosť - ak darca poskytne obdarovanému dar a nežiada za neho protiplnenie
(3) dobrovoľnosť - darca neposkytuje dar na základe povinnosti uloženej zákonom alebo na základe súdneho rozhodnutia, napríklad povinnosti platiť výživné, ale na základe slobodného rozhodnutia.
Občiansky zákonník vyžaduje písomnú formu aj v prípade, ak je predmetom darovacej zmluvy nehnuteľnosť. Pri darovaní nehnuteľnosti je navyše v zmysle ustanovenia § 28 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Z dôvodu toho, že darovacia zmluva bola rozhodnutím príslušného katastra nehnuteľnosti povolená, nie je možné darovaciu zmluvu napadnúť pre jej neplatnosť pre vyššie uvedené pojmové znaky.
Neplatnosť právneho úkonu
Právny úkon v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
V ustanovení § 37 Občianskeho zákonníka sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú.
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Platný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka predpokladá, že k prejavu vôle došlo:
- slobodne a vážne,
- určite a zrozumiteľne,
- s možným predmetom plnenia.
Inak je právny úkon neplatný.
Ak by ste vedeli dokázať, že pri podpisovaní darovacej zmluvy nebola darovacia zmluva zo strany darcu podpísaná slobodne a vážne, táto darovacia zmluva by bola neplatná. Neplatnosť darovacej zmluvy však musí vyhlásiť súd na základe žaloby.
Pripájam aj komentár k § 37 Občianskeho zákonníka:
Vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické donútenie, t.j. použitie fyzického násilia na vykonanie právneho úkonu (napr. násilím urobený pohyb rukou pri podpisovaní), sa prakticky nevyskytuje. Súvisí to zjavne s tým, že fyzickým násilím sa rozumie skôr priame fyzické násilie manifestované útokom voči konajúcemu, než hrozba (bezprostredná) fyzickým násilím.
Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť právneho úkonu len v prípade, keď:
1. je protiprávne, t.j. vynucuje sa niečo, čo takto nemožno vynucovať. Možno teda usúdiť, že nejde o bezprávnu vyhrážku, ak veriteľ hrozí dlžníkovi, u ktorého zistil zvýhodnenie iného veriteľa, trestným oznámením pre uvedený trestný čin alebo mu pohrozí exekúciou predajom domu a pod. Inak však treba posudzovať hrozbou trestným stíhaním, v podstate oprávneným, ak by sa takouto hrozbou chcelo dosiahnuť uzavretie napríklad darovacej zmluvy. V takom prípade by išlo o bezprávnu vyhrážku a darovacia zmluva by bola neplatná;
2. vzbudzuje dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí. Dôvodná obava vyžaduje intenzívne pôsobenie okolností použitých ako bezprávne vyhrážanie sa. Pri posudzovaní dôvodnosti obavy preto nemožno v celom rozsahu zohľadniť subjektívny postoj, povahu adresáta bezprávnej vyhrážky, ale treba optimalizovať vzťah medzi okolnosťami vyvolávajúcimi dôvodnú obavu a subjektom, ktorý je pod ich tlakom,
3. je adresná, to znamená, že smeruje voči tomu, na kom sa právny úkon vynucuje. Predmetom vyhrážky nemusí byť v každom prípade konajúci, stačí, ak sa týka blízkej osoby.
Občiansky zákonník rieši neplatnosť právneho úkonu aj v § 38, ktorý znie:
Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
V zmysle judikatúry (R 4/1971):
Neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 38 ods. 1 OZ prichádza do úvahy vtedy, keď je účastník právneho úkonu rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony.
Neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 38 ods. 2 OZ vyžaduje nepochybné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť.
Preto ak Váš starý otec v čase podpisovania darovacej zmluvy nemal spôsobilosť na právne úkony alebo trpel duševnou poruchou, je možné darovaciu zmluvu napadnúť na súde.