Dobrý deň, vo vami uvedenom prípade základnou otázkou je to, či manžel platí na svoju matku na základe rozhodnutia súdu, na základe výzvy DSS alebo dobrovoľne. Toto v otázke neuvádzate, avšak len predpokladáme, že prispieva svojej matke na zákalde výzvy DSS.

Uvádzame, že v zmysle ust. § 66 zákona o rodine platí, že "deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú."

Povinnosť paltby v zmysle uvedneého zákonného ustanovenia ak by nedošlo k dohode s matkou vášho manžela, je daná len na základe súdneho rozhodnutia. Súd však vzhľadom na vyššie uevdené skutočnosti, ktoré uvádzate v otázke /náhradná starostlivosť manžela v cudzej rodine/ by návrh matky zamietol, lebo to odporuje dobrým mravom. Návrh na určenie výživného v zmysle uvedeného zákonnéhoustanovenia by musela podať matka, prípadne na zákalde splnomocnenia príslušné DSS. Je na rozhodnutí manžela, či bude svojej matke prispievať na výživu alebo nie, ale DSS ho k tomu donútiť nemôže. O vživnom by musel rozhodnúť súd ako uvádzame vyššie.

Dobrý deň,

v prípade, že otec dieťaťa nie je uvedený v rodnom liste a ani nemá záujem, nemáte momentálne žiadnu právnu prekážku riadiť starostlivosť o dieťa úplne sama. Otec, ktorého otcovstvo nie je právne uznané, nemá žiadne rodičovské práva alebo povinnosti voči dieťaťu a nemôže zasahovať ani do vašich rozhodnutí.

V budúcnosti sa však môže otec dieťaťa podaním návrhu na súd domáhať určenia otcovstva.

Určenie otcovstva je upravené v zákone č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine ust. § 84 a nasl. v spojení s ust. § 104 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok

Ak by sa jeho otcovstvo potvrdilo, súd by zároveň upravil jeho rodičovské práva a povinnosti vrátane práva na styk s dieťaťom. Otec by tiež mohol byť povinný platiť výživné.

Ak otec nie je zapísaný v rodnom liste, nemá práva a povinnosti rodiča dieťaťa, čo ale do budúcna nie je možné vylúčiť, pretože zákon mu dáva možnosť domáhať sa určenia otcovstva. Pokiaľ ale otec dieťaťa nepodá návrh na určenie otcovstva, ostane de facto bez práv a povinností voči dieťaťu a teda aj bez styku s dieťaťom. Vy nedostanete ale výživné. Ak Vám nejde o výživné, neriešte nič. 

Dobrý deň,

v prvom rade je nevyhnutné, aby ste iniciovali konanie o určenie otcovstva. Môžete podať návrh na súd na priznanie otcovstva podľa § 94 Zákona o rodine. Následne, ak bude Vaše otcovstvo určené, tak bude potrebné podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ak sa matkou nie je možná dohoda. 

Pokiaľ ide o striedavú starostlivosť, podľa § 24 Zákona o rodine súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a lepšie tak budú zaistené potreby dieťaťa. Na striedavú starostlivosť však musí mať záujem aspoň jeden z rodičov, a súd skúma, či je to v záujme dieťaťa. Je pravdou, že nakoľko ide o dieťa, ktoré má iba 8 mesiacov, tak v týchto prípadoch väčšinou súdy nenariaďujú striedavú starostlivosť, avšak neplatí do všeobecne, a každý prípad je posudzovaný individuálne. Ako sme však uviedli vyššie, v prvom rade bude potrebné podať návrh na súd na určenie otcovstva. 

Dobrý deň,
v tomto prípade zrejme došlo k využitiu ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku: 

Dobrý deň,
neuvádzate ako je dané rozhodnutie staré. Ak ide o rozhodnutie staršie, tak podajte na súd nový návrh na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu s tým, že došlo k zmene pomerov a dieťa sa s otcom nechce stretávať. Dôležitý v tomto smere bude aj vek dieťaťa a jeho schopnosť vyjadriť svoj názor.

Striktne vzaté, ak ide o nové rozhodnutie, tak máte povinnosť na dieťa pôsobiť, aby mal otec styk zachovaný v zmysle rozhodnutia, v opačnom prípade sa vystavujete riziku pokút, resp. núteného výkonu rozhodnutia. V praxi to však nie je také jednoduché, a stávajú sa prípady, keď dieťa ísť k rodičovi nechce. Ak by otec podal návrh na výkon rozhodnutia, tak v praxi by súd zisťoval, prečo sa povinný nepodrobuje rozhodnutiu a či nato existuje ospravedlniteľný dôvod. Takéto správanie dieťaťa, keď vyslovene nechce k otcovi ísť by mohlo predstavovať ospravedlniteľný dôvod a pravdepodobne by bolo neodkladným opatrením nariadené psychologické poradenstvo, prípadne iné odborné poradenstvo pre dieťa, resp. pre rodičov.

Dobrý deň, na Vami položenú otázku uvádzame, že vzhľadom na okolnosť, že dieťa ide len na dovolenku, výlet mimo územia SR, nie je potrebný súhlas otca dieťaťa. Súhlas otca dieťaťa by ste potrebovali len na presťahovanie do cudziny, čo vyplýva z ust. § 35 Zákona o rodine.

Otcovi dieťa len oznámte kde a kedy sa bude jeho dieťa nachádzať, keďže má tiež rodičovské práva a má právo vedieť kde sa jeho dieťa nachádza. Ide aj o to, aby v prípade nepredvídaných okolností o tejto skutočnosti vedel.

Dobrý deň, aj v prípade, že má v starostlivosti mal. dieťa iba jeden z rodičov platí ust. § 35 Zákona o rodine, v zmysle ktorého "Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd."

Vzhľadom na uvedené, rodič, ktorý má dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti rozhoduje o dieťati iba v bežných záležitostiach, nikde nie v podstatných. Bežnými záležitosťami sa pritom rozumejú tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa. Naopak podstatné záležitosti týkajúce sa dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. AK sa rodičia nedohodnúť, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Za podstatné záležitosti sa pritom považuje vysťahovanie dieťaťa do cudziny, správa majetku dieťaťa, rozhodovanie o výbere školského zariadenia, o náboženskom vyznaní, v ktorom bude dieťa vychovávané a pod. Okruh podstatných záležitostí nie je zákonom taxatívne vymedzený.

Dobrý deň, nevieme ako je súdom určený styk otca s maloletým, ale v prípade, že by ste mu nedali vedieť kde syn žije a akú školu navštevuje, môže podať návrh na súd o výkon rozhodnutia pokiaľ ide o styk s maloletým. 

Pokiaľ ide o školu, ktorú navštevuje maloletý, odporúčam podať uvedenú informáciu, keďže aj otec dieťaťa má svoje rodičovské práva a povinnosti v zmysle ust. čl. 4 a ust. § 28 Zákona o rodine :

Dobrý deň,
čo sa týka rozsahu styku s dieťaťom, prvoradá je dohoda rodičov a o výkone tohoto práva sa môžete s druhým rodičom dohodnúť, pričom túto dohodu musí schváliť súd, pričom bude vychádzať z najlepšieho záujmu dieťaťa.

Ak by ste sa dohodnúť nevedeli, tak potom o rozsahu styku s dieťaťom rozhodne súd a taktiež bude vychádzať z najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Styk dieťaťa s oboma rodičmi patrí k jeho najlepšiemu záujmu, pričom rozsah tohto styku bude závisieť od individuálneho posúdenia veci súdom. Kritériá ktoré sa pri najlepšom záujme dieťaťa posudzujú sú v zmysle čl. 5 Zákona o rodine nasledovné:

Dobrý deň,
na krátkodobé vycestovanie do cudziny nepotrebuje Váš súhlas, pokiaľ nezasahuje do Vášho času, ktorý určí súd na styk s dieťaťom. Presťahovať sa môže aj bez Vášho súhlasu. Na umiestnenie dieťaťa v škôlke sú rôzne názory, ale v zásade by mala mať Váš súhlas. Rovnako Vás musí informovať o jej zdravotnom stave a iných podstatných skutočnostiach týkajúcich sa dieťaťa.