Odpoveď: Je možné späťvzatie návrhu na rozvod?
Dobrý deň.
Ďakujeme za Vašu otázku a zasielame Vám nasledovné stanovisko.
Rozvod manželstva
V zmysle ust. § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) možno pristúpiť k zrušeniu manželstva rozvodom len v odôvodnených prípadoch.
Následne ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine stanovuje, že súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd v súlade s ust. § 23 ods. 2 Zákona o rodine zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Konanie o rozvod manželstva bližšie upravuje zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
Z Vašej otázky máme za to, že Vás konkrétne zaujíma, či je možné vziať späť návrh na rozvod manželstva s tým, že o rok by ste v tomto konaní chcela pokračovať.
V tejto súvislosti si Vás dovoľujeme upozorniť, že civilný proces rozlišuje medzi späťvzatím návrhu a prerušením konania.
Späťvzatie návrhu
V súlade s § 29 ods. 1 CMP platí, že navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Ust. § 95 CMP upravuje určité špecifiká v súvislosti so späťvzatím návrhu v rámci prebiehajúceho konania o rozvod manželstva a síce ak navrhovateľ vzal návrh späť, súd konanie nezastaví, ak druhý manžel so späťvzatím návrhu nesúhlasí.
Súhlas druhého manžela sa nevyžaduje, kým mu návrh na rozvod manželstva nebol doručený.
Za predpokladu, že návrh na rozvod manželstva už Vášmu manželovi doručený bol, na základe vyššie uvedeného platí, že v prípade jeho späťvzatia bude súd zisťovať, či s týmto postupom Váš manžel súhlasí. Ak bude súhlasiť, konanie sa zastaví.
V tejto súvislosti si dovoľujeme uviesť, že späťvzatím návrhu ukončíte prebiehajúce konanie a v prípade, ak by ste v budúcnosti mala záujem na prejednaní veci, budete musieť podať nový návrh a znova zaplatiť súdny poplatok v plnej výške.
Zároveň si dovoľujeme doplniť, že späťvzatie návrhu nezakladá prekážku rozhodnutej veci.
V súlade s uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. 20CoE/142/2015 ,,na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci nestačí, ak sa v konaní nevysloví meritórny záver a konanie skončí z procesných dôvodov (napr. zastavenie konania pre späťvzatie, zamietnutie žaloby pre absenciu naliehavého právneho záujmu a pod.), ale je nutné, aby vec bola meritórne prejednaná a by bolo o tejto veci rozhodnuté“.
Prerušenie konania
V súlade s ust. § 98 ods. 1 CMP súd konanie preruší, ak to účastníci zhodne navrhnú.
Aj v tomto prípade sa teda vyžaduje súhlas Vášho manžela.
Následne ust. § 98 ods. 2 CMP stanovuje, že súd v konaní pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov; ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví.
V tomto prípade platí, že ak budete mať záujem na ďalšom prejednaní veci, najskôr po uplynutí troch mesiacov môžete dať návrh na pokračovanie v konaní bez toho, aby ste znova musela platiť súdny poplatok.
Aj v tomto prípade platí, že zastavenie konania z dôvodu uplynutia lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, nezakladá prekážku rozhodnutej veci.
Týranie blízkej a zverenej osoby
Na záver nám dovoľte poukázať na trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby v zmysle ust. § 208 ods. 1 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona (ďalej len „Trestný zákon“) , podľa ktorého kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Blízkou osobou sa pre účely Trestného zákona v zmysle ust. § 127 ods. 4 Trestného zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
V súlade s ust. § 127 ods. 5 Trestného zákona sa blízkou osobou pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.
Na základe vyššie uvedeného, máte právo podať trestné oznámenie za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby nielen na svojho manžela, ale aj na príbuzných Vášho manžela vzhľadom na to, že ich konanie môže totiž napĺňať znaky skutkovej podstaty vyššie spomínaného trestného činu.
Projekt podporili:
