Dedičstvo

Dobrý deň,
ak máte na mysli situáciu, že jeden z dedičov napadol platnosť darovacích zmlúv, tak takéto súdne spory nie sú ničím výnimočným. Úspech v spore pred súdom však bude závisieť od toho, či má vo veci daný dedič nejaké dôkazy. Ak ide o dôvod, že poručiteľ trpel v čase darovania chorobou, v dôsledku, ktorej nevedel posúdiť následky svojho konania, tak potom toto sa preukazuje znaleckým posudkom, prípadne výpoveďami svedkov. 

Dobrý deň,
ak došlo k darovaniu iba jednému z dedičov, tak toto darovanie by sa malo zohľadniť formou kolácie. Vyplýva to z ust. § 484 Občianskeho zákonníka: 

Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

V dedičskom konaní to funguje tak, že by sa mala oceniť hodnota daru, pričom uvedená suma by sa odrátala od zákonného podielu Vašej sestra, ktorá by de facto dedila zo zvyšného majetku menej.  

Dobrý deň,

pokiaľ ide o lesný pozemok, tu platá zákaz drobenia podľa zákona č. 180/1995 Z.z.  o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v zmysle ktorého delením nemôžu vzniknúť parcely menšie ako 5.000 m2. Z tohto dôvodu, ak by bol zdedený pozemok o veľkosti do 9.999,99 m2, potom naozaj platí, že ho nie je možné rozdeliť ani len medzi dvoch dedičiv, ale musí byť v dedičskom konaní prikázaný len jednému z dedičov. 

Dobrý deň,
najskôr je potrebné rozobrať, ako dedenie podľa slovenského práva funguje v prípade, ak neexistuje závet a ide o tzv. dedenie zo zákona.

Podľa Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) sa dedí v štyroch dedičských skupinách. Ak neexistuje závet, vo Vašom prípade by sa dedilo v prvej dedičskej skupine, kde dedia deti a manžel/manželka, pričom každý z nich dedí rovnakým dielom. Ak by ste teda zomreli Vy, Vaša dcéra a Váš druhý manžel by dedili každý polovicu dedičstva (ak ste dom vlastnili s manželom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov – BSM, najskôr by sa BSM zrušilo a rozdelilo na polovicu, a až potom by sa dedilo z tejto polovice), teda manžel by de facto dostal viac v prípade, ak bol dom v režime BSM. 

Ak by zomrel aj Váš druhý manžel a nemal žiadne deti, jeho podiel by dedili jeho príbuzní podľa dedičských skupín (napríklad jeho rodičia, súrodenci, alebo iné osoby podľa zákona), nie Vaša dcéra, pretože nie je jeho potomkom. Vy by ste však ako jeho manželka dedili v druhej dedičskej skupine. Podľa ust. § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka: 

Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Dobrý deň,
v prípade dedenia by sa majetok rozdelil medzi Vás a dcéru poručiteľa na polovicu, ak by nebol zriadený závet. Súčasne by sa v konaní dedičstvo vyporiadalo aj BSM. Podľa ust. § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka: 

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

Dobrý deň,
najskôr je potrebné určiť, podľa ktorého dedičského poriadku by sa dedilo vo Vašom prípade, keďže nemáte deti, nie ste vydatá a nemáte manžela.

Podľa § 473 a nasl. Občianskeho zákonníka platí, že ak nededí žiadny z potomkov (detí), dedí v prvej rade manžel a rodičia poručiteľa, každý rovnakým dielom. Ak teda nemáte manžela, dedili by po Vás Vaši rodičia. Ak by žil len jeden rodič (napríklad Vaša mama), dedila by celú pozostalosť sama.

Váš brat by v tejto situácii nededil v druhej dedičskej skupine, pretože v tejto skupine dedia súrodenci len vtedy, ak už nežije ani jeden z rodičov. Ak by teda žila len Vaša mama, dedila by všetko ona. Ak by už nežila ani Vaša mama, dedil by Váš brat (a prípadne ďalší súrodenci, ak by boli) v ďalšej dedičskej skupine.

Zhrniem: Ak by ste zomreli a žila by Vaša mama, dedila by po Vás celú pozostalosti ona. Váš brat by nededil. Ak by už Vaša mama nežila, dedil by Váš brat.

Z otázky usudzujeme, že chcete riešiť dedenie finančných prostriedkov na účte. Pre vás je možnosťou aj spísať závet a fin. prostriedky odkázať osobe/osobám, v podiele ktoré určite Vy sama. Keďže nemáte neopomenuteľných dedičov, ktorými sú výlučne vlastné prípadne osvojené deti, zákonný dedič závet nemôže napadnúť z dôvodu, že tieto finančné prostriedky nezdedí.

Na spísanie závetu odporúčam kontaktovať ktoréhokoľvek notára, nemusí to byť notár v mieste vášho trvalého bydliska.

Dobrý deň,

najskôr je potrebné presne pochopiť, o aký právny vzťah išlo medzi Vami a tetou, teda či išlo o zmluvu o správe cudzieho majetku, zmluvu o úschove, prípadne iný právny dôvod, na základe ktorého mala teta povinnosť odkladať Váš podiel na účet v banke. Zároveň je dôležité vedieť, či išlo o dedičstvo, dar alebo iný majetkový prevod, a či existuje písomná dohoda alebo iný dôkaz o tejto povinnosti.

Kľúčovým právnym problémom vo Vašom prípade je premlčanie nároku. Podľa § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka platí všeobecná premlčacia doba tri roky, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre uplatnenie práva. Ak ste boli v čase vzniku nároku maloletá, podľa § 112 Občianskeho zákonníka premlčacia doba nezačne plynúť skôr, ako nadobudnete plnoletosť, čo muselo byť min. pred 10 rokmi /píšete v otázke, že ide o vec spred 28 rokov/.

Ak ste sa o tejto skutočnosti dozvedeli až teraz, je potrebné posúdiť, či ste nemohli o svojom nároku vedieť skôr, a či ste si nemohli uplatniť právo skôr. Súd bude skúmať, kedy ste sa reálne a objektívne mohli dozvedieť o tom, že Vám teta neodložila podiel, a či ste konali bez zbytočného odkladu po tom, čo ste sa o tom dozvedeli. Ak by ste vedeli preukázať, že ste sa o tejto skutočnosti dozvedeli až teraz a predtým ste nemali možnosť sa o tom dozvedieť, premlčacia doba by mohla začať plynúť až od tohto momentu.

Dôležité je tiež, či existujú dôkazy o tom, že teta mala povinnosť odkladať Váš podiel (napr. písomná dohoda, svedkovia, listinné dôkazy). Bez dôkazov bude Vaša pozícia pred súdom veľmi oslabená.
V prípade, ak ide o správu cudzieho majetku alebo obdobný vzťah, správca je povinný vyúčtovať a vydať zverený majetok, a ak tak neurobí, vzniká povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia. Aj v tomto prípade však platí premlčacia doba, ktorá sa posudzuje podľa toho, kedy sa oprávnený mohol dozvedieť o porušení povinnosti .

Ak by ste vedeli preukázať, že ste sa o porušení povinnosti dozvedeli až teraz, odporúčam bezodkladne podať žalobu, aby ste predišli ďalšiemu plynutiu premlčacej doby. Súd však bude skúmať, či ste nemohli vedieť o svojom nároku skôr, a ak by dospel k záveru, že ste mohli, môže Vašu žalobu zamietnuť ako premlčanú.

Zhrniem: Vaša šanca na úspech pred súdom závisí od toho, či preukážete, že ste sa o nároku nemohli dozvedieť skôr, a či existujú dôkazy o povinnosti Vašej tety. Ak tieto podmienky splníte, je možné, že súd Vašej žalobe vyhovie. Ak nie, súd môže žalobu zamietnuť z dôvodu premlčania alebo nedostatku dôkazov. Odporúčam vyhľadať právnu pomoc a pripraviť si všetky dostupné dôkazy.

Dobrý deň, podľa slovenského občianskeho práva majetok, ktorý jeden z manželov nadobudol pred uzavretím manželstva, nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM).

Rovnako platí, že majetok, ktorý niektorý z manželov nadobudol počas manželstva dedením alebo darovaním, patrí výlučne do jeho osobného vlastníctva. 

Manžel teda zostáva počas života výlučným vlastníkom majetku, ktorý zdedil pred svadbou, a manželka na tento majetok nemáte právny nárok v rámci BSM. Tento záver vyplýva priamo z § 143 a § 143a Občianskeho zákonníka, ako aj z ustálenej judikatúry a komentárovej literatúry. V prípade smrti manžela však tento majetok bude predmetom dedičstva po ňom ako celok, pričom ak manžel nezanechá závet, v ktorom by manželku opomenul, bude sa dediť v zmysle zákona, podľa ktorého v prípade smrti bude manželka taktiež dedičkou tohto majetku. 

Dobrý deň,

podľa § 469a Občianskeho zákonníka môže poručiteľ vydediť potomka, ak nastane niektorý zo zákonom stanovených dôvodov, napríklad ak potomok bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody. Ak je potomok platne vydedený, stráca právo na dedičstvo po poručiteľovi.

Dôležité je, že podľa § 473 Občianskeho zákonníka, ak by dedič (napríklad syn) nededil (napríklad z dôvodu vydedenia), nastupujú na jeho miesto jeho potomkovia (teda vnúčatá poručiteľa), ktorí dedia rovnakým dielom, ako by dedil ich rodič, keby žil alebo keby nebol vydedený.

Vydedenie sa však vzťahuje len na osobu, ktorá je v listine o vydedení výslovne uvedená. Ak poručiteľ výslovne nevydedil aj vnúčatá (teda deti vydedeného syna), tieto vnúčatá majú právo dediť namiesto svojho rodiča. Ak by poručiteľ chcel, aby nededili ani vnúčatá, musel by ich v listine o vydedení výslovne uviesť. Ak to explicitne neuviedol, deti vydedeného dieťaťa budú po poručiteľovi dediť. 

Dobrý deň,

v prípade, že ste nadobudli dedičstvom finančné prostriedky (napríklad z fondov) a chcete, aby Vám ich banka vyplatila na účet, ktorý nie je vedený na Vaše meno, odporúčam postupovať veľmi opatrne.

Banka je povinná vyplatiť dedičovi finančné prostriedky na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia súdu. Banka je zároveň povinná overiť totožnosť osoby, ktorá žiada o výplatu, a zabezpečiť, aby finančné prostriedky boli vyplatené skutočnému dedičovi.

Ak by ste požiadali banku, aby Vám peniaze poukázala na účet, ktorý nie je vedený na Vaše meno, banka môže takúto žiadosť odmietnuť, pretože by tým mohla porušiť svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o bankách a predpisov proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti (tzv. AML predpisy). Banka je povinná zabrániť zneužitiu finančného systému na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu, a preto je štandardom, že dedičské prostriedky vypláca výlučne na účet vedený na meno dediča.

Niektoré banky môžu umožniť výplatu v hotovosti, prípadne na základe osobitnej písomnej žiadosti a preukázania totožnosti, ale aj v takom prípade je bežné, že trvajú na tom, aby účet bol vedený na meno dediča. Ak by ste trvali na výplate na cudzí účet, banka by mohla žiadať ďalšie doklady, napríklad notársky overené splnomocnenie alebo iný právny dôvod, prečo majú byť prostriedky poukázané na iný účet, čo však nemusí akceptovať.

Zhrniem, odporúčam Vám založiť si vlastný bankový účet, na ktorý Vám banka môže bezpečne a v súlade so zákonom vyplatiť dedičské prostriedky. Výplata na účet tretej osoby je vo väčšine prípadov v rozpore s internými predpismi bánk a právnymi predpismi, a preto Vám banka pravdepodobne nevyhovie.

Ak by ste mali špecifickú situáciu alebo osobitný dôvod, odporúčam obrátiť sa priamo na konkrétnu banku a zistiť, aké majú interné pravidlá v tejto veci.

Tento záver vyplýva z výkladu ustanovení Občianskeho zákonníka o dedičstve, zákona o bankách a predpisov o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti .