Premlčanie nároku na dedičstvo

Dobrý deň,
ak má poručiteľ potomkov, tak títo budú majetok dediť. V takom prípade nemôže dôjsť k tomu, že by majetok prepadol štátu. Dedičské konanie bude ukončené tým, že títo jeho potomci nadobudnú vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Už len tým, že píšete že dedičstvo prešlo na jeho deti, predpokladám, že jeho deti sú už aj zapísané na liste vlastníctva ako vlastníci.

Dobrý deň,
po uplynutí takej doby je jeho práva na vydanie dedičstva už premlčané. Právo oprávneného dediča na vydanie majetku sa totiž tiež premlčuje, dokonca je tam aj výnimka na vlastnícke právo, ktoré sa tiež premlčí (jediná možnosť kedy sa môže podľa zákona premlčať vlastnícke právo). Ak by sa v súčasnosti požadoval vydania dedičstva ako oprávnený dedič, tomu kto majetok naozaj zdedil by stačilo namietnuť premlčanie.

Dobrý deň,
v tomto prípade sa jedná o situáciu, kedy dedičstvo zdedil nepravý dedič, resp. ten kto dedil nemal dediť celý majetok. Oprávnený dedič, kam spadá aj Vaša mama, mala nárok požadovať vydanie dedičstva. Žiaľ 30 rokov je veľmi dlhá doba a jej práva na vydanie dedičstva od nepravého dediča sa v kontexte ustanovenia § 105 Občianskeho zákonníka premlčali. Premlčanie totiž začína plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o ukončení dedičského konania.

Dobrý deň,
tým, že Vaša mama v roku 2009 nadobudla 1/2 vlastníckeho práva k domu, jeho dedičstvo sa nemôže a nemohlo premlčať. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa nikdy nepremlčuje, hoci sa nevykonáva. Tzn. že v súčasnosti môže Vaša mama od aktuálneho vlastníka nehnuteľnosti žiadať, aby jej vyplatil jej podiel, ktorý predstavuje aktuálna trhová hodnota nehnuteľnosti. Jej podiel z tejto sumy je 1/2.

Dobrý deň,
ak sa otec počas života rozhodol darovať Vám svoj podiel na dome, brata z tohto podielu vyplácať nemusíte. Váš otec počas svojho života, ako vlastník nehnuteľnosti, mohol ľubovoľne s týmto podielom nakladať. To, že sa rozhodol Vám ho darovať, musí brat rešpektovať. Jediné, čo je možné, je započítanie tohto daru na Váš dedičský podiel v dedičskom konaní po Vašom otcovi. Inak brat nemá nárok na to, aby od Vás žiadal vyplatiť časť z otcovho podielu (ktorý Vám otec daroval).

Dobrý deň,

čo sa týka plynutia subjektívnej premlčacej doby pri práve na náhradu škody, v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že táto začína plynúť od momentu, keď sa poškodený dozvie o škode a súčasne o tom, kto za ňu zodpovedá. Keď sa síce poškodený o škode dozvie, avšak nemá vedomosť o škodcovi, subjektívna premlčacia doba neplynie. Začne plynúť až v momente, keď sa dozvie, o tom, kto škodu spôsobil. Platí pritom, že subjektívna premlčacia doba plynie len v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby, t.j. môže sa stať, že subjektívna premlčacia doba ani plynúť nezačne, pokiaľ sa poškodený v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby nedozvie o tom, kto mu škodu spôsobil. Vzhľadom k tomu teda, subjektívna premlčacia doba nespôsobuje pretrhnutie plynutia objektívnej premlčacej doby a súčasne nespôsobuje predlžovanie objektívnej premlčacej doby. Nárok na náhradu škody sa preto premlčí najneskôr uplynutím objektívnej premlčacej doby.  Táto je 3-ročná, iba v prípade, ak bola škoda spôsobená úmyselne je 10-ročná. Začína plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Pokiaľ by začala plynúť subjektívna  v rámci plynutia objektívnej tak právo sa premlčí, keď uplynie prvá z nich. 

Uvediem príklad. Dňa 28.01.2022 by došlo k udalosti, kedy vznikla škoda. Nebola spôsobená úmyselne. Od tohto momentu preto plynie 3-ročná objektívna premlčacia doba. Poškodený sa o škode a o tom kto ju spôsobil dozvedel dňa 28.01.2024, t.j. po dvoch rokoch. Od tohto dňa začne plynúť subjektívna premlčacia doba, avšak už nebude plynúť dva roky, ale len jeden rok, lebo objektívna premlčacia doba plynie už dva roky a uplynie 28.01.2025 a jej uplynutím sa právo na náhradu škody premlčí. 

Pokiaľ by však subjektívna premlčacia začala plynúť napríklad 25.02.2022, tak v tomto prípade sa právo na náhradu škody premlčí jej uplynutím, t.j. po dvoch rokoch, t.j. 25.02.2024, a na objektívnu premlčaciu dobu sa v takomto prípade nebude prihliadať, nakoľko subjektívna uplynie skôr ako objektívna.

Dobrý deň, vo Vami uvedenom prípade platí ust. § 105 Obč. zákonníka :

"Ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (§ 485), začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo."

Premlčacia doba je v tomto prípade 3 roky s poukázaním na ust. § 101 Obč. zákonníka.

Dobrý deň, pokiaľ dedičské konanie riadne prebehlo a Vaša mama vtedy nebola dedičom z akéhokoľvek dôvodu, potom si nárok na vydanie dedičstva nemôže uplatniť cestou súdu a to z dôvodu, žen uplynula premlčacia doba.

Možnosťou je len obrátiť sa na dedičov po matke, aby jej prisluchajúci podiel na dedičstve vydali dobrovoľne. Súdne vymáhanie dedičstva už neprichádza do úvahy z dôvodu premlčania.

Dobrý deň,
vo Vami uvedenom prípade platí ust. § 485 Obč. zákonníka, podľa ktorého platí, že ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má a to podľa zásad o bezdôvodnom obohatení.

V zmysle ust. § 105 Obč. zákonníka lehota na vydanie dedičstva plynie vo Vašom prípade od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedič. konanie po bratovi Vášho otca skončilo a je tri roky, t.j. lehota uplynie niekedy v roku 2022 ak dedič. konanie bolo právoplatne ukončené v roku 2019.

Keďže Váš otec ako dedič po svojom bratovi zomrel, dedičia si mohli uplatniť svoju pohľadávku v dedič. konaní po Vašom otcovi. To, že Váš otec peniaze rozdelil medzi svoje deti nie je podstatné.

 

Dobrý deň. Vychádzajúc zo zásady, že vlastnícke právo sa nepremlčuje a tiež z faktu, že Civilný mimosporový poriadok nijakou lehotou nelimituje možnosť iniciovať konanie o novoobjavenom majetku zastávam názor, že návrh môžete podať aj po 27 rokoch od právoplatnosti uznesenia (príp. osvedčenia), ktorým sa konanie o dedičstve skončilo.

Dobrý deň, iba na základe uvedených informácií je veľmi ťažké posúdiť ako postupovať v tejto veci. Dôvodov, pre ktoré nie je vedená na katastri nehnuteľností môže byť viacero. Mohlo sa stať, že sa iba opomenul zápis zmeny vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, a to najmä v prípade, že nehnuteľnosť je stále písaná na poručiteľa. Rovnako sa však mohlo stať, že ak je nehnuteľnosť písaná na jej matku, došlo k manipulácii s rozhodnutím o dedičstve. Nakoľko išlo o dedenie na maloletú osobu, úkony zákonného zástupcu musel schvaľovať súd. Ak by k tomu došlo, zrejme by nehnuteľnosť bola napísaná na ňu. Situáciu je možné určite riešiť, je však potrebné sa podrobne pozrieť na dôvody, ktoré tento stav spôsobili. Odporúčam Vám so všetkými podkladmi, ktoré máte k dispozícii vyhľadať advokáta vo Vašom okolí a poradiť sa s ním o prípadnom ďalšom postupe.

Dobrý deň,

na základe vami uvedeného nevieme určiť, či váš dedo zomrel nedávno alebo už dávnejšie. Ak by zomrel už dávnejšie a dedičské konanie by prebehlo, v tomto prípade môžete požiadať o dodatočné dedičské konanie. Pokiaľ však váš dedo zomrel niekedy teraz dedičské konanie sa ešte len bude konať a v ňom sa nájdené pozemky, dom a všetok majetok i dlhy vysporiadajú. 

Ak by sa stalo, že súd (notár) skutočne nezačal konať o dedičstve, oprávnený dedič môže podať na súd návrh na začatie dedičského konania, a to na súde v mieste trvalého pobytu poručiteľa (deda).

Po vašom dedovi dedia jeho potomkovia (neopomenuteľní dedičia). Neopomenuteľnými dedičmi sú najmä jeho deti, rovnako tak môže dediť manželka (ak žije), ďalej ak nie sú deti (zomreli) po poručiteľovi, tak dedia ďalší potomkovia poručiteľa (vnuci, vnučky). V ďalších dedičských skupínách sú aj poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa a súrodenci Existuje niekoľko dedičských skupín.

Zákonnú úpravu dodatočného konania o dedičstve upravuje § 211 Civilného mimosporového poriadku, ktorý znie:

"Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná.
V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 začať konanie aj bez návrhu.
Súd dodatočné konanie zastaví, ak majetok označený v návrhu nebol vo vlastníctve poručiteľa."

V zmysle tohto ustanovenia je potrebné podať na miestne príslušný súd, na ktorom bolo dedičské konanie skončené, návrh na dodatočné konanie.

Čo sa týka vašej príbuznej, tak jediný spôsob ako nadobudnúť vlastníctvo k domu po poručiteľovi je vydržanie. Na to, aby však dom vydržala musí ho mať v nepretržitej držbe 10 rokov a musí  byť dobromyseľným držiteľom. Podľa § 130 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka: Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Z uvedeného teda vyplýva, že oprávneným držiteľom je len taký držiteľ veci, ktorý je s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Vo všetkých ostatných prípadoch potom ide o držiteľa veci neoprávneného, pričom podľa súčasnej právnej úpravy neoprávnený držiteľ nemôže nadobudnúť vlastnícke právo k veci právnym titulom vydržania. O oprávnenú držbu teda nikdy nejde v prípade, ak držiteľ veci (napr. osoba, ktorá namiesto vlastníka vykonáva vo vzťahu k držanej veci vlastnícke práva aj povinnosti) vedel, že nie je jej vlastníkom. Dokonca o oprávnenú držbu nepôjde ani v tých prípadoch, ak by sa síce držiteľ mylne domnieval, že je vlastníkom držanej veci, avšak pri vynaložení náležitej starostlivosti (napr. lustráciou verejne prístupného katastra nehnuteľností) by zistil, že vlastníkom veci nie je.

Dobrý deň, 

v súlade s ust. § 211 civil. mimosporového poriadku je potrebné podať návrh na súd na dodatočné konanie o dedičstve (citujeme) :

"Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná."

Príslušným je súd posledného miesta trvalého pobytu poručiteľky.

Dobrý deň,  na Vašu otázku uvádzame nasledovné :

V otázke uvádzate, že rozhodnutie v dedičskom konaní bolo vydané pred cca 18 rokmi. 

Podľa ust. § 110 Obč. zákonníka platí :

"(1) Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. 
(2) Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky."

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ v dedičskom rozhodnutí pred 18 rokmi bola stanovená lehota na výplatu sumy 2500 €, premlčacia lehota je 10 rokov od márneho uplynutia uvedenej lehoty na plnenie.

Je viac ako pravdepodobné, že nárok brata Vášho otca je už premlčaný, v exekučnom konaní by úspešný nebol.

Pokiaľ by Váš otec predmetnú sumu  2500  € uhradil aj teraz napriek uplynutiu premlčacej lehoty, potom to znační, že v uvedenom rozsahu nárok aj uznáva. 

Vyplatenie brata Vášho otca z hodnoty domu v súčasnosti nemá oporu v zákone a v prípade súdneho vymáhania súd by takýto návrh zamietol.

Je na rozhodnutí Vášho otca, či bratovi uhradí sumu  2500 €, alebo vznesie námietku premlčania.

Ak sa brat vzdal svojho nároku iba ústne, toto nie je právne záväzné, nakoľko vzdanie sa práva sa musí vykonať v písomnej  forme; podľa ust. § 574  Obč. zákonníka platí :
"Veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne."

 

 

 

 

Dobrý deň, 

ak v dedičskom konaní nadobudli dedičia po 1/8 k celku z nehnuteľnosti, znamená, že sa stali podielovými spoluvlastníkmi. Poznamenávame, že vlastnícke právo v zmysle ust. Obč. zákonníka sa nepremlčuje a preto dedičia môžu nárokovať užívanie nehnuteľnosti a disponovať svojím podielom v zmysle ust. Obč. zákonníka. Ich vlastnícke právo nie je premlčané.

Pokiaľ ste zveľadili nehnuteľnosť, zveľadili ste aj ich podiely zrejme bez ich súhlasu resp. nejakej dohody s podielovými spoluvlastníkmi. Treba pozrieť na list vlastníctva, kto je vlastne a v akom rozsahu vlastníkom nehnuteľnosti. Ak nadobudli podiely po 1/8 majú právo na svoj podiel, prípadne v prípade dohody o zrušení podiel. spoluvlastníctva na peňažnú náhradu. Na druhej strane ak ste užívali aj ich podiely, potom na Vašej strane vznikol neoprávnený majetkový prospech. 

Odporúčame kontaktovať advokáta za účelom vyporiadania  resp. zrušenia podiel. spoluvlastníctva dohodou. Náhrada sa môže určiť dohodou alebo na základe znaleckého posudku. Vaše vklady do nehnuteľnosti budú brané do úvahy. 

 

 

Dobrý deň, premlčanie akéhokoľvek nároku automaticky neznamená, že veriteľ nemá na toto plnenie právo. Premlčanie spôsobu oslabenie jeho práva, ale nie zánik (účinky zániku sa spájajú iba s prekluzívnymi lehotami). Ak by však veritelia zažalovali tieto nároky v súdnom konaní a Vy by ste vzniesli námietku premlčania, súd by nemohol ich právam poskytnúť ochranu, nakoľko sú zrejme premlčané (nakoľko je úver vymáhaný už od roku 2013 je možné, že bude naozaj premlčaný). Rovnako skutočnosť, že by ste zaplatili premlčaný nárok neznamená, že by ste mohli takto zaplatené peniaze od veriteľa žiadať späť. Premlčaný nárok je totiž tzv. naturálnou obligáciou a je ho možné uhradiť (uhradením premlčaného nároku sa protistrana bezdôvodne neobohacuje), avšak nie priznať právo v súdnom konaní (ak sa namietne premlčanie). V dedičskom konaní nie je možné odmietnuť iba dlhy, resp. časť dedičstva, a to ani z dôvodu premlčania. Dedičstvo sa odmieta ako celok, na to si dávajte v rámci dedičského konania pozor.

Dobrý deň,

na Vašu otázku uvádzame nasledovnú odpoveď.

1./ Otázka vyznieva ako príklad. Podľa ust. § 470 Obč. zákonníka platí, že "dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu."

2./ Z otázky vyplýva, že ste v rámci dedičského konania nepožiadali o tzv. konvokáciu, teda aby súd vyzval veriteľov k prihláseniu svojich pohľadávok do dedičského konania. To ale v tomto prípade už nie je podstatné, nakoľko v čase úmrtia poručiteľa bolo exekučné konanie.

Z exek. poriadku § 38  vyplýva, že "ak povinný počas exekúcie zomrie, exekútor odloží exekúciu do skončenia dedičského konania. V exekúcii pokračuje na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie s dedičmi povinného alebo s orgánom spravujúcim dedičstvo, ktoré pripadlo štátu. Ak ide o vymáhanie nároku na peňažné plnenie, exekútor po tom, čo mu bol doručený dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, vydá upovedomenie o pokračovaní exekúcie, v ktorom okrem všeobecných náležitostí, ktoré sa uvádzajú v upovedomení o začatí exekúcie, uvedie aj výšku zodpovednosti jednotlivých dedičov (povinných) za vymáhaný nárok. Upovedomenie o pokračovaní exekúcie doručí účastníkom konania. Proti upovedomeniu o pokračovaní exekúcie môže každý z dedičov (povinných) podať návrh na zastavenie exekúcie rovnako, ako by išlo o upovedomenie o začatí exekúcie."

3./ Z uvedeného vyplýva, že úmrtie povinného nespôsobuje ten právny dôsledok, že by neplynula lehota na vymáhanie pohľadávky a nepočítali by sa úroky z omeškania; dedič teda musí uhradiť dlh poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.

©

Dobrý večer,

ďakujeme za reakciu, ku ktorej naša kancelária vyslovuje nasledovný právny názor :

1./ Ako sme už uviedli, bez videnia je dokladov nie je možné pre Vás uviesť absolútne jasnú odpoveď.  Budete tade môcť uplatniť námietky v exek. konaní.

2./ V obnovenom dedičskom konaní notár vec bude zrejme vzhľadom na dátum úmrtia pridelená rovnakému notárovi, ktorý teda bude vedieť, kto sú veritelia poručiteľa a bude postupovať v súlade s ust. Civilného mimosporového poriadku.

3./ V podstate teraz máte tú možnosť, že napíšete priamo do zdrav. poisťovne, či bolo exekučné konanie zastavené, resp. v akom štádiu sa vec u nich nachádza, prípadne im oznámite nový stav, nakoľko je možné, že pohľadávka je u nich už odpísaná, ale to je len hľadisko účtovné. 

Ako sme už uviedli, podľa § 38 ods. 5 exek. poriadku platí, že aj keď bolo exekučné konanie zastavené celkom alebo sčasti z dôvodu, že sú tu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku spočívajúce v tom, že dedič za dlhy povinného nezodpovedá, nezakladá prekážku rozhodnutej veci pre žalobu oprávneného proti dedičom (povinným).
Môžete sa rozhodnúť aj pre likvidáciu dedičstva, teda dedičstvo bude použité na úhradu pohľadávok veriteľov.

 

Obč. zákonník pokiaľ sa jedná o dedič. konanie sa zakladá na to, aby dedičstvo nebolo pre dediča príťažou, teda aby prijatím dedičstva nezodpovedal dedič viac ako je rozsah nadobudnutého majetku a na druhej strane musí schrániť veriteľov.

 

 

 

 

 

 

Dobrý večer,

úvodom poznamenávame, že meno pýtajúceho sa pri zodpovedaní otázky nie je nikdy zverejnené.

K otázke :

Pokiaľ v otázke píšete, že znovuobjavený majetok by sa mohol rovnať dlhom poručiteľa, treba uviesť, že smrťou poručiteľa ako dlžníka sa nezastavuje ani neprerušuje plynutie premlčacej doby, v rámci ktorej si má veriteľ uplatniť svoje práva. Preto ako dedičia musíte byť obozretní a samozrejme môžete namietať v dedičskom konaní samotnú pohľadávku veriteľa, jej výšku čo do istiny, úrokov a podobne. Táto premlčacia doba je rovnaká, ako pri iných majetkových právach, teda tri roky odkedy sa právo mohlo uplatniť po prvýkrát už voči poručiteľovi ako dlžníkovi, nie až voči dedičovi a desať rokov, ak bolo právo priznané na základe rozhodnutia alebo bolo uznané dlžníkom – poručiteľom.

Vo veci súčasne uvádzame, že nakoľko dedičom bude maloletá osoba, podľa ust. § 119 a ust. § 160 civil. mimosporového poriadku právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, podlieha schváleniu súdom. 

Podľa ust. § 202 civil. mimosporového poriadku platí : 

"Dedičia a veritelia sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje osobitnému predpisu; ak dohodu neschváli, pokračuje v konaní po právoplatnosti uznesenia."

Uvádzame tiež, že podľa ust. § 470 Obč. zákonníka "dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou."

 

Ohľadom samotného dlhu kontaktujte advokáta, nakoľko ak by sa jednalo napr. o spotrebiteľskú zmluvu podľa Obč. zákonníka, táto môže obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú ich neplatnosť. Toto uvádzame z dôvodu, že v otázke nepíšete o aký dlh  poručiteľa sa jedná.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dobrý večer, 

ďakujeme za reakciu.

Podľa toho čo píšete, je možné vzhľadom na dobu možno aj viac ako 2 roky /od r. 2016/, že exekučné konanie bolo už aj zastavené vzhľadom na výsledok dedičského konania.

Avšak podľa ust. § 38 ods. 5 exekučného poriadku platí :

"Zastavenie exekúcie celkom alebo sčasti z dôvodu, že sú tu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku spočívajúce v tom, že dedič za dlhy povinného nezodpovedá, nezakladá prekážku rozhodnutej veci pre žalobu oprávneného proti dedičom (povinným)."

 

Teda v prípade, že zdrav.poisťovňa prihlási svoje pohľadávky, mohla by prípadne aj od dediča vymáhať dlžné sumy.

Otázkou však je samotná pohľadávka zdrav. poisťovne a kedy vôbec vznikla. Poznamenávame, že otázka premlčania je tu dosť zložitá :

"Pohľadávky, ktoré vznikli v období od 1.1.1995 do 1.6.1998 : Právo predpísať pohľadávky, ktoré vznikli v tomto období sa premlčovalo za tri roky odo dňa jeho splatnosti a právo vymáhať poistné sa premlčovalo za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo.

Pohľadávky, ktoré vznikli v období od 1.6.1998 do 1.1.2005 Od 1.6.1998 došlo k zmene premlčacej doby pri práve predpísať poistné a to z 3 na 10 rokov odo dňa splatnosti poistného. V zmysle prechodného ustanovenia (§76b) pre poistné vzniknuté v období do 1.6.1998 platila nová 10 ročná premlčacia doba iba v tom prípade, ak toto poistné nebolo premlčané podľa prechádzajúcej právnej úpravy – iba v takom prípade došlo k predĺženiu premlčacej doby na 10 rokov. Ak sa napríklad poistné splatné 1.2.1995 nepredpísalo do 1.2.1998, tak v takom prípade nedošlo k predĺženiu premlčacej doby na 10 rokov. Ak išlo o poistné splatné 1.1.1997, tak takéto poistné ku dňa 1.6.1998 nebolo premlčané, preto na neho bolo možné uplatniť právo na jeho predpísanie v premlčacej dobe 10 rokov. Na všetky pohľadávky, ktoré vznikli po 1.6.1998 sa aplikovala premlčacia doba na právo predpísať poistné v dĺžke 10 rokov a na právo vymáhať poistné v dĺžke 3 roky.

Pohľadávky, ktoré vznikli v období od 1.1.2005 po súčasnosť :  Od 1.1.2005 došlo opätovne k zmenám premlčacích dôb. Právo uplatniť (predtým predpísať) poistné sa premlčuje uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného a právo vymáhať poistné sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné."

/zdroj Ulpianus.sk/

Nedávam veľkú nádej ohľadom zdrav. poisťovne v tom, že svoje pohľadávky neprihlási. Môžete tiež pouvažovať aj o tom, že pošlete otázku do zdravotnej poisťovne.

Prípadne môžete pouvažovať aj na likvidácii dedičstva, teda majetok pôjde na úhradu dlhov v rámci dedič. konania.

Odporúčame ohľadom prihlásenia pohľadávok kontaktovať advokáta, prípadne nám napíšte ak budete mať doklady ohľadom pohľadávok poisťovní, ak tieto svoje pohľadávky prihlásia do dedič. konania.

 

 

 

 

 

Dobrý deň,

 

náležitosti závetu ustanovuje Občiansky zákonník (v ustanoveniach § 476 a nasl.) s tým, že nerozlišuje medzi náležitosťami závetu rodiča od závetu inej osoby (s jednou osobitosťou uvedenou na konci odpovede). Teda závet rodiča, ako aj závet každej inej osoby, musí spĺňať nasledovné:

 

Poručiteľ môže závet napísať buď vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

V každom závete musí by uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.

Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.

Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

Poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice.

 

Odporúčame Vám, aby ste závet buď spísali vo forme notárskej zápisnice - v takomto prípade ho notár po spísaní zaeviduje v centrálnom notárskom registri, ktorý sa po smrti každej osoby lustruje za účelom zistenia, či sa v ňom nachádza závet poručiteľa. Rovnako je tento spôsob najvhodnejší z dôvodu právnej istoty, že závet spĺňa všetky zákonom stanovené požiadavky platného závetu. 

 

Ak by ste sa napriek uvedenému rozhodli spísať závet vlastnou rukou alebo nie vlastnou rukou, odporúčame Vám aspoň po jeho spísaní ktoréhokoľvek notára požiadať o jeho uloženie a zaevidovanie v centrálnom notárskom registri. Ako sme Vám uviedli vyššie, tento register každý notár, poverený po smrti poručiteľa konaním o dedičstve, povinne lustruje a zisťuje, či sa v ňom nachádza závet poručiteľa.

 

Záverom Vás upozorňujeme na jednu osobitosť v prípade závetu rodiča, ktorou je, že ak svojich potomkov nevydedil, pre platnosť závetu v jeho celom rozsahu sa vyžaduje, aby sa podľa neho maloletým potomkom dostalo aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu.

Dobrý deň, ak ste súhlasili a podpísali dohodu o usporiadaní dedičstva po smrti poručiteľa, potom sa to obyčajne nedá riešiť, iba ak by to bolo také právne chyby (vady), ktoré by odôvodňovali zrušenie právneho titulu a neuplynula by zákonná lehota, v ktorej by to bolo možné este riešiť. Advokát vo Vašom okolí by sa Vám na to mohol pozrieť. Druhá možnosť je, že sa s tým zmierite a nebudete tejto rodine už vôbec veriť. Trestné oznámenie by bolo s vysokou pravdepodobnosťou odmietnuté.