Dobrý deň,
na základe vami uvedeného nevieme určiť, či váš dedo zomrel nedávno alebo už dávnejšie. Ak by zomrel už dávnejšie a dedičské konanie by prebehlo, v tomto prípade môžete požiadať o dodatočné dedičské konanie. Pokiaľ však váš dedo zomrel niekedy teraz dedičské konanie sa ešte len bude konať a v ňom sa nájdené pozemky, dom a všetok majetok i dlhy vysporiadajú.
Ak by sa stalo, že súd (notár) skutočne nezačal konať o dedičstve, oprávnený dedič môže podať na súd návrh na začatie dedičského konania, a to na súde v mieste trvalého pobytu poručiteľa (deda).
Po vašom dedovi dedia jeho potomkovia (neopomenuteľní dedičia). Neopomenuteľnými dedičmi sú najmä jeho deti, rovnako tak môže dediť manželka (ak žije), ďalej ak nie sú deti (zomreli) po poručiteľovi, tak dedia ďalší potomkovia poručiteľa (vnuci, vnučky). V ďalších dedičských skupínách sú aj poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa a súrodenci Existuje niekoľko dedičských skupín.
Zákonnú úpravu dodatočného konania o dedičstve upravuje § 211 Civilného mimosporového poriadku, ktorý znie:
"Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná.
V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 začať konanie aj bez návrhu.
Súd dodatočné konanie zastaví, ak majetok označený v návrhu nebol vo vlastníctve poručiteľa."
V zmysle tohto ustanovenia je potrebné podať na miestne príslušný súd, na ktorom bolo dedičské konanie skončené, návrh na dodatočné konanie.
Čo sa týka vašej príbuznej, tak jediný spôsob ako nadobudnúť vlastníctvo k domu po poručiteľovi je vydržanie. Na to, aby však dom vydržala musí ho mať v nepretržitej držbe 10 rokov a musí byť dobromyseľným držiteľom. Podľa § 130 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka: Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.
Z uvedeného teda vyplýva, že oprávneným držiteľom je len taký držiteľ veci, ktorý je s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Vo všetkých ostatných prípadoch potom ide o držiteľa veci neoprávneného, pričom podľa súčasnej právnej úpravy neoprávnený držiteľ nemôže nadobudnúť vlastnícke právo k veci právnym titulom vydržania. O oprávnenú držbu teda nikdy nejde v prípade, ak držiteľ veci (napr. osoba, ktorá namiesto vlastníka vykonáva vo vzťahu k držanej veci vlastnícke práva aj povinnosti) vedel, že nie je jej vlastníkom. Dokonca o oprávnenú držbu nepôjde ani v tých prípadoch, ak by sa síce držiteľ mylne domnieval, že je vlastníkom držanej veci, avšak pri vynaložení náležitej starostlivosti (napr. lustráciou verejne prístupného katastra nehnuteľností) by zistil, že vlastníkom veci nie je.