Odpoveď: Dedenie dlhov a odmietnutie dedičstva
Dobrý deň. Z Vašej otázky vyplýva, že z dôvodu dlhov poručiteľa uvažujete o možnosti odmietnuť dedičstvo. Pritom k uvedenému kroku Vás motivuje predovšetkým výška poručiteľových dlhov, ktorá predstavuje sumu vo výške cca 15.000,- € a ktorú ani s ostatnými dedičmi nedokážete uhradiť.
Dedenie dlhov
Pokiaľ ide o dedenie dlhov, kľúčovým zákonným ustanovením je najmä § 470 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého platí, že:
„(1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
(2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. "
Vychádzajúc z citovanej normy možno skonštatovať, že v prípade dedenia, by nemala nastať situácia, že dedič sa po dedení ocitne v horšom právnom postavení, než predtým, pretože zodpovednosť za poručiteľove dlhy je limitovaná cenou nadobudnutého dedičstva, resp. pri viacerých dedičoch pomerom toho, čo z dedičstva nadobudol k celému dedičstvu.
Odmietnutie dedičstva
Pokiaľ vzhľadom na konkrétne okolnosti Vášho prípadu uvažujete nad odmietnutím dedičstva, odporúčam Vám preštudovať si právnu úpravu tohto inštitútu, ktorá sa nachádza v ustanoveniach § 463 až § 468 Občianskeho zákonníka.
Z praktického hľadiska je pri odmietnutú dedičstva dôležité predovšetkým to, že sa musí realizovať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu.
Okrem formy tohto právneho úkonu je nemenej dôležité zachovať zákonnú lehotu na odmietnutie dedičstva, pretože dedič môže vyhlásenie o odmietnutí dedičstva urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený (zákon však umožňuje súdu túto lehotu predĺžiť, a to z dôležitých dôvodov, ktoré však bližšie nie sú špecifikované).
Rovnako je potrebné počítať s tým, že dedičstvo nemôže odmietnuť taký dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo odmietnuť nechce (napr. ak nakladal s majetkom, ktoré má byť predmetom dedičstva).
Zákon nepripúšťa možnosť pripojiť k odmietnutiu dedičstva výhrady alebo podmienky. Inak povedané, dedičstvo je potrebné odmietnuť bezvýhradne a bezpodmienečne. Rovnako nie je prípustné, aby sa dedičstvo odmietlo iba sčasti (napr. len vo vzťahu k pasívam – dlhom poručiteľa).
Prípadné odmietnutie dedičstva je potrebné starostlivo zvážiť, pretože v zmysle zákona nemožno vyhlásenie o odmietnutí dedičstva odvolať (vziať späť). Uvedené pritom obdobne platí aj vo vzťahu k vyhláseniu, že dedič dedičstvo neodmieta.
Princíp reprezentácie
Vzhľadom na Vašu obavu ohľadom toho, že ak dedičstvo odmietnete, nastúpia na Vaše „dedičské“ miesto Vaše deti (vnuci a vnučky poručiteľa) je potrebné ozrejmiť právnu úpravu reprezentácie v tzv. prvej dedičskej skupine.
Prvá skupina zákonných dedičov je upravená v ustanovení § 473 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého platí, že:
„(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.
(2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci. “
Druhý odsek citovaného zákonného ustanovenia upravuje spomínaný princíp reprezentácie, ktorého podstata spočíva v tom, že dedičov môžu nadobudnúť aj potomkovia detí poručiteľa, teda poručiteľove vnuci či vnučky, a to za predpokladu, že z nejakého dôvodu nededia deti alebo dieťa poručiteľa.
Zákonná dikcia druhého odseku citovaného ustanovenia hovorí o „dieťati, ktoré nededí“. Pod túto zákonnú formuláciu možno zahrnúť potomkov detí poručiteľa, ktoré zomreli skôr ako poručiteľ, ale aj potomkov detí, ktoré síce poručiteľa prežili, avšak odmietli dedičstvo, sú nespôsobilé dediť, boli vydedené alebo sa na ne v zmysle zákona neprihliada. Na miesto týchto detí poručiteľa nastupujú ich potomkovia.
Ak teda dieťa poručiteľa odmietne dedičstvo, vylučuje tým z dedenia iba seba, nie však svoje deti (vnukov poručiteľa).
Dedenie nenarodeného, ale počatého dieťaťa (nasciturus)
Pokiaľ uvažujeme o dedení poručiteľových vnukov a vnučiek, pre úplnosť je potrebné ozrejmiť aj dedičskú spôsobilosť tzv. nascitura (počatého, ale zatiaľ nenarodeného dieťaťa).Právna subjektivita nascitura, a tým aj spôsobilosť byť dedičom, je podmienená tým, že sa dieťa narodí živé (k tomu pozri ustanovenie § 7 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka).
Predpokladom dedenia nascitura je, že k jeho počatiu došlo ešte pred poručiteľovou smrťou, že sa počaté dieťa aj skutočne narodí živé a že pochádza od zomretého poručiteľa, resp. od jeho potomka (ak ide o prípad dedenia vnuka, resp. pravnuka).
V dedičskom konaní nie je možné pokračovať, kým sa dieťa, t.j. predpokladaný dedič, nenarodí. Dedičstvo sa nadobúda momentom smrti poručiteľa. Pri fyzickej osobe preto postačuje, aby aspoň na krátky čas prežila poručiteľa. Pri počatom dieťati ide o to, aby sa narodilo živé, a to aj po smrti poručiteľa.
Záver
Vo vzťahu k Vašej otázke si dovoľujem skonštatovať, že ak uvažujete o odmietnutí dedičstva, je potrebné počítať s tým, že dedičstvo by mali odmietnuť nielen poručiteľove deti, ale aj jeho vnuci a vnučky. V tomto prípade však bude potrebné zabezpečiť pre právne úkony realizované maloletými schválenie súdom.
Čo sa týka bývalých manželiek poručiteľa, tieto nebudú povolané dediť, pretože manžel/manželka poručiteľa je dedičom len vtedy, ak manželstvo existovalo v čase smrti poručiteľa, čo však nie je tento prípad, keďže poručiteľ bol dvakrát rozvedený.
Z praktického hľadiska odmietnutím dedičstva nevyriešite komplexne situáciu ohľadom exekučne zaťaženého podielu na nehnuteľnosti, ktorý patril poručiteľovi. V tomto smere by bolo vhodné skôr uspokojiť nároky oprávneného v exekúcii.
