Odpoveď: Dedenie v tretej dedičskej skupine
Dobrý deň,
ďakujeme za otázku, an ktorú odpovedáme nasledovne :
1./ Pôvodná otázka, resp. odpoveď, na ktoré sa odvolávate, uvádza nasledovné (skrátene) :
Zaujíma ma právny názor na rozhodnutie notára v dedičskom konaní v dedení podľa zákona. Poručiteľka umrela a nezanechala závet. Bola bezdetná, žila sama. Ostali po nej: neter a deti synovca. Notárka určila dedenie podľa tretej skupiny § 475 OZ a celé dedičstvo dostala neter. Synovec zomrelej umrel skôr ako poručiteľka, ale po ňom zostali dve deti. Nemajú náhodou tieto nárok na dedičský podiel podľa odseku 2 spomínaného paragrafu?
Odpoveď JUDr. FICEKA :
Notárka rozhodla správne. Vysvetlím ako funguje dedenie v tretej skupine.
Dedenie v tretej dedičskej skupine prichádza do úvahy, ak poručiteľka nezanechala potomkov, manžela ani žiadneho z rodičov alebo ak tieto osoby dedičstvo odmietli, nemajú dedičskú spôsobilosť (§ 468 OZ), alebo sa na nich ako na dedičov neprihliada (§ 468 OZ).
V tretej skupine podľa ust. § 475 Obč. zákonníka dedia:
a) súrodenci poručiteľa (brat a sestra) a
b) osoby, ktoré s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou z toho dôvodu, že sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané výživou na poručiteľa (ide o tzv. spolužijúce osoby).
Súrodenci sú tí, ktorí majú aspoň jedného spoločného rodiča (nezáleží na tom, či ide o súrodencov narodených v manželstve alebo mimo manželstva). Rovnako tu spadajú aj osvojené deti (sú považované za rovnocenných súrodencov, aj keď nie sú pokrvní súrodenci).
Dedičia v tretej skupine zákonných dedičov dedia všetci rovnakým dielom. Súrodenci dedia v tretej skupine po poručiteľovi priamo.
Ak by súrodenec žil s poručiteľom v spoločnej domácnosti a mal by právo dediť aj ako spolužijúca osoba, nepripadajú naňho dva dedičské podiely , ale dedí iba jeden podiel.
Ak by pri dedení v tretej skupine zákonných dedičov nededil súrodenec (napríklad ak by boli dvaja a jeden by zomrel), môžu namiesto neho nastúpiť potomkovia súrodencov poručiteľa (synovci a netere poručiteľa). Deti súrodenca poručiteľa dedia len podiel z dedičstva, ktorý pripadol na ich rodiča (t.j. právneho predchodcu). Teda pôjde o vyššie uvedený prípad, ak by poručiteľ zanechal dvoch súrodencov, pričom jeden z nich zomrel, jedna polovica dedičstva po tomto súrodencovi sa rozdelí medzi jeho deti rovnakým dielom). Deťmi súrodenca poručiteľ sa dedenie v tretej skupine končí, neprechádza na potomkov synovca/netere, títo už nededia.
Ak by teda niektorý z synovec/neter nededila, zvýši sa dedičský podiel toho potomka súrodenca, u ktorého sú podmienky na dedenie naplnené.
Z Uznesenia NS ČR z 12. 12. 2001, sp. zn. 21 Cdo 132/2001 :
"Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobudnú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (t. j. synovci a netere poručiteľa). Ak však niektoré z detí súrodencov poručiteľa nededia, jeho deti (t. j. prasynovci a pranetere poručiteľa) už na dedenie po poručiteľovi povolané nie sú a neprislúcha im ani postavenie účastníkov dedičského konania."
II./ Skutočnosť, že sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, ktorú OZ zakotvuje hneď v úvodnom ustanovení, je jednou zo zásad, na ktorých je postavené slovenské dedičské právo.
Touto zásadou je „zásada prechodu poručiteľom zanechaného majetku na dedičov smrťou poručiteľa“.
Ďalšou zásadou je „zásada univerzálnej sukcesie“, kedy dedič vstupuje do všetkých práv a povinností poručiteľa, ktorého majetok tvorí jeden celok pozostávajúci z majetku a dlhov /aktíva a pasíva/, ktoré prechádzajú na dediča. Aj keď osvedčenia, ako aj právoplatné uznesenia o dedičstve majú iba deklaratórnu povahu, pretože k nadobudnutiu dedičstva dochádza ipso iure smrťou poručiteľa, ich hlavný hmotnoprávny význam spočíva v tom, že je nimi bezpečne ustálené, na ktorého z dedičov prešiel poručiteľov majetok, prípadne ktorí dedičia a v akom rozsahu zodpovedajú za dlhy poručiteľa. Osvedčenie o dedičstve a uznesenie o dedičstve sú podkladom pre zápis vlastníckeho práva.“
Ďalšími sú "zásada akrescencie", ktorá spočíva v prirastaní uvoľnených dedičských podielov k podielom ďalších dedičov. Prichádza však do úvahy iba pri dedení zo zákona, konkrétne v druhej skupine.
To znamená, že ak dedičstvo z určitého dôvodu nenadobudne napríklad manžel poručiteľa, časť pripadajúca na neho sa rozdelí medzi ďalších dedičov tejto skupiny. Táto zásada neprichádza do úvahy pri dedení zo závetu.
Zásada "dedičskej reprezentácie" znamená, že ak dedičstvo opäť z určitého dôvodu nenadobudne niektorý dedič povolaný zo zákona, zákon na ich miesto povolá jeho potomkov (v tretej skupine oprávnených dedičov zo zákona).
Pri dedení zo zákona majetok poručiteľa prechádza na zákonom určené osoby, ktoré sú rozdelené do štyroch dedičských skupín podľa stupňa príbuzenského vzťahu. Platí, že ak nededí nikto z prvej dedičskej skupiny, dedičstvo prechádza do druhej dedičskej skupiny atď.
Poradie skupín je záväzné a nepreskočiteľné. To znamená, že každá nasledujúca skupina je vo vzťahu k predchádzajúcej vo vzťahu subsidiarity.
Predpokladom dedenia zo zákona v jednotlivých dedičských skupinách je určitý, zákonom stanovený vzťah k poručiteľovi (manžel, súrodenec, rodič a ost.), ktorý musí existovať ku dňu smrti poručiteľa.
Ustanovenie § 475 ods. 1 OZ k tretej dedičskej skupine uvádza :
„Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa."
T.j. : V zmysle uvedeného pokiaľ po poručiteľovi nededia jeho deti (1.dedičská skupina), jeho manžel/ka (1. alebo 2.dedičská skupina) a ani jeho rodičia (2.dedičská skupina), ako zákonní dedičia prichádzajú do úvahy jeho súrodenci (resp. osoby, žijúce s poručiteľom v spoločnej domácnosti.
Ods. 2 § 475 Obč. zákonníka : "Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.“
T.j. Ide o tzv. druhý rad dedičov v rámci tejto tretej skupiny.
ZÁVER :
1./ Nevieme, aký konkrétny právny problém riešite, nakoľko ste sa pýtali na názor, resp. aký je stav dedič. konania, zrejme z ktorého uvedená otázka vyvstala.
2./ Dedenie novobjaveného majetku, t.j. majetku nájdeného po úmrtí poručiteľa a po právoplatnom skončení dedič. konania, na ktoré sa v otázke pýtate pri dedední v tretej dedič. skupine rieši aj nový Civilný mimosporový poriadok v ust. § 211 nasledovne :
"Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná.
V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 začať konanie aj bez návrhu.
Súd dodatočné konanie o dedičstve zastaví, ak majetok označený v návrhu nebol vo vlastníctve poručiteľa."
3./Nevieme, či v prípade Vašej otázky sa jedná o reálny problém, alebo o potrebu Vašej informovanosti, uvádzame, že v prípade novoobjaveného majetku ak by sa malo konať dedičské konanie, na určenie dedičskej postupnosti sa použijú predpisy hmotného práva v okamihu smrti poručiteľa.
T.j. : Ak vychádzame z Vami uvedeného príkladu, ak dedičmi poručiteľa boli synovci a netere /t.j. deti jeho súrodencov/, a títo už teraz nežijú, t.j. nežijú v čase prejednávania novoobjaveného majetku, potom sa vychádza z toho, kto sú dedičia pôvodných dedičov v čase riadného dedičského konania. Vychádza sa z dedičských rozhodnutí zomretých pôvodných dedičov, v prípade Vašej otázky dedičia synovcov a neterí poručiteľa.
Ešte poznámka : Prečo v pôvodnom konaní neboli dedičmi prasynovci a pranetere poručiteľa ? Dôvod je ten, že ust. § 475 ods. 2 Obč. zákonníka jasne určuje, že "ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho d e t i ."
Dúfame, že naše vysvetlenie Vám pomohlo.
Projekt podporili:
