Dobrý deň,
ak Váš brat nezanechal manželku ani deti, jeho snúbenica môže prichádzať do úvahy ako tzv. „spolužijúca osoba“ (dedič zo zákona), ale iba vtedy, ak splní zákonné podmienky: najmenej 1 rok pred smrťou musela s poručiteľom žiť v spoločnej domácnosti a zároveň sa z tohto dôvodu starala o spoločnú domácnosť alebo bola odkázaná výživou na poručiteľa (§ 474 ods. 1 OZ pre 2. skupinu, resp. § 475 OZ pre 3. skupinu) . Nejde teda o to, že boli „snúbenci“, ale o preukázanie reálneho rodinného spolužitia v spotrebnom spoločenstve (spoločné bývanie, hospodárenie, úhrada potrieb, vzájomná pomoc), avšak skutočnosť, že boli snúbenci môže napomôcť.
Na dokazovanie pri notárovi (v dedičskom konaní) odporúčam pripraviť kombináciu viacerých dôkazov, najmä: čestné vyhlásenia svedkov (susedia, rodina, známi), že tam reálne bývala a viedli spoločnú domácnosť; doklady o spoločnom bývaní a spotrebe (nájomná zmluva/dodatok); doklady o spoločnom hospodárení (výpisy platieb za nájom/energie/internet, SIPO, úhrady potravín a zariadenia domácnosti, prípadne spoločný účet); ak tvrdí odkázanosť výživou, tak dôkazy o tom, že jej brat pravidelne prispieval (prevody, hotovostné výbery, potvrdenia) . Podstatné je aj to, že spoločná domácnosť musí trvať aj ku dňu smrti a zákon vyžaduje „nepretržité“ trvanie; krátke dočasné pobyty inde (napr. nemocnica, štúdium) to nemusia prerušiť, ak nebol úmysel spolužitie ukončiť.
Vzhľadom na uvedené nech sa bezodkladne prihlási u notára ako súdneho komisára a predloží vyššie uvedené dôkazy; notár musí starostlivo posúdiť, či je dôvodné považovať ju za dedičku z titulu spoločnej domácnosti . Ak by ostatní dedičia jej postavenie spochybnili, pripravte sa na dokazovanie; vtedy rozhodujú detaily (kto platil, ako fungovala domácnosť, či tam mala osobné veci, pravidelnosť príspevkov, svedkovia).