Dedenie druha alebo družky

Dobrý deň,

ak Váš brat nezanechal manželku ani deti, jeho snúbenica môže prichádzať do úvahy ako tzv. „spolužijúca osoba“ (dedič zo zákona), ale iba vtedy, ak splní zákonné podmienky: najmenej 1 rok pred smrťou musela s poručiteľom žiť v spoločnej domácnosti a zároveň sa z tohto dôvodu starala o spoločnú domácnosť alebo bola odkázaná výživou na poručiteľa (§ 474 ods. 1 OZ pre 2. skupinu, resp. § 475 OZ pre 3. skupinu) . Nejde teda o to, že boli „snúbenci“, ale o preukázanie reálneho rodinného spolužitia v spotrebnom spoločenstve (spoločné bývanie, hospodárenie, úhrada potrieb, vzájomná pomoc), avšak skutočnosť, že boli snúbenci môže napomôcť.

Na dokazovanie pri notárovi (v dedičskom konaní) odporúčam pripraviť kombináciu viacerých dôkazov, najmä: čestné vyhlásenia svedkov (susedia, rodina, známi), že tam reálne bývala a viedli spoločnú domácnosť; doklady o spoločnom bývaní a spotrebe (nájomná zmluva/dodatok); doklady o spoločnom hospodárení (výpisy platieb za nájom/energie/internet, SIPO, úhrady potravín a zariadenia domácnosti, prípadne spoločný účet); ak tvrdí odkázanosť výživou, tak dôkazy o tom, že jej brat pravidelne prispieval (prevody, hotovostné výbery, potvrdenia) . Podstatné je aj to, že spoločná domácnosť musí trvať aj ku dňu smrti a zákon vyžaduje „nepretržité“ trvanie; krátke dočasné pobyty inde (napr. nemocnica, štúdium) to nemusia prerušiť, ak nebol úmysel spolužitie ukončiť.

Vzhľadom na uvedené nech sa bezodkladne prihlási u notára ako súdneho komisára a predloží vyššie uvedené dôkazy; notár musí starostlivo posúdiť, či je dôvodné považovať ju za dedičku z titulu spoločnej domácnosti . Ak by ostatní dedičia jej postavenie spochybnili, pripravte sa na dokazovanie; vtedy rozhodujú detaily (kto platil, ako fungovala domácnosť, či tam mala osobné veci, pravidelnosť príspevkov, svedkovia). 

Dobrý deň,

pokiaľ má Váš priateľ podiel na dome, tento bude predmetom dedičstva po ňom. Ak nezanechá závet, potom by sa malo po ňom dediť podľa zákona, a síce podľa druhej dedičskej skupiny. V zmysle druhej dedičskej skupiny, podľa ust. § 474 Občianskeho zákonníka: 

"(1) Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

(2) Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva."

Vzhľadom na uvedené, po Vašom partnerovi by mali dediť jeho rodičia, ak tí nie sú, potom v zmysle druhej dedičskej skupiny spolužijúca osoba nemôže sama dediť, ale sa v takomto prípade dedí podľa tretej dedičskej skupiny, v zmysle ktorej dedia súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Podľa ust. § 474 Občianskeho zákonníka: "Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

(2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti."

Preto, ak budete v čase smrti Vášho partnera napĺňať definíciu spolužijúcej osoby, potom budete dediť po Vašom partnerovi spolu s jeho súrodencami, a to bez ohľadu na to, či budete mať na jeho adrese trvalý pobyt alebo nie. 

Dobrý deň, vo Vami uvedenom prípade platia ust.  §  zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení :

"Aktuálna hodnota osobného účtu účastníka, poberateľa dočasného doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku je predmetom dedenia, ak zomretý účastník, poberateľ dočasného doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku v účastníckej zmluve neurčil ako oprávnenú osobu na vyplatenie aktuálnej hodnoty osobného účtu inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu."

Testament (závet) má najvyššiu právnu silu len vo vzťahu k majetku, ktorý je predmetom dedičstva podľa Občianskeho zákonníka. V prípade II. piliera však zákon o dôchodkovom sporení stanovuje špeciálny režim – rozhodujúce je určenie oprávnenej osoby v zmluve, nie závet. Preto Sociálna poisťovňa postupuje správne, keď vypláca sumu osobe uvedenej v zmluve, nie dedičovi zo závetu, avšak ak takej osoby niet, potom je predmetom dedenia.
Ak v zmluve bola uvedená iná osoba (napr. niekto, kto účet zakladal), poisťovňa je povinná vyplatiť sumu tejto osobe. Ak by táto osoba nežila, alebo by nebola určená žiadna oprávnená osoba, suma by sa stala predmetom dedičstva a bola by zahrnutá do dedičského konania.

Žalovať osobu, ktorá je v zmluve uvedená ako oprávnená, nemá právny základ, pokiaľ bola určená v súlade so zákonom. Rovnako žaloba voči poisťovni by nebola úspešná, ak postupuje podľa zákona a zmluvy. Ak by ste mali dôkaz, že určenie oprávnenej osoby bolo vykonané podvodne alebo v rozpore s vôľou poručiteľa, bolo by možné domáhať sa neplatnosti tohto úkonu, ale to je veľmi náročné na dôkazné bremeno.

Ak máte podozrenie na podvod alebo manipuláciu, obráťte sa na advokáta, ktorý posúdi možnosť podania žaloby na neplatnosť určenia oprávnenej osoby. Ak nie je dôvod na podozrenie z podvodu, ďalšie súdne konanie by pravdepodobne nebolo úspešné.

Majetok z II. piliera sa do dedičstva nezahŕňa, ak je určená oprávnená osoba. Testament v tejto veci nemá prednosť pred zákonom o dôchodkovom sporení.

Dobrý deň, na Vami položenú otázku uvádzame nasledovnú odpoveď :

1./ Hlásenie na prechodný pobyt : Vzhľadom na skutočnosť, že otec nemal súhlas Vás ako ostatných spoluvlastníkov nehnuteľnosti k prihláseniu na prechodný pobyt v zmysle ust. § 8 s odkazom na ust. § 4 Zákona o hlásení pobyz občanov SR, Vy ako spoluvlastníci /brat a sestra/ môžete požiadať o jeho zrušenie.

2./ Ak by otec chcel darovať svoj podiel na nehnuteľnosti svojej priateľke v súlade s ust. § 140 Obč. zákonníka máte predkupné právo k jeho podielu, ktoré platí aj na darovanie priateľke.

Ak by otec daroval svoj podiel priateľke bez toho, aby vám ponúkol na podiel predaj, máte možnosť žiadať od tejto osoby, teraz už podielového spoluvlastníka, aby svoj podiel na dome vám predala za rovnakých podmienok, ako ho od nadobudla v súlade s ust. §  603 Obč. zákonníka.

Ak by následne vaša výzva zostala bez povšimnutia, môžete podať návrh na súd v zmysle ust. § 40a/ Obč. zákonníka , alebo sa dovolať neplatnosti tohto úkonu na súde, v ktorom prípade budete musieť žalovať nového podiel. spoluvlastníka, ako aj pôvodného spoluvlastníka -  Vášho otca.

Pozor na premlčaciu dobu, ktorá v zmysle ust. §  101 Obč. zákonníka je 3 roky a plynie od vkladu nehnuteľnosti do katastra na nového spoluvlastníka.

Odporúčam vo veci kontaktovať advokáta.

Dobrý deň,
ak nebude zriadený závet, tak sa bude dediť podľa zákona v prvej dedičskej skupine, pričom dedičstvo si rozdelia iba deti poručiteľa, resp. aj spolu s manželom. Ak nie je daná osoba manželkou Vášho otca, tak majetok zdedia iba deti, ak by sa dedilo podľa zákona v prvej dedičskej skupine. 

Ak by otec však zriadil závet, tak potom môže časť dedičstva odkázať družke, ani v takom prípade však nemôže družke odkázať všetok majetok bez toho, aby Vás ako dieťa vydedil. Vy ste totiž neopomenuteľným dedičom, a za predpokladu, že ste plnoletá, tak sa Vám musí dostať aspoň polovica Vášho zákonného podielu, ak nie ste vydedená. Na vydedenie musí byť splnený zákonný dôvod a spísaná listina o vydedení. Zákonné dôvody vydedenia sú uvedené v ust. § 469a Občianskeho zákonníka: 

(1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,

b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Dobrý deň, na Vami položenú otázku uvádzame, že ak Váš syn nie je ženatý, ale má tri deti, zákonnými dedičmi v zmysle ust. Občianskeho zákonníka budú výlučne jeho vlastné deti a nie jeho partnerka.

Dobrý deň,

v prípade úmrtia Vášho partnera by ste podľa slovenského práva mali nárok na dedičstvo titulom spolužijúcej osoby spolu s jeho súrodencami, dedili by ste po ňom rovným dielom. 

Ak by ste zomreli Vy skôr, Vaša dcéra z prvého manželstva by dedila po vašom partnerovi iba za predpokladu, že by v čase jeho smrti žila s ním v jednej domácnosti aspoň 1 rok pred jeho smrťou a starala by sa o spoločnú domácnosť alebo by bola na neho odkázaná výživou. Ak by spĺňala tieto podmienky, tak by dedila. V opačnom prípade by nededila po vašom partnerovi, pokiaľ by sám nepodpísal závet, v ktorom by jej niečo odkázal. Bez závetu by v takomto prípade dedila zo zákona iba jeho rodina, teda súrodenci. 

Dobrý deň, vo veci odporúčam kontaktovať okresný/mestský súd podľa miesta trvalého bydliska otca detí a zistíte tak meno notára, ktorémá bol dedičský spis pridelený. Následne môžete kontaktovať notára ako matka detí, ktorých biologockým otcom bol poručiteľ.

Vy ako družka a matka maloletých detí nie ste zákonným dedičom. Zákonnými dedičmi budú len vaše deti ako deti poručiteľa.

Dobrý deň, z tázky vyplýva, že váš priateľ je výlučným vlastníkom bytu, prčiom nie ste manželia. Uvádzame, že v prípade úmrtia priateľa, zákonnými dedičmi po ňom by boli výlučne jeho vlastné prípadne osvojené deti. Vy ako priateľka nie ste zákonným dedičom.
V prípade úmrtia priateľa nie ste povinná sa z bytu vysťahovať, lebo ide o vaše obydlie, ktoré je chránené Ústavou SR.

Riešením vašej situácie by bolo, aby priateľ vám daroval podiel na byte, prípadne aspoň aby ste spísali dohodu o zriadení vecného bremena vo váš prospech spočívajúce v práve doživotného bývania v byte. Predmetná dohoda podlieha vkladovému konaniu do katastra nehnuteľností. Toto vecné bremeno v prípade úmrtia priateľa by prešlo na nového vlastníka bytu - jeho zákonných prípadne závetných dedičov.

Dobrý deň,
ak nebolo právo doživotného užívania dohodnuté ako bezodplatné, tak potom je družka povinná platiť náklady spojené s užívaním bytu, resp. ich časť. Môžete ju teda vyzvať, aby platila aj ona úhrady za dané služby. Ak platiť nebude, tak môžete podať žalobu na súd.