Dobrý deň, v otázke nepíšete, či nebohý brat mal deti. Ak by mal deti, napriek tomu, že žil s družkou, potom jedinými zákonnými dedičmi po nebohom bratovi by boli tieto deti a to v zmysle ust. § 473 Obč. zákonníka.
Ak brat deti nemal, potom prichádza do úvahy dedenie v zmysle ust. § 474 Obč. zákonníka a dedičmi budú jeho rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom.
Ak rodičia poručiteľa nežijú, potom prichádza do úvahy dedenie v tretej skupine dedičov podľa § 475 Obč. zákonníka, kde dedičmi budú aj súrodenci poručiteľa a jeho družka, ktorá predpokladáme že s bratom žila najmenej jeden rok v spoločnej domácnosti.
Otázkou tiež je to, či brat nespísal závet a neurčil závetných dedičov. Ak by spásal brat závet napr. výlučne v prospech súrodencov, dedičmi budú len súrodenci. Vecné bremeno zriadené v prospech družky však zostáva zachované aj po smrti brata.