Odpoveď: Dedenie v tretej skupine
Dobrý deň,
podľa toho čo ste napísali (ak šlo o neter a synovca pozostalej - teda nie jej deti), notárka rozhodla správne.
Vysvetlím ako funguje dedenie v tretej skupine.
Zákonná úprava dedenia v tretej skupine
Podľa § 475 Občianskeho zákonníka
(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
(2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
Dedenie v tretej dedičskej skupine prichádza do úvahy, ak poručiteľka nezanechala potomkov, manžela ani žiadneho z rodičov alebo ak tieto osoby dedičstvo odmietli, nemajú dedičskú spôsobilosť (§ 468 OZ), alebo sa na nich ako na dedičov neprihliada (§ 468 OZ).
V tretej skupine dedia:
a) súrodenci poručiteľa (brat a sestra) a
b) osoby, ktoré s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou z toho dôvodu, že sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané výživou na poručiteľa (ide o tzv. spolužijúce osoby).
Súrodenci súd tí, ktorí majú aspoň jedného spoločného rodiča (nezáleží na tom, či ide o súrodencov narodených v manželstve alebo mimo manželstva). Rovnako tu spadajú aj osvojené deti (sú považované za rovnocenných súrodencov, aj keď nie sú pokrvní súrodcenci).
Ak by nemalo dieťa žiadneho spoločného rodiča podľa § 475 OZ nededí (prípad tzv. nevlastného rodiča). Ak by takáto osoba žila v spoločnej domácnosti a boli by naplnené vyššie uvedené znaky, potom by mohla takáto osoba dediť ako spolužijúca osoba (už v druhej skupine zákonných dedičov). Musí ale spĺňať podmienky podľa § 474 a § 475 OZ.
Dedičia v tretej skupine zákonných dedičov dedia všetci rovnakým dielom. Súrodenci dedia v tretej skupine po poručiteľovi priamo.
Ak by súrodenec žil s poručiteľom v spoločnej domácnosti a mal by právo dediť aj ako spolužijúca osba, nepripadajú naňho dva dedičské podiely , ale dedí iba jeden podiel.
Ak by pri dedení v tretej skupine zákonných dedičov nededil súrodenec (napríklad ak by boli dvaja a jeden by zomrel), môžu namiesto neho nastúpiť potomkovia súrodencov poručiteľa (synovci a netere poručiteľa). Deti súrodenca poručiteľa dedia len podiel z dedičstva, ktorý pripadol na ich rodiča (t.j. právneho predchodcu). Teda pôjde o vyššie uvedený prípad, ak by poručiteľ zanechal dvoch súrodencov, pričom jeden z nich zomrel, jedna polovica dedičstva po tomto súrodencovi sa rozdelí medzi jeho deti rovnakým dielom). Deťmi súrodenca poručiteľ sa dedenie v tretej skupine končí, neprechádza na potomkov synovca/netere, títo už nededia.
Ak by teda niektorý z synovec/neter nededila, zvýši sa dedičský podiel toho potomka súrodecna, u ktorého sú podmienky na dedenie naplnené.
Dedenie v tretej skupine a judikatúra
(Uz NS ČR z 12. 12. 2001, sp. zn. 21 Cdo 132/2001).
Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobudnú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (t. j. synovci a netere poručiteľa). Ak však niektoré z detí súrodencov poručiteľa nededia, jeho deti (t. j. prasynovci a pranetere poručiteľa) už na dedenie po poručiteľovi povolané nie sú a neprislúcha im ani postavenie účastníkov dedičského konania.
Príklady dedenia v tretej skupine
1. Bezdetná poručiteľka, ktorá nebola vydatá, žila pred svojou smrťou v spoločnej domácnosti so svojim druhom. Mala jednu sestru, ktorá v čase jej smrti žila a tiež mala jedného brata, ktorý zomrel pred smrťou poručiteľky. Tento brat zanechal dve deti (neter a synovec poručiteľa). Ako dedičia v tretej dedičskej skupine by prichádzali do úvahy druh poručiteľky, jeho sestra a brat. Každému by pripadla 1/3 dedičstva. Keďže brat poručiteľky zomrel, avšak mal deti, jeho podiel vo výške 1/3 sa ďalej rozdelí na synovca a neter poručiteľky, teda každý dostane polovicu z 1/3 (t.j. po 1/6).
2. Pokiaľ by šlo o rovnaký prípad ako v prvom prípade ale s tým rozdielom, že by sa nedožila ani sestra poručiteľky, ktorá bola bezdetná. Potom by bolo dedenie nasledovné: Keďže sestra poručiteľky bola bezdetná, potom sa dedičstvo rozdelí na dve časti. 1/2 dostane spolužijúca osoba (druh poručiteľky) a druhú polovicu si rozdelia deti súrodenca poručiteľky (t.j. synovec a neter) obaja rovným dielom. Dostanú teda po jednej štvrtine (1/4) z celku.
3. Pokiaľ by šlo o rovnaký prípad ale nedožila by sa smrti poručiteľky ani neter (t.j. potomok súrodenca poručiteľky), potom by dedila spolužijúca osoba a žijúce dieťa súrodenca poručiteľky (t.j. synovec). Obaja by dedili rovným dielom po jednej polovici. Ak by sa stalo, že by pred smrťou poručiteľky zomrela aj neter (t.j. dcéra brata poručiteľky), potom by celý majetok zdedil iba druh poručiteľky.