Otázka: Možnosti dedenia v prvej dedičskej skupine

Dobrý deň. Pred uzavretím manželstva som nadobudla byt do osobného vlastníctva, pričom som jedinou vlastníčkou. Môj manžel má z prvého manželstva tri dospelé deti a spolu máme jedno maloleté dieťa. V prípade mojej smrti, akoby som bola prvá, dedí byt môj manžel a naše spoločné dieťa? V prípade smrti môjho manžela ako prvého, bude byt predmetom dedičstva? Môžu jeho prvé tri deti z prvého manželstva dediť byt? Ak áno, v akých prípadoch a ako? Ďakujem.

Odpoveď: Možnosti dedenia v prvej dedičskej skupine

Dobrý deň. Vzhľadom na to, že Vaša otázka sa týka dedenia len vo vzťahu k deťom prípadného poručiteľa a pozostalého manžela, v nasledujúcom texte sa sústredím na tzv. prvú dedičskú skupinu, do ktorej uvádzané osoby patria. Nakoľko vo Vašej otázke nezmieňujete možnosť zriadenia testamentu (závetu) ani možnosť vydedenia potomkov, vo výklade sa sústredím výlučne na zákonné dedenie.

Rozhodujúca právna úprava

Podľa ustanovenia § 473 Občianskeho zákonníka platí, že:

„(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

(2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.“

Všeobecne k zákonnému dedeniu

Pokiaľ ide o dedenie zo zákona, náš právny poriadok rozdeľujem potenciálnych dedičov poručiteľa do štyroch dedičských skupín. Ako už bolo naznačené vyššie, ustanovenie § 473 Občianskeho zákonníka upravuje dedičov patriacich do prvej dedičskej skupiny.

V nasledujúcich ustanoveniach, t.j. § 474, § 475 a § 475a Občianskeho zákonníka sú upravené ďalšie dedičské skupiny, a to druhá až štvrtá. Zákon pritom do spomenutých dedičských skupín rozdelil prípadných dedičov tak, aby rozdelenie zodpovedalo najmä rodinným (manželským a príbuzenským) a spoločenským vzťahom poručiteľa.

Nie je však vylúčené, aby sa okruh niektorých osôb v jednotlivých dedičských skupinách prekrýval. Ako príklad takejto situácie možno uviesť manžela poručiteľa, ktorý je zaradený do prvej aj druhej skupiny zákonných dedičov, pričom v každej skupine dedí s iným okruhom zákonných dedičov. Vo vzťahu k uvedenému je však potrebné uviesť, že pokiaľ by zomrel poručiteľ, ktorý nemal žiadne deti, tak jeho manžel nemôže samostatne dediť v prevej dedičskej skupine, a preto by ako dedič prešiel do druhej skupiny zákonných dedičov.

Prvá dedičská skupina

Vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení § 473 Občianskeho zákonníka je upravená prvá skupina zákonných dedičov. Do tejto skupiny dedičov pritom patrí najbližšia rodina poručiteľa, t.j. manžel alebo manželka poručiteľa a jeho deti (resp. potomkovia). Vo vzťahu k deťom, resp. potomkom je však nutné poznamenať, že priamo zákon upravuje tzv. právo reprezentácie, čo zjednodušene povedané znamená, že ak dieťa poručiteľa zomrie skôr než samotný poručiteľ, na miesto tohto zosnulého dieťaťa nastupujú pri dedení jeho deti (t.j. vnuci alebo vnučky poručiteľa).

Z legislatívneho vyjadrenia ustanovenia § 473 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v prvej skupine zákonných dedičov dedia:

1) manžel alebo manželka poručiteľa,

2) deti (resp. potomkovia) poručiteľa.

Dedenie v tejto skupine teda vychádza manželského vzťahu a tiež z existencie zostupného príbuzenstva v priamom rade.

Ad 1) Manžel alebo manželka poručiteľa dedí v prvej skupine zákonných dedičov iba za predpokladu, že manželstvo v čase smrti poručiteľa existovalo. Inak povedané rozhodujúca je existencia platného a trvajúceho manželstva.

Preto za predpokladu, že v čase smrti porušiteľa bolo manželstvo právoplatne rozvedené, bývalý manžel alebo manželka po poručiteľovi nededí. Ak však nastala situácia, že manžel zomrel alebo manželka zomrela skôr, než nadobudol právoplatnosť rozsudok súdu o rozvode manželstva, manželka alebo manžel dedí.

Na druhej strane podmienkou dedenia však nie je napr. spolužitie manželov v spoločnej domácnosti, a preto samotná skutočnosť, že manželia v čase smrti poručiteľa spolu nežili, nemá na dedenie prakticky žiadne právne dôsledky.

Pre úplnosť je na tomto mieste vhodné zdôrazniť, že zákon vyslovene hovorí o manželovi poručiteľa. Z tohto dôvodu dedenie v prvej dedičskej skupine neprichádza do úvahy napr. pri vzťahu druha a družky. Druh alebo družka by mohli dediť jedine ako tzv. spolužijúce osoby v druhej, príp. tretej dedičskej skupine.

Ad 2) V prvej skupine sú popri manželovi alebo manželke poručiteľa povolané dediť všetky poručiteľove deti, a to bez ohľadu na to, či sa narodili v manželstve alebo mimo manželstva. Za deti poručiteľa sa považujú aj deti, ktoré si poručiteľ osvojil v súlade s ustanoveniami zákona o rodine.

Na druhej strane deti poručiteľovho manžela alebo manželky (zjednodušene povedané poručiteľove nevlastné deti), nepatria do prvej skupiny zákonných dedičov, a to ani vtedy, ak by žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti.

Záver

Vo vzťahu k Vami opísanej situácii si Vám dovoľujem uviesť, že rozhodujúcou skutočnosťou je to, že byt je Vašim výlučným vlastníctvom. Byt by bol teda predmetom dedenia za predpokladu, že poručiteľom budete Vy. Ak teda zomriete prvá Vy, v takom prípade by byt zdedilo Vaše spoločné dieťa a Váš manžel, obaja v rovnakom pomere (1/2 k celku).

Ak by prvý zomrel Váš manžel, predmetom dedenia by nebol byt, ktorý je Vašim výlučným vlastníctvom. Po Vašom manželovi budete dediť Vy (ako manželka) a všetky jeho deti, t.j. Vaše spoločné dieťa a tiež jeho tri deti z predchádzajúceho vzťahu.

Určité podiely na Vašom byte by mohli deti Vášho manžela zdediť jedine vtedy, ak by ste najskôr zomreli Vy a Váš manžel by po Vás zdedil spoluvlastnícky podiel na predmetnom byte. Ak by následne zomrel aj on, tak predmetom dedenia by bol aj tento spoluvlastnícky podiel na byte (pôvodne zdedený po Vás), ktorý by sa rozdelil medzi všetky deti Vášho manžela.