Čerpanie dovolenky vo výpovedi

Dobrý deň,

podľa ust. § 117 Zákonníka práce platí, že "zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol."

Podľa § 131 ods. 2 Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ je oprávnený vykonať zrážku zo mzdy za náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol. 

V prípade skončenia prac. pomeru k 31.04.2020 je zamestnávateľ oprávnený vykonať zrážku zo mzdy a preplatok za dovolenku strhnúť. Je možné aj riešenie ako uvádzate v otázke, ale museli by ste mať súhlas zamestnávateľa na prácu nadčas a takto by došlo k vyporiadaniu dovolenky, na ktorú Vám nevznikol nárok.

Dobrý deň,

ak chcete skončiť pracovný pomer dohodou, na to, aby sa tak stalo, je potrebný aj súhlas zamestnávateľa. Ak s Vašim návrhom nebude súhlasiť, tak pracovný pomer dohodou neskončíte a neviete ho k tomu nijako prinútiť. Museli by ste využiť iný dôvod (napr. výpoveď, alebo okamžité skončenie pracovného pomeru). Ak by ste sa ale dohodli a skončili by ste k 31.1.2020 a ostala by Vám dovolenka, tak je Vám ju povinný preplatiť. 

Dobrý deň,

áno, zamestnávateľ vám môže určiť, že si máte vyčerpať dovolenku. Platí ust. § 111 ZP :
"(1) Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca."
 

Dobrý deň, do úvahy prichádza dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 131 Zákonníka práce :

"(1) Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

(2) Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len

a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,

b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,

c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,

d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,

e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,

f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,

g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,

h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 4.

(3) Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

(4) Zrážky zo mzdy podľa odsekov 1 a 2 a zrážky zo mzdy podľa § 20 ods. 2 možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom. Pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia, spôsob vykonávania zrážok a ich poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy."

Z uvedeného zákonného textu vyplýva, že pokiaľ vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté, vykonávať zrážku zo mzdy môžete len na základe písomnej dohody so zamestnancom podľa odst. 3. /viď zvýraznený text/.

Dobrý deň,

Nárok na dovolenku, ktorý ste nevyčerpali u jedného zamestnávateľa nie je možné preniesť k inému zamestnávateľovi. 

U nasledujúceho zamestnávateľa zamestnancovi opäť vznikne nárok na alikvotnú časť dovolenky podľa dĺžky trvania pracovného pomeru v príslušnom kalendárnom roku.

U starého zamestnávateľa si zostávajúcu dovolenku buď do konca trvania pracovného pomeru miniete alebo vám ju preplatí.

Dobrý deň, na Vašu otázku uvádzame nasledovnú odpoveď :

Podľa ust. § 116 zákonníka práce platí :
"(1) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(2) Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(3) Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru."

Podľa § 574 Občianskeho zákonníka platí :
"(1) Veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.
(2) Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná."

Z uvedeného zákonného textu vyplýva, že  zamestnávateľ je povinný Vám preplatiť zostatok nevyčerpanej dovolenky.

Aj keď ste podpísali dohodu o skončení prac. pomeru, v ktorej je uvedená veta ako uvádzate v otázke, je dohoda v tejto časti neplatná keďže okrem iných tam nie je uvedený konkrétny nárok, a niektoré Vaše práva resp,. nárok na ne môže vzniknúť až v budúcnosti /nárok na náhradu škody za poškodenie zdravia).

Dobrý deň, 

postup zamestnávateľa je správny. 

Dôvod je ten, že nárok na čerpanie dovolenky u tohto zamestnávateľa v dĺžke 20 dní by ste mali v prípade, že by ste u tohto zamestnávateľa boli v pracovnom pomere celý kalendárny rok 2019.

Výpočet vo Vašom prípade : 20 dní : 12 = 1,66 dňa -  zaokrúhlene 1.5 dňa  za jeden mesiac x 7 mesiacov = 11, 5 dňa - 5 dní vyčerapaných - zostáva 6,5 dňa  k trvaniu prac. pomeru k 31.7.2019.

Dobrý deň,

samotný účel dovolenky je určený na regeneráciu pracovnej sily zamestnanca.

ZP však nezakazuje, aby zamestnanec počas dovolenky nemohol pracovať v pracovnom pomere podľa dohody s iným zamestnávateľom.

Odpoveď na Vašu otázku je áno, môžete počas dovolenky u jedeného zamestnávateľa pracovať pre iného zamestnávateľa.

Dobrý deň,

uvádzate, že ste skončili prac. pomer "výpoveďou v skúšobnej dobe". Ak Vám vznikol nárok na dovolenku (predpokladám za odpracované dni), zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či vám určí a umožní si túto vyčerpať, alebo Vám ju preplatí, nakoľko končí pracovný pomer. Určite však máte nárok na čerpanie a keď nie tak na preplatenie. Nemôže sa stať, aby Vám ju neumožnil čerpať a ani nepreplatil.

Dobrý deň,

zamestnanec má síce nárok na čerpanie dovolenky, ktorej účelom je primárne oddych zamestnanca a regenerácia, avšak čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ. To znamená, že ak máte nárok na dovolenku, zamestnávateľ Vám môže určiť kedy ju budete čerpať, a to buď sám, alebo na základe Vašej žiadosti. Nie je však jeho povinnosťou tejto žiadosti vyhovieť. Zákon umožňuje, aby zamestnávateľ preplatil dovolenku pri skončení pracovného pomeru. Zamestnávateľa tak neviete prinútiť k tomu, aby Vám čerpanie dovolenky umožnil. 

Dobrý deň, v otázke uvádzate, že ste podali výpoveď z prac. pomeru a  výpovedná doba končí 30.4.2019.
Aby ste zvýšili možnosť využitia dovolenky, odporúčame poslať zamestnávateľovi doporučený list a požiadate o čerpanie dovolenky, resp. vypíšete dovolenkový lístok a dáte na schválenie  a tieto doručíte zamestnávateľovi proti podpisu. Môžete zamestnávateľovi uviesť, že dovolenku si chcete vyčerpať počas trvania pracovného pomeru vo výpovednej dobe, keďže zamestnávateľ Vám neumožnil čerpanie dovolenky minulý rok, na ktorú dovolenku ste mali zákonný nárok.

Môžete poukázať na ust. Zákonníka práce ( citujeme) : 

"§ 111

(1) Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.

§ 116 :

(1) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(2) Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(3) Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru."

Dobrý deň, na Vašu otázku predkladáme odpoveď : 

Podľa ust. § 111  ZP platí, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.

Pokiaľ Vám zamestnávateľ neurčil čerpanie celej dovolenky za rok 2018 a táto časť zostala z roku 2018 a v roku 2019 Vám tiež neurčil čerpanie dovolenky, je na Vašom zvážení, či požiadate o čerpanie dovolenky, resp. jej časti v tomto roku do skončenia prac. pomeru. Následne podľa ust. §  § 116 ZP platí, že zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Dobrý deň,

zákon nevylučuje to, aby zamestnancovi vznikol nárok na dovolenku v ďalšom roku, v ktorom skončí pracovný pomer. Musí však splniť podmienky (v každom jednom roku) dané Zákonníkom práce, teda musí mať odpracovaných aspoň 60 dní u zamestnávateľa (dovolenka za kalendárny rok), alebo 21 pracovných dní (dovolenka za odpracované dni).

Pokiaľ ide o to, či je možné skončiť pracovný pomer aj skôr, ako vo výpovednej dobe, odpoveď je, že áno, a to dohodou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa (musia tu byť splnené presné zákonné dôvody, nemôže ísť o svojvoľné skončenie).

Ak chcete pracovný pomer skončiť čo najskôr, odporúčam pokúsiť sa uzavrieť dohodu o skončení pracovného pomeru. Ak však zamestnávateľ nebude súhlasiť, potom Vám ostáva už len dať výpoveď. Výpoveď musí byť písomná a doručená druhej strane, inak je neplatná. Ako zamestnanec môžete pracovný pomer skončiť výpoveďou aj bez dôvodu.

Dobrý deň, predkladáme Vám nasledovnú odpoveď :

Podľa ust. § 116 Zákonníka práce platí :

"(1) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(2) Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(3) Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru."

Odpoveď : Áno, nevyčerpaná dovolenka Vám musí byť preplatená.

Dobrý deň,

Zákonník práce v ust. § 109 stanovuje podmienky za ktorých je možné krátenie dovolenky zamestnancovi. Krátenie dovolenky z dôvodu výpovede alebo okamžitého skočenia prac. pomeru zo strany zamestnanca tam uvedený nie je.

Podľa ust. § 116 Zákonníka práce platí /citujeme/ :

"(1) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(2) Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(3) Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru."

T.j. : Keďže zamestnanec skončil prac. pomer okamžite zamestnávateľ nie je oprávnený krátiť dovolenku a je povinný mu vyplatiť  náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku.

Dobrý deň,

na Vašu otázku uvádzame nasledovné : 

V otázke uvádzate, že zamestnávateľ Vám chce nariadiť čerpanie dovolenky a to z dôvodu, že v určenom čase má plánovanú operáciu, kedy by mal ísť dočasnú pracovnú neschopnosť. Je však vecou zamestnávateľa, či na tento účel bude čerpať nemocenské dávky alebo bude čerpať svoju dovolenku. Nepoznáme konkrétne okolnosti práce resp. o aké práce sa jedná vo Vašej firme, či firma vôbec musí byť zatvorená a Vy nemôžete vykonávať práce podľa pracovnej zmluvy aj bez jeho prítomnosti.

Nariadiť Vám čerpanie dovolenky na čas operácie zamestnávateľa je podľa nášho názoru v rozpore s ust. § 142 ods. 3 ZP /citujeme/ :

"§ 142 Prekážky na strane zamestnávateľa
(1) Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(2) Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.
(3) Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku."

Máme za to, že vo Vašom prípade sa jedná o prekážky na strane zamestnávateľa podľa ust. § 142 ods. 3 ZP a zamestnávateľ Vám má poskytnúť náhradu mzdy v sume priemerného zárobku. Podľa rozhodnutí súdov nie je podstatné, či sa na strane zamestnávateľa v prípade ust. § 142 ods. 3 ZP jedná o objektívny alebo subjektívny dôvod.

Dovolenka v zmysle ust.Zákonníka práce je určená na oddych.

Podľa ust. § 111 ZP  "čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca."

Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.

Zrejme na veľkosť firmy bude najlepší kompromis so zamestnávateľom.

Dobrý deň,

podľa § 113 ods. 1 Zákonníka práce Zamestnávateľ môže určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, aj keď dosiaľ nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 117 Zákonníka práce Zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že zamestnávateľ od Vás môže žiadať, aby ste vrátili náhradu mzdy za vyčerpanú dovolenku, na ktorú Vám ešte nárok nevznikol. Záleží však predovšetkým na dohode so zamestnávateľom.

Dobrý deň,

uvádzame pre Vás nasledovnú odpoveď :

1./ Zákonník práce nepozná pojem výpoveď dohodou. Prac. pomer môžete skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením prac. pomeru. Výpovedná doba vo Vašom prípade je dva mesiace, ktorú ak by ste doručili zamestnávateľovi do 31.7.2018, výpovedná doba začne plynúť 1.1.20185 a skončí 30.09.2018.

2./ Dovolenka : Za rok 2018 Vám nevznikne nárok za celý kalendárny rok. Čerpanie dovolenky určuje ust. § 111 a nasl. Zákonníka práce :   

§ 111 :

(1) Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.

(5) Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.

"§ 113 :

(1) Zamestnávateľ môže určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, aj keď dosiaľ nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia pracovného pomeru.

(2) Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec. Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30 dní vopred; uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená.

(3) Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku jej (mu) zamestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.

(4) Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, pretože bol uznaný za dočasne pracovne neschopného pre chorobu alebo úraz, ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

§ 116 :

(1) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(2) Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(3) Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru."

Odporúčame riadiť sa plánom dovoleniek u zamestnávateľa, ak nie je určený, môžete požiadať o dovolenku a odvolať sa okrem iných aj na ust. § 111 ods. 5 ZP /viď vyššie/.

Dobrý deň, dovolenka prislúcha za odpracovanú časť roka. Tzn. že ak Váš pracovný pomer končí 31.05.2018 máte nárok iba na pomernú časť zákonom alebo zmluvou určenej dovolenky. V tomto prípade máte teda nárok na 5/12 (5 mesiacov z 12 mesiacov) dovolenky za kalendárny rok. Podľa Vášho veku alebo pracovnej zmluvy budete mať za tento kalendárny rok nárok na 5/12 z 20 dní alebo 5/12 z 25 dní (prípadne z viac dní, ak tak ustanovuje pracovná zmluva).

Dobrý deň, výpovednú dobu upravuje ustanovenie § 62 Zákonníka práce. Nakoľko u svojho zamestnávateľa pracujete viac než jeden rok, vo Vašom prípade sa bude na určenie dĺžky výpovednej doby aplikovať ustanovenie § 62 ods. 6 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia je výpovedná doba, ak sa rozhodnete pre výpoveď, najmenej dva mesiace. Najmenej z toho dôvodu, že pracovná zmluva, prípadne kolektívna zmluva môžu ustanovovať aj dlhšiu výpovednú dobu než sú dva mesiace.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 6 Zákonníka práce

Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace.