Čerpanie dovolenky vo výpovedi

Dobrý deň,
posledný pracovný deň môže zamestnanec čerpať dovolenku. Skončenie pracovného pomeru to neovplyvní a pracovný pomer sa skončí k dohodnutému dňu. 

Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom."

Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce, "Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f)."

Na platnosť dohody o skončení pracovného pomeru musia byť splnené podmienky vo vyššie uvedených ustanoveniach. Zároveň, je potrebné, aby bola dohoda podpísaná obama účastníkmi. V prípade, že dôvodom skončenia pracovného pomeru organizačné dôvody, zamestnanec má nárok na odstupné vo výške podľa odpracovaných rokov. 

Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,

b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov."

Dobrý deň,
zamestnanec si nemôže čerpať dovolenku, ktorú už nemá. Ak ide o prepustenie všetkých zamestnancov, tak tento príkaz dočerpania dovolenky, platí len pre tých zamestnancov, ktorým zostala nevyčerpaná dovolenka. 

Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce, "Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca."

Ak ste si Vašu dovolenku už čerpali, tak nemáte akú dovolenku čepať, a teda Vám zamestnávateľ nemá v súvislosti s dovolenkou čo zohľadňovať vo Vašej mzde. 

Dobrý deň,

predpokladám, že máte nad 33 rokov a teda výmer vašej dovolenky je 25 dní v kalendárnom roku. Ak vám výpovedná lehota začne 1. februára 2025 a skončí 30. apríla 2025, znamená to, že v roku 2025 odpracujete 4 mesiace (január, február, marec, apríl) a tým vám vznikne nárok na pomernú  časť dovolenky. Vypočíta sa podľa vzorca:

25 dní/12mesiacov x 4 mesiace = 8,33 dňa 

Zaokrúhľovanie počtu dní dovolenky Zákonník práce neupravuje. Zamestnávateľ môže upraviť spôsob zaokrúhľovania v pracovnom poriadku, príp. v internej smernici o dovolenke. V praxi sa uplatňuje najčastejšie matematické zaokrúhľovanie tak, že nad hodnotou 0,25 do 0,49 sa hodnota zaokrúhli smerom nahor na 0,5. A preto by ste mali mať nárok na 8,5 dňa dovolenky. Odporúčam Vám však prezistiť si, či v práci máte nejaký interný predpis, ktorý by to upravoval, prípadne spýtať sa na personálnom. 

Dobrý deň, nie je to pravda.

Čepranie zostávajúcej dovolenky počas výpovednej doby je bežný, plne zákonný postup. Ale zamestnávateľ Vás možno ešte počas výpovednej doby potrebuje a radšej si dovolenku teda nechajte preplatiť. 

Čo sa týka žalovania pre ušlý zisk, mal zamestnávateľ možno na mysli nedodržanie výpovednej doby. Ak by ste celú výpovednú dobu nedodržali a neprišli už vôbec do práce. Pretože pracovný pomer skončí až uplynutím výpovednej doby. 

Pri nedodržaní výpovednej doby zamestnancom, má zamestnávateľ nárok na peňažnú náhradu (§ 62 ods. 8 ZP). 

Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná. "

Dobrý deň,
v prípade, že si nemôžete vyčerpať Vašu dovolenku, zamestnávateľ Vám ju musí preplatiť.

Nakoľko však Váš pracovný pomer bude trvať len do konca marca, tak dovolenku budete mať v rozsahu cca 6 dní. Zároveň, ešte možno máte nejakú nedočerpanú dovolenku z minulého roka. 

Presný počet zostávajúcej dovolenky uvidíte na Vašej výplatnej páske. 

Podľa § 116 ods.2 Zákonník práce, "Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku."

Dobrý deň, odpoveď je nie, zamestnávateľ sa nemôže v tomto smere rozhodnúť podľa svojho uváženia. Vo veci platí ust. § 130 ods. 5 Zákonníka práce :

" Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná."

Dobrý deň, môžete, ale samoté oznámenie nestačí.

Pracovný pomer sa končí niektorým zo spôsobov uvedených v § 59 ods. 1 Zákonníka práce.

Ak bude zamestnávateľ s Vaším načasovaním skončenia pracovného pomeru súhlasiť, tak môžete uzatvoriť dohodu o skončení pracovného pomeru k dohodnutému konkrétnemu dňu. 

Ak by nesúhlasil, tak do konca septembra môžete doručiť zamestnávateľovi Vašu výpoveď s tým, že počas výpovednej doby (október, november) si môžete kľudne čerpať dovolenku. Po troch rokoch vo firme budete mať dvojmesačnú výpovednú dobu. 

Zamestnávateľ skôr ocení tento spôsob čerpania dovolenky vo výpovednej doby, ako ju celú preplácať. 

Podľa § 67 Zákonníka páce, "Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu."

Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.

Podľa § 62 ods. 6 Zákonníka práce, "Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace."

Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce, "Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Dobrý deň, nie, dovolenka za minulý rok sa nemôže zarátať do dovolenky za tento rok. 

Pri výpočte dovolenky za kalendárny rok sa zohľadňuje skutočnosť, že dovolenka sa čerpá z nového nároku za súčasný kalendárny rok, a nie z minuloročného. Čerpanie zostatku dovolenky z predchádzajúceho kalendárneho roka (2023) sa teda nemá zohľadňovať pri výpočte vašej aktuálnej (teda adekvátnej) čiastky dovolenky za kalendárny rok 2024. To znamená, že pre výpočet dovolenky za rok 2024 by nemalo byť relevantné, že ste čerpali 4 dni zostatkovej dovolenky z roku 2023. Do výpočtu sa má zahrnúť len to, čo ste čerpali z nároku na rok 2024, teda doterajších 4 dni.

Podľa § 113 ods. 2 Zákonníka práce,"Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec. Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30 dní vopred; uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená."

Podľa ustanovení Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný umožniť čerpanie zostatkovej dovolenky za predchádzajúci rok do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Dovolenka, ktorú ste nevyčerpali do konca roka 2023, mala byť podľa zákona čerpaná v priebehu roka 2024. Táto čerpaná dovolenka sa teda nemá zohľadňovať vo výpočte novej dovolenky za rok 2024.

Dobrý deň, áno, zamestnávateľ má právo Vám nariadiť čerpanie dovolenky počas výpovednej doby.

Čerpanie dovolenky počas výpovednej doby je bežným postupom, najmä za situácie, ak zamestnávateľ už nemá žiadnu prácu, ktorú by Vám pridelil. 

V Zákonníku práce nie sú uvedené inštitúty, ktoré by mali prednosť pre čerpaním dovolenky alebo ktoré by boli druhoradé. Každý jeden nárok, či inštitút je špecifický a má aj špecifický účel pre ktorý sa uplatní. 

Zároveň, ani nie je v zmysle ustanovení Zákonníka práce zakázané, počas prekážok na strane zamestnávateľa nariadiť čerpanie dovolenky. V súvislosti s prekážkami na strane zamestnávateľa je riešená len náhrada mzdy zamestnaca. Pri ktorých prekážkach patrí zamestnancovi náhrada mzdy. 

Podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku."

Podľa § 142 ods. 2 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku."

Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, "Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku."

Výpovedná doba slúži na dva hlavné účely:

Prvý účelom je dostatok času na hľadanie si zamestnanca v prípade ak zamestnanec dá výpoveď alebo ak ide o výpoveď danú zamestnancovi, tak aby si zamestnanec mohol za ten čas nájsť iné zamestnanie.

Druhým účelom je vysporiadanie všetkých nárokov zamestnanca vyplývajúcich mu z jeho pracovného pomeru. Dočerpanie si zostávajúcej dovolenky je najbežnejší postup uplatňujúci sa počas výpovednej doby.

Čerpanie dovolenky nariaďuje zamestnávateľ podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce. 

Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce, "Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca."

Dobrý deň, áno, môže.

V zmysle ustanovení Zákonníka práce, čerpanie dovolenky nariaďuje zamestnávateľ. Je to priam jeho povinnosťou, aby vysporiadal všetky nároky vyplývajúce z pracovného pomeru zamestnanca, s ktorým ukončuje pracovný pomer. A aj na to, okrem iného, slúži výpovedná doba.

Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce, "Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca."

Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce, "Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru."