Čerpanie dovolenky vo výpovedi

Dobrý deň, v novom roku za mesiac január Vám nárok na dovolenku za kalendárny rok nevznikne, nakoľko tento podľa Zákonníka práce vzniká zamestnancovi až vtedy, ak pre zamestnávateľa v kalendárnom roku odpracoval min. 60 dní. Vznikne Vám však nárok na dovolenku za odpracované dni. Tu platí ust. § 105 ZP: "Podľa § 105 ZP, zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku."

To znamená, že ak máte nárok na dovolenku o výmere 20 dní za kalendárny rok, za prvý mesiac tohto roku, kedy budete vo výpovednej dobe u terajšieho zamestnávateľa, máte nárok na dovolenku v rozsahu 1 a pol dňa. 

Dobrý deň, na Vami uvedenú otázku uvádzame, že ďalšiu výpoveď z rodinných dôvodov podať nemôžete, lebo už ste podali výpoveď z pracovného pomeru a pracovný pomer Vám končí 28.2.2023.
Z otázky predpokladáme, že žiadosť o dovolenku ste si podali písomne a zamestnávateľ Vám ju odmietol povoliť vo Vami uvedenom časovom období. Vy potrebujete v čase od 1.2.2023 byť k dispozícii svojmu otcovi a zabezpečovať jeho starostlivosť po operácii. V tomto prípade by Vám mal vzniknúť nárok na ošetrovné, ktoré hradí sociálna poisťovňa, v ktorom prípade Vás aj odkazujeme na uvedenú inštitúciu pre získanie bližších informácií a podkladov, ktoré im je potrebné predložiť pre splnenie uvedeného nároku /link : https://www.socpoist.sk/kto-som/zamestnanec/poziadat-o-davku/ako-poziadat-o-osetrovne/.

Pokiaľ ide o preplatenie nevyčerpanej dovolenky zo strany zamestnávateľa, tu platí ust. § 116 ods. 2 Zákonníka práce :

"Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru."

Dobrý deň, vo vami uvedenom prípade platí ust. § 116 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva, že ak nebudete môcť vyčerpať dovolenku, zamestnávateľ vám ju musí preplatiť :

Dobrý deň,
Zákonník práce dáva každému možnosť uzatvoriť aj viacero pracovných pomerov. Zamestnanec môže dokonca uzavrieť viacero pracovných pomerov aj s tým istým zamestnávateľom, tu je však podmienkou, že každý z nich sa musí týkať činnosti iného druhu.

Čo sa však týka súbežného uzatvorenia pracovných pomerov s inými zamestnávateľmi, toto je možné, avšak ak by bola náplňou práce pri oboch pracovných pomeroch činnosť toho istého druhu, potom tu platí ust. § 83 Zákonníka práce, že zamestnanec môže vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. 

Vo Vašom prípade však, nakoľko sa jedná už o skončenie pracovného pomeru u Vášho zamestnávateľa, môžete počas trvania dovolenky nastúpiť do nového pracovného pomeru. Zákonník práce to totiž nezakazuje. Je na Vás, ako budete tráviť Vašu dovolenku. Môže to byť aj prácou pre Vášho nového zamestnávateľa. 

Dobrý deň,
v prípade, že by Váš syn dal výpoveď, mohol by ste čerpať dovolenku aj počas výpovednej doby, ak by mu to zamestnávateľ umožnil. Ak by mu zamestnávateľ čerpanie zostatkovej dovolenky neumožnil, potom mu je povinný takto nevyčerpanú dovolenku preplatiť. Podľa ust. § 116 ods. 2 Zákonníka práce (ZP) totiž platí, že "za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku." 

V zmysle ust. § 166 ods. 3 ZP "Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Vzhľadom na uvedené zamestnávateľ má povinnosť preplatiť zamestnancovi aj nevyčerpanú časť dovolenky v prípade, že ju nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. V prípade, ak tak neurobí, resp. ak by zamestnávateľ dovolenku Vášmu synovi spolu so mzdou za posledný mesiac, ktorý u neho odpracoval, nepreplatil, môže sa tento domáhať jej vyplatenia aj prostredníctvom súdu, nakoľko sa jedná o jeho zákonný nárok.

Dobrý deň, z otázky predpokladáme, že ste zamestnávateľa požiadali o čerpanie dovolenky písomne a zamestnávateľ svoj nesúhlas oznámil rovnako písomne.

Pre  preplatenie náhrad mzdy za nevyčerpanú dovolenku platí ust. § 116 Zákonníka práce :

Dobrý deň,
z otázky vyplýva, že došlo ku skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa okamžitým skončením pracovného pomeru.

V tomto prípade v zmysle ust. § 109 ods. 3 Zákonníka práce je zamestnávateľ oprávnený krátiť nárok na jeden až dva dni dovolenky za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň). Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.

V otázke neuvádzate kedy došlo k okamžitému skončeniu prac. pomeru zo strany zamestnávateľa. Ak s okamžitým skončením prac. pomeru nesúhlasíte resp. neboli zo strany zamestnávateľa splnené podmienky Zákonníka práce, v zmysle ust. § 77 Zákonníka práce môžete podať žalobu na súd o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a to v lehote do 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Dobrý deň, ak ste ukončili pracovný pomer ako uvádzate v otázke, potom už zamestnávateľ nemôže nariadiť čerpanie dovolenky. Pre nevyčerpanú dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru platí ust. §  116 Zákonníka práce :

"(1) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Dobrý deň,
uvádzame, že v zmysle ust. Zákonníka práce neexistuje pojem výpoveď dohodou. Buď sa so zamestnávateľom dohodnete na skončení pracovného pomeru dohodou alebo podáte výpoveď z prac. pomeru a to s uvedením alebo bez uvedenia dôvodov. Výpovedná doba je jeden mesiac v prípade, že Váš pracovný pomer trval max. jeden rok. Ak Váš pracovný pomer trval viac ako jeden rok, potom je výpovedná doba dva mesiace.

Pokiaľ ide o čerpanie dovolenky vo výpovedi, je na dohode so zamestnávateľom, či si ju vyčerpáte počas výpovednej doby, alebo Vám ju zamestnávateľ nariadi. Žiadna časť dovolenky sa Vám neprenáša k novému zamestnávateľovi. Ak dovolenku nebudete môcť vyčerpať, potom platí ust. § 116 Zákonníka práce :

Dobrý deň,
aj keď budete na dovolenke a má Vám skončiť pracovný pomer k 10.9.2021, počas trvania dovolenky môžete nastúpiť do nového pracovného pomeru. Zákonník práce to nezakazuje. Je Vašou vecou, čo budete robiť počas trvania dovolenky, a teda môžete aj pracovať už pre nového zamestnávateľa.

Dobrý deň,
vo Vami uvedenom prípade platí ust. § 116 Zákonníka práce :

"(1) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Dobrý deň,
ak sa jedná o "starú" dovolenku, nemá na to nárok. Ak sa jedná o dovolenku za rok 2021, je potrebné si uvedomiť, sa dovolenka bude krátiť, nakoľko neodpracujete celý rok. Nakoľko sa jedná o "novú" dovolenku, čerpanie určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom. Rovnako pri "novej" dovolenke nevzniká nárok na jeho preplatenie. Zo zákona je nárok na preplatenie iba "starej" dovolenky.

Dobrý deň,

v súvislosti so skončením prac. pomeru a nárokom na preplatenie nevyčerpanej dovolenky platí ust. § 116  Zákonníka práce :

Dobrý deň,

zamestnancovi vzniká za podmienok uvedených v Zákonníku práce nárok na dovolenku za kalendárny rok, alebo jej pomernú časť. Keďže ste počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi nevykonávali u neho prácu aspoň 60 dní v tomto kalendárnom roku, nevznikol Vám nárok na túto dovolenku. Je však možné, že Vám mohla ostať nevyčerpaná dovolenka za predchádzajúci rok. Ak Vám ostala, môžete požiadať zamestnávateľa o čerpanie zvyšku tejto dovolenky do skončenia výpovednej doby (ak ste pracovný pomer skončili výpoveďou). Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ. Ak by ste si ju nevyčerpali, musel by Vám ju preplatiť.

Uviedli ste, že ste skončili pracovný pomer výpoveďou dohodou. Zákon rozlišuje spôsoby skončenia pracovného pomeru, a preto ste skončili pracovný pomer buď výpoveďou, kedy Vám pracovný pomer skončí až uplynutím výpovednej doby, alebo samostatným spôsobom, a to dohodou k dohodnutému dňu.

Dobrý deň,

do konca výpovednej doby môžete zostatok dovolenky vyčerpať, avšak len so súhlasom zamestnávateľa. Ak by ste si dovolenku nevyčerpali, zamestnávateľ Vám musí tento zostatok preplatiť v zmysle ust. § 116 Zákonníka práce. Na PN môžete ísť aj počas výpovednej doby. Nakoľko výpoveď podáte Vy ako zamestnanec, nevzťahuje sa na Vás ust. § 64 Zákonníka práce o zákaze výpovede. To, že by ste boli na PN, nemá vplyv na plynutie výpovednej doby a pracovný pomer by sa skončil uplynutím výpovednej doby, t.j. posledným dňom príslušného kalendárneho mesiaca. 

Dobrý deň,
rozdiel je v tom, že do uplynutia výpovednej doby ešte trvá pracovný pomer, a tým pádom si môžete ešte do jej konca vyčerpať dovolenku. To môžete len so súhlasom zamestnávateľa. Ak si ju nevyčerpáte musí Vám zostatok preplatiť po skončení pracovného pomeru. Z finančného hľadiska je výhodnejšie si ju nechať preplatiť, pretože do konca výpovednej doby pracujete a máte nárok na mzdu + preplatenie dovolenky po skončení pomeru. Záleží na tom, čo vyhovuje viac Vám.

Dobrý deň,
ak Vám dal výpoveď na podpis a Vy by ste túto "výpoveď" podpísali, jednalo by sa o dohodu o skončení pracovného pomeru. Výpoveď je jednostranný právny úkon a druhá strana ho nepodpisuje (najviac môže potvrdiť doručenie výpovede). Vo výpovednej dobe je možné čerpať dovolenku. Treba však pamätať na to, že za tento rok nebudete mať plný nárok na dovolenku, ale iba na alikvótnu časť predstavujúcu 1/12 za každý odrobený mesiac. Vo vzťahu k preplácaniu dovolenky pri skončení pracovného pomeru je dôležité, že sa zo zákona prepláca iba "stará" dovolenka. Nie dovolenka za tento rok. Ak by ste teda nevyčerpali dovolenku, je možné, že by ste nemali nárok na vyplatenie všetkých 30 dní. Výpovedná doba sa tým nepredlžuje.

Dobrý deň,
vzhľadom na okolnosť, že Váš prac. pomer končí dňom 25.3.2021, v súlade s ust. par. 116 ods. 3 Zákonníka práce Vám zamestnávateľ musí preplatiť nevyčerpanú  dovolenku za rok 2020 a 2021.

Dobrý deň,
za rok 2021 ak máte nárok na dovolenku v trvaní 25 dní, potom alikvótna časť k dňu skončenia prac. pomeru 31.5.2021 bude 5/12 zo zák. nároku 25 dní.

Ak si nebudete môcť vyčerpať dovolunku za rok 2021 u terajšieho zamestnávateľa, elebo Vám neurčí čerpanie dovolenky, prípadne neschváli Vašu žiadosť, potom v zmysle ust. par. 116 Zákonníka páce Vám musí byť preplatená.

U nového zamestnávateľa Vám vznikne nový, samostatný nárok na dovolenku v zmsle ust Zákonníka práce, t.j. dovolenka od terajšieho zamestávateľa sa neprenáša.

Dobrý deň,
áno, máte nárok na preplatenie dovolenky a to z dôvodu, že túto ste si nemohli vyčerpať z dôvodu skončenia prac. pomeru.

Je potrebné, aby ste zamestnávateľa vyzvali k náhrade mzdy za nevyčerpanú dovolenku a poukázať na ust. § 116 ods. 3 Zákonníka práce.

Dobrý deň,

úvodom poznamenávame, že Zákonník práce nepozná pojem "výpoveď dohodou".

Ak ste zamestnávateľovi predostreli návrh na skončenie prac. pomeru "výpoveď dohodou" a zamestnávateľ na to reagoval písomne tou formou, že ide o skončenie pracovného pomeru na výslovnú žiadosť zamestnanca ku dňu 10.12.2020, je to právne v poriadku. Paragraf ZP nemusí byť v dohode o skočení prac. pomeru uvedený, len poznamenávame, že ide o § 60 ZP.

Pokiaľ ide o preplatenie dovolenky, platí ust. § 116 ZP :

"(1) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(2) Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(3) Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru."

Z uvedeného zák. ustanovenia § 116 ods. 3 ZP vyplýva, že ak ste si nevyčerpali ani základnú výmeru dovolenky, potom Vám musí byť preplatená.

Dobrý deň,

je to na rozhodnutí zamestnávateľa, keďže podľa § 111 Zákonníka práce primárne zamestnávateľ určuje čerpanie dovolenky. Ak by však nesúhlasil s čerpaním dovolenky do skončenia pracovného pomeru, tak v zmysle § 116 ods. 3 Zákonníka práce máte nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Vyplatenie takejto peňažnej náhrady za dovolenku pritom predpokladá, že zamestnanec si nemohol vyčerpať štyri týždne základnej výmery dovolenky.

Dobrý deň,
v otázke uvádzate, že dňa 27.8.2020 bol manžel podpísať výpoveď u zamestnávateľa. Zrejme ide o výpoveď zo strany zamestnávateľa v zmysle ust. § 63 Zákonníka práce.

Možnosťou zo strany manžela je požiadať o vyčerpanie zostatku dovolenky počas plynutia výpovednej doby. Ak mu nebude umožnené čerpanie dovolenky, podľa ust. § 116 Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ je povinný preplatiť náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku :

"(1) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(2) Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(3) Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru."

V otázke tiež uvádzate, že časť dovolenky manžel vyčerpal, ale nebola mu vyplatená náhrada mzdy; v tomto smere platí, že treba zamestnávateľa písomne požiadať o preplatenie dovolenky s odkazom na ust. § 116 ods. 1 Zákonníka práce. Premlčacia doba na vymáhanie je tri roky od splatnosti (§ 101 Obč. zákonníka).

Dobrý deň,

napriek tomu, že ste vo výpovednej lehote, môžete požiadať zamestnávateľa o čerpanie dovolenky.

V prípade, že dovolenka Vám schválená nebude, platí ust. § 116 ZP :

"(1) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(2) Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(3) Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru."

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že ak Vám nebude umožnené čerpanie dovolenky, nevyčerpaná dovolenka Vám musí byť zamestnávateľom preplatená.

Dobrý deň,
aké konkrétne zmeny nastali u zamestnávateľa Vášho manžela nájdete na stránke www.orsr.sk.

Ak došlo len k zmene obchodného mena zamestnávateľa, neznamená to, že firma zanikla a nárok na starú dovolenku mu zanikol. V otázke neuvádzate, či pracovný pomer ku "starej" firme bol riadne ukončený podľa ust. Zákonníka práce.
Ak došlo len k zmene obchodného mena zamestnávateľa, neznamená to, že manželovi zanikol nárok na starú dovolenku, lebo zmena obchodného mena zamestnávateľa nespôsobuje zánik práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov.
Zmena obchodného mena zamestnávateľa nie je ani dôvodom, aby skončil pracovný pomer a bola podpísaná nová pracovná zmluva s tým istým zamestnávateľom, ktorý má len iné obchodné meno, takže manžel má právo ako na starú, tak aj na novú dovolenku v súlade s ust. Zákonníka práce.
Zrejme uvedený postup -  nové pracovné zmluvy - zamestnávateľ zvolil aj voči ostatným svojim zamestnancom.
Odporúčame, aby Váš manžel požiadal zamestnávateľa o čerpanie starej dovolenky /t.j. za rok 2019/ v súlade s ust. § 113 ods. 2 Zákonníka práce :

"(1) Zamestnávateľ môže určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, aj keď dosiaľ nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia pracovného pomeru.
(2) Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec. Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30 dní vopred; uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená."

Nevieme či zamestnávateľ bude alebo nebude reagovať, ale ak je jeho stanovisko také, ako uvádzate v otázke, odporúčame vec nahlásiť tiež prísl. inšpektorátu práce podľa sídla zamestnávateľa.

Dobrý deň,

podľa ust. § 117 Zákonníka práce platí, že "zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol."

Podľa § 131 ods. 2 Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ je oprávnený vykonať zrážku zo mzdy za náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol. 

V prípade skončenia prac. pomeru k 31.04.2020 je zamestnávateľ oprávnený vykonať zrážku zo mzdy a preplatok za dovolenku strhnúť. Je možné aj riešenie ako uvádzate v otázke, ale museli by ste mať súhlas zamestnávateľa na prácu nadčas a takto by došlo k vyporiadaniu dovolenky, na ktorú Vám nevznikol nárok.

Dobrý deň,

ak chcete skončiť pracovný pomer dohodou, na to, aby sa tak stalo, je potrebný aj súhlas zamestnávateľa. Ak s Vašim návrhom nebude súhlasiť, tak pracovný pomer dohodou neskončíte a neviete ho k tomu nijako prinútiť. Museli by ste využiť iný dôvod (napr. výpoveď, alebo okamžité skončenie pracovného pomeru). Ak by ste sa ale dohodli a skončili by ste k 31.1.2020 a ostala by Vám dovolenka, tak je Vám ju povinný preplatiť. 

Dobrý deň,

áno, zamestnávateľ vám môže určiť, že si máte vyčerpať dovolenku. Platí ust. § 111 ZP :
"(1) Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca."
 

Dobrý deň, do úvahy prichádza dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 131 Zákonníka práce :

"(1) Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

(2) Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len

a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,

b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,

c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,

d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,

e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,

f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,

g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,

h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 4.

(3) Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

(4) Zrážky zo mzdy podľa odsekov 1 a 2 a zrážky zo mzdy podľa § 20 ods. 2 možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom. Pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia, spôsob vykonávania zrážok a ich poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy."

Z uvedeného zákonného textu vyplýva, že pokiaľ vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté, vykonávať zrážku zo mzdy môžete len na základe písomnej dohody so zamestnancom podľa odst. 3. /viď zvýraznený text/.

Dobrý deň,

Nárok na dovolenku, ktorý ste nevyčerpali u jedného zamestnávateľa nie je možné preniesť k inému zamestnávateľovi. 

U nasledujúceho zamestnávateľa zamestnancovi opäť vznikne nárok na alikvotnú časť dovolenky podľa dĺžky trvania pracovného pomeru v príslušnom kalendárnom roku.

U starého zamestnávateľa si zostávajúcu dovolenku buď do konca trvania pracovného pomeru miniete alebo vám ju preplatí.

Dobrý deň, na Vašu otázku uvádzame nasledovnú odpoveď :

Podľa ust. § 116 zákonníka práce platí :
"(1) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(2) Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(3) Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru."

Podľa § 574 Občianskeho zákonníka platí :
"(1) Veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.
(2) Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná."

Z uvedeného zákonného textu vyplýva, že  zamestnávateľ je povinný Vám preplatiť zostatok nevyčerpanej dovolenky.

Aj keď ste podpísali dohodu o skončení prac. pomeru, v ktorej je uvedená veta ako uvádzate v otázke, je dohoda v tejto časti neplatná keďže okrem iných tam nie je uvedený konkrétny nárok, a niektoré Vaše práva resp,. nárok na ne môže vzniknúť až v budúcnosti /nárok na náhradu škody za poškodenie zdravia).

Dobrý deň, 

postup zamestnávateľa je správny. 

Dôvod je ten, že nárok na čerpanie dovolenky u tohto zamestnávateľa v dĺžke 20 dní by ste mali v prípade, že by ste u tohto zamestnávateľa boli v pracovnom pomere celý kalendárny rok 2019.

Výpočet vo Vašom prípade : 20 dní : 12 = 1,66 dňa -  zaokrúhlene 1.5 dňa  za jeden mesiac x 7 mesiacov = 11, 5 dňa - 5 dní vyčerapaných - zostáva 6,5 dňa  k trvaniu prac. pomeru k 31.7.2019.

Dobrý deň,

samotný účel dovolenky je určený na regeneráciu pracovnej sily zamestnanca.

ZP však nezakazuje, aby zamestnanec počas dovolenky nemohol pracovať v pracovnom pomere podľa dohody s iným zamestnávateľom.

Odpoveď na Vašu otázku je áno, môžete počas dovolenky u jedeného zamestnávateľa pracovať pre iného zamestnávateľa.

Dobrý deň,

uvádzate, že ste skončili prac. pomer "výpoveďou v skúšobnej dobe". Ak Vám vznikol nárok na dovolenku (predpokladám za odpracované dni), zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či vám určí a umožní si túto vyčerpať, alebo Vám ju preplatí, nakoľko končí pracovný pomer. Určite však máte nárok na čerpanie a keď nie tak na preplatenie. Nemôže sa stať, aby Vám ju neumožnil čerpať a ani nepreplatil.

Dobrý deň,

zamestnanec má síce nárok na čerpanie dovolenky, ktorej účelom je primárne oddych zamestnanca a regenerácia, avšak čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ. To znamená, že ak máte nárok na dovolenku, zamestnávateľ Vám môže určiť kedy ju budete čerpať, a to buď sám, alebo na základe Vašej žiadosti. Nie je však jeho povinnosťou tejto žiadosti vyhovieť. Zákon umožňuje, aby zamestnávateľ preplatil dovolenku pri skončení pracovného pomeru. Zamestnávateľa tak neviete prinútiť k tomu, aby Vám čerpanie dovolenky umožnil. 

Dobrý deň, v otázke uvádzate, že ste podali výpoveď z prac. pomeru a  výpovedná doba končí 30.4.2019.
Aby ste zvýšili možnosť využitia dovolenky, odporúčame poslať zamestnávateľovi doporučený list a požiadate o čerpanie dovolenky, resp. vypíšete dovolenkový lístok a dáte na schválenie  a tieto doručíte zamestnávateľovi proti podpisu. Môžete zamestnávateľovi uviesť, že dovolenku si chcete vyčerpať počas trvania pracovného pomeru vo výpovednej dobe, keďže zamestnávateľ Vám neumožnil čerpanie dovolenky minulý rok, na ktorú dovolenku ste mali zákonný nárok.

Môžete poukázať na ust. Zákonníka práce ( citujeme) : 

"§ 111

(1) Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.

§ 116 :

(1) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(2) Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(3) Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru."

Dobrý deň, na Vašu otázku predkladáme odpoveď : 

Podľa ust. § 111  ZP platí, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.

Pokiaľ Vám zamestnávateľ neurčil čerpanie celej dovolenky za rok 2018 a táto časť zostala z roku 2018 a v roku 2019 Vám tiež neurčil čerpanie dovolenky, je na Vašom zvážení, či požiadate o čerpanie dovolenky, resp. jej časti v tomto roku do skončenia prac. pomeru. Následne podľa ust. §  § 116 ZP platí, že zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Dobrý deň,

zákon nevylučuje to, aby zamestnancovi vznikol nárok na dovolenku v ďalšom roku, v ktorom skončí pracovný pomer. Musí však splniť podmienky (v každom jednom roku) dané Zákonníkom práce, teda musí mať odpracovaných aspoň 60 dní u zamestnávateľa (dovolenka za kalendárny rok), alebo 21 pracovných dní (dovolenka za odpracované dni).

Pokiaľ ide o to, či je možné skončiť pracovný pomer aj skôr, ako vo výpovednej dobe, odpoveď je, že áno, a to dohodou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa (musia tu byť splnené presné zákonné dôvody, nemôže ísť o svojvoľné skončenie).

Ak chcete pracovný pomer skončiť čo najskôr, odporúčam pokúsiť sa uzavrieť dohodu o skončení pracovného pomeru. Ak však zamestnávateľ nebude súhlasiť, potom Vám ostáva už len dať výpoveď. Výpoveď musí byť písomná a doručená druhej strane, inak je neplatná. Ako zamestnanec môžete pracovný pomer skončiť výpoveďou aj bez dôvodu.

Dobrý deň, predkladáme Vám nasledovnú odpoveď :

Podľa ust. § 116 Zákonníka práce platí :

"(1) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(2) Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(3) Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru."

Odpoveď : Áno, nevyčerpaná dovolenka Vám musí byť preplatená.

Dobrý deň,

Zákonník práce v ust. § 109 stanovuje podmienky za ktorých je možné krátenie dovolenky zamestnancovi. Krátenie dovolenky z dôvodu výpovede alebo okamžitého skočenia prac. pomeru zo strany zamestnanca tam uvedený nie je.

Podľa ust. § 116 Zákonníka práce platí /citujeme/ :

"(1) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(2) Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(3) Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru."

T.j. : Keďže zamestnanec skončil prac. pomer okamžite zamestnávateľ nie je oprávnený krátiť dovolenku a je povinný mu vyplatiť  náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku.

Dobrý deň,

na Vašu otázku uvádzame nasledovné : 

V otázke uvádzate, že zamestnávateľ Vám chce nariadiť čerpanie dovolenky a to z dôvodu, že v určenom čase má plánovanú operáciu, kedy by mal ísť dočasnú pracovnú neschopnosť. Je však vecou zamestnávateľa, či na tento účel bude čerpať nemocenské dávky alebo bude čerpať svoju dovolenku. Nepoznáme konkrétne okolnosti práce resp. o aké práce sa jedná vo Vašej firme, či firma vôbec musí byť zatvorená a Vy nemôžete vykonávať práce podľa pracovnej zmluvy aj bez jeho prítomnosti.

Nariadiť Vám čerpanie dovolenky na čas operácie zamestnávateľa je podľa nášho názoru v rozpore s ust. § 142 ods. 3 ZP /citujeme/ :

"§ 142 Prekážky na strane zamestnávateľa
(1) Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(2) Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.
(3) Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku."

Máme za to, že vo Vašom prípade sa jedná o prekážky na strane zamestnávateľa podľa ust. § 142 ods. 3 ZP a zamestnávateľ Vám má poskytnúť náhradu mzdy v sume priemerného zárobku. Podľa rozhodnutí súdov nie je podstatné, či sa na strane zamestnávateľa v prípade ust. § 142 ods. 3 ZP jedná o objektívny alebo subjektívny dôvod.

Dovolenka v zmysle ust.Zákonníka práce je určená na oddych.

Podľa ust. § 111 ZP  "čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca."

Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.

Zrejme na veľkosť firmy bude najlepší kompromis so zamestnávateľom.

Dobrý deň,

podľa § 113 ods. 1 Zákonníka práce Zamestnávateľ môže určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, aj keď dosiaľ nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 117 Zákonníka práce Zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že zamestnávateľ od Vás môže žiadať, aby ste vrátili náhradu mzdy za vyčerpanú dovolenku, na ktorú Vám ešte nárok nevznikol. Záleží však predovšetkým na dohode so zamestnávateľom.

Dobrý deň,

uvádzame pre Vás nasledovnú odpoveď :

1./ Zákonník práce nepozná pojem výpoveď dohodou. Prac. pomer môžete skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením prac. pomeru. Výpovedná doba vo Vašom prípade je dva mesiace, ktorú ak by ste doručili zamestnávateľovi do 31.7.2018, výpovedná doba začne plynúť 1.1.20185 a skončí 30.09.2018.

2./ Dovolenka : Za rok 2018 Vám nevznikne nárok za celý kalendárny rok. Čerpanie dovolenky určuje ust. § 111 a nasl. Zákonníka práce :   

§ 111 :

(1) Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.

(5) Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.

"§ 113 :

(1) Zamestnávateľ môže určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, aj keď dosiaľ nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia pracovného pomeru.

(2) Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec. Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30 dní vopred; uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená.

(3) Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku jej (mu) zamestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.

(4) Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, pretože bol uznaný za dočasne pracovne neschopného pre chorobu alebo úraz, ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

§ 116 :

(1) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(2) Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(3) Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru."

Odporúčame riadiť sa plánom dovoleniek u zamestnávateľa, ak nie je určený, môžete požiadať o dovolenku a odvolať sa okrem iných aj na ust. § 111 ods. 5 ZP /viď vyššie/.

Dobrý deň, dovolenka prislúcha za odpracovanú časť roka. Tzn. že ak Váš pracovný pomer končí 31.05.2018 máte nárok iba na pomernú časť zákonom alebo zmluvou určenej dovolenky. V tomto prípade máte teda nárok na 5/12 (5 mesiacov z 12 mesiacov) dovolenky za kalendárny rok. Podľa Vášho veku alebo pracovnej zmluvy budete mať za tento kalendárny rok nárok na 5/12 z 20 dní alebo 5/12 z 25 dní (prípadne z viac dní, ak tak ustanovuje pracovná zmluva).

Dobrý deň, výpovednú dobu upravuje ustanovenie § 62 Zákonníka práce. Nakoľko u svojho zamestnávateľa pracujete viac než jeden rok, vo Vašom prípade sa bude na určenie dĺžky výpovednej doby aplikovať ustanovenie § 62 ods. 6 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia je výpovedná doba, ak sa rozhodnete pre výpoveď, najmenej dva mesiace. Najmenej z toho dôvodu, že pracovná zmluva, prípadne kolektívna zmluva môžu ustanovovať aj dlhšiu výpovednú dobu než sú dva mesiace.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 6 Zákonníka práce

Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace.