Odpoveď: Zvýšenie výživného a dobrovoľne nezamestnaný rodič
Dobrý deň. Vaša otázka sa týka možnosti zvýšenia výživného, pričom v súčasnosti ste dobrovoľne nezamestnaná a na syna platíte výživné vo výške 50 € mesačne. Hoci to zo zadanej otázky nevyplýva, predpokladám, že ohľadom výšky výživného ste s bývalým manželom uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú schválil súd, prípadne o výške výživného autoritatívne rozhodol súd.
Zmena rozhodnutia o výživnom
Pokiaľ už bolo raz o výživnom rozhodnuté, nie je vylúčené, že môže dôjsť k zmene pôvodného rozhodnutia. Uvedená zmena rozhodnutia pritom môže spočívať tak v zvýšení výživného, ako aj v jeho znížení.
Podľa ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku platí, že: „Rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.“
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine platí, že: „Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.“
Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 zákona o rodine platí, že: „Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.“
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami je pri zmene rozhodnutia o výživnom potrebné v konaní preukázať, že v porovnaní s poslednou úpravou výšky výživného došlo k zmene pomerov. Uvedená zmena pomerov však v zmysle ustálenej judikatúry musí vykazovať takpovediac určitú kvalitu, pretože musí ísť nie o akúkoľvek zmenu pomerov, ale o podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala revíziu pôvodného rozhodnutia o výške výživného.
Z judikatúry
R 3/1967
„Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené, čo sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.“
Rozsudok KS v Žiline sp.zn. 9CoP/51/2008:
„Rozhodnutie súdu, ktorým sa priamo určilo výživné alebo ktorým sa schválila dohoda účastníkov, možno zmeniť vtedy, ak dôjde k zmene v pomeroch účastníkov. Toto ustanovenie je nevyhnutné, lebo nie je možné, aby zostalo nedotknuteľné rozhodnutie, ktoré vychádzalo z určitých predpokladov, ak tieto predpoklady už neexistujú. Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej alebo druhej strane), ktoré boli predpokladom prechádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, ktoré ovplyvňuje celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. K zmene pomerov môže dôjsť aj na strane oprávneného, a to jednak v dôsledku jeho fyzického dospievania, zvýšením nákladov v súvislosti s prípravou na ďalšie povolanie atď.
Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania, ale doba keď k zmene pomerov skutočne došlo.“
Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9CoP/13/2008:
„Ustanovenie § 78 ods. 1 zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti za predpokladu, že dôjde k zmene v pomeroch medzi účastníkmi.
K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného – v tomto prípade maloletého dieťaťa, a to v dôsledku jeho fyzického dospievania, ako aj v súvislosti s prípravou na ďalšie povolanie, čim nepochybne dochádza k zvyšovaniu nákladov na zabezpečenie základných potrieb, ale aj na strane povinného – v tomto prípade rodiča, v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného zníženia jeho príjmu, zvýšenia počtu vyživovacích povinností atď.
Povinnosťou súdu rozhodujúceho o zmene pôvodného rozhodnutia je vždy skúmať zmenu pomerov, ktorá nastala medzi účastníkmi od pôvodného rozhodnutia. V žiadnom prípade mu neprislúcha hodnotiť, či pôvodne určené výživné bolo primerané, lebo v takomto prípade by dochádzalo k neprípustnej reparácii pôvodného, už právoplatného rozhodnutia.“
Zvýšenie výživného
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 zákona o rodine platí, že: „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.“
Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine platí, že: „Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.“
Spomenuté schopnosti možnosti a majetkové pomery rodičov sa pritom skúmajú z objektívneho hľadiska, pričom sa prihliada napríklad na to, aké má povinný rodič vzdelanie, pracovné skúsenosti, zdravotný stav, vek a pod.
V rámci konania o zvýšení výživného sa bude súd určite zaujímať aj o to, z akého dôvodu ste dobrovoľne nezamestnaná.
Záver
Pokiaľ ide o Vašu otázku, či máte právo na to, aby súd výživné nezvýšil, si dovoľujem uviesť, že súd bude v prvom rade prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Právo na výživné totiž patrí dieťaťu a povinnosť zodpovedajúca tomuto právu patrí rodičom.
V prípadnom konaní o zvýšení výživného sa pochopiteľne môžete brániť, avšak to, ako súd v konkrétnom prípade rozhodne bude závisieť od individuálnych okolností Vašej veci a od výsledkov dokazovania. Nemožno preto vylúčiť, že hoci ste nezamestnaná, v konečnom dôsledku by mohlo dôjsť aj k zvýšeniu Vašej vyživovacej povinnosti.