Zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti


Online právna poradňa
Oblasť práva: Rodinné právo, Bratislavský
Odpovedá: Advokát (Trnava)
Odpovedané dňa: 12. 8. 2017

Otázka: Zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti

Ako postupovať, keď môj nový priateľ, u ktorého bývam, mám s ním novorodenú dcéru, nechce ďalej bývať s moju dcérou z predchádzajúceho vzťahu, ktorá má 11 rokov. Chcem poznamenať, že z tohto bývalého vzťahu mám ešte syna 7r., ktorého máme radi a nechceme o neho prísť. Pravda je taká, že o 11 ročnú dcéru tiež už nemám ani ja sama záujem sa starať, nemám ju rada a nechcem rozpisovať dôvody. Chcem sa opýtať, prosím Vás, ako postupovať pri takomto probléme, nechcem dôjsť ani o môjho súčasného partnera ani o syna z bývalého vzťahu, ale on a ani ja nemienime už ďalej trpieť správanie tej staršej dcéry, o ktorú sa súčasný partner nemá povinnosť starať. Ja som momentálne na úrade práce, taktiež nevlastním žiadnu nehnuteľnosť a nemám ani keby som chcela ju (ich) kam vziať. Prosím naznačte mi aký je najlepší postup pri vypracovaní návrhu na súd, kto ho má podať, či ja, či partner, či tam je a aké riešenie, pretože mám už naozaj strach, že mi tá najstaršia dcéra rozbije celý vzťah alebo ak podám návrh, môže mi zobrať súd aj syna. Veľmi pekne ďakujem.

Odpoveď: Zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti

Dobrý deň,

 

každé súdne rozhodnutie týkajúce sa maloletých detí je možné zmeniť, resp. môže súd začať konanie o zmene i bez návrhu, ak dôjde k takej zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu pôvodného súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na to, že vo Vašom prípade od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností došlo evidentne k zmene pomerov, môžete podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.

 

Návrh sa podáva v súlade s ustanovením § 36 ods. 1 Zákona o rodine. V návrhu musíte čo najdôkladnejšie popísať dôvody, pre ktoré ste sa rozhodli podať tento návrh. V prvom rade je vhodné súdu uviesť ako ste sa doteraz starali o Vaše maloleté deti s ich otcom a k akej zmene pomerov došlo, ktoré viedli k podaniu návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.

 

Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6)Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

 

Tento návrh musíte podať Vy a nie Váš partner. Účastníkmi konania totiž budú rodičia maloletých detí a nie Váš partner. Návrh Vášho partnera by súd bral iba ako podnet na začatie súdneho konania. V takom prípade by súd o začatí súdneho konania rozhodol uznesením, ktorý doručí obom rodičom, účastníkom konania.

 

Súd v rámci tohto konania jednak preverí Vaše tvrdenia uvedené v návrhu, zistí akým spôsobom navrhuje otec rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ale tiež bude zisťovať najlepší záujem maloletých detí. Tzn. že súd v súlade s článkom 5 Zákona o rodine zistí najlepší záujem detí a rozhodne v súlade s nimi.

 

Podľa článku 5 Zákona o rodine


Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,

b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

 

Nakoľko súd nie je v týchto konaniach viazaný návrhom (môže rozhodnúť aj inak ako Vy sama navrhnete) môže sa stať i to, že rozhodne úplne inak než navrhujete Vy. Môže rozhodnúť o tom, že obe deti budú zverené do striedavej osobnej starostlivosti alebo zverí obe deti otcovi do osobnej starostlivosti. Závisí na tom, čo zistí súd pri skúmaní najlepšieho záujmu maloletých detí.

 

Súd pritom zisťuje skutočný stav veci a môže vykonať i iné dôkazy, než navrhnete Vy alebo otec maloletých detí. Vzhľadom na Váš opis skutočností a Vašu vôľu rozdeliť maloleté deti je vysoko pravdepodobné, že súd v priebehu súdneho konania i bez návrhu nariadi znalecké dokazovanie za účelom zistenia vzájomných vzťahov v rodine.

 

Podľa ustanovenia § 35 Civilného mimosporového poriadku

Súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

 

Podľa ustanovenia § 36 Civilného mimosporového poriadku

Súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

 

Zároveň si Vám však dovoľujem dať do pozornosti i judikát týkajúci sa rozdelenia maloletých súrodencov do osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vychádzajúc z tohto judikátu je zrejmé, že súrodenci by sa mali naozaj veľmi výnimočne rozdeľovať a iba v tom prípade, ak sú na taký spôsob starostlivosti zvyknuté. Rovnako to môže odôvodňovať napríklad aj zlý súrodenecký vzťah. Ak však deti majú dobrý vzťah a doteraz neboli nikdy rozdelené, je veľmi malá pravdepodobnosť, že súd rozhodne o ich rozdelení do starostlivosti oboch rodičov samostatne.

 

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSR z 22.04.1969, sp.zn. 1 Cz 2/1969, R 45/1970

Zásada zverovania maloletých detí – súrodencov do výchovy spoločne tomu istému rodičovi sa nemôže uplatňovať mechanickým spôsobom, bez zreteľa na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu. Niekedy, aj keď výnimočne, bude oddelená výchova maloletých detí – súrodencov vhodnejším opatrením, a to napríklad vtedy, ak maloleté deti tých istých rodičov vyrastajú už dlhší čas oddelene a zvykli si na rôzne výchovné prostredie, prípadne ak oddelená výchova nebude viesť k strate vzájomného sústavného kontaktu maloletých detí a prispeje k úprave vzťahov rodičov a k uľahčeniu výchovného pôsobenia oboch rodičov na spoločné deti.

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Vyhľadajte ju tu:





Príbuzné otázky v PRÁVNEJ PORADNI:

Zoznam otázok a odpovedí