Miestna príslušnosť
Miestna príslušnosť je v zásade rovnaká ako doteraz – 1. kritériom miestnej príslušnosti zostáva adresa trvalého pobytu poručiteľa v čase smrti, 2. – miesto, kde mal poručiteľ majetok, 3. kritérium – miesto, kde poručiteľ zomrel.
Novinkou je úprava miestnej príslušnosti pre dodatočné konanie (o novoobjavenom majetku), na ktoré bude príslušný súd, na ktorom bolo (riadne) konanie o dedičstve skončené.
Zefektívnenie príslušnosti sa týka aj prípadu, ak je v konaní potrebné schváliť právny úkon maloletého dediča – bude naň príslušný súd konajúci o dedičstve – cieľom je zrýchlenie a zefektívnenie konania o dedičstve.
Účastníctvo
Účastníctvo v konaní o dedičstve zostáva zásadne nezmenené, naďalej sú nimi tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi. Okrem toho, ak má byť konanie zastavené preto, že poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, je účastníkom aj ten, kto sa postaral o poručiteľov pohreb. Manžel poručiteľa je účastníkom minimálne v rozsahu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré sa aj naďalej vyporiadava v rámci konania o dedičstve. Precizuje postavenie veriteľa v prípade likvidácie dedičstva – účastníkom konania bude až po nariadení likvidácie dedičstva.
Rozšírenie oprávnení notára ako súdneho komisára
CMP rozširuje pôsobnosť notára v zásade na všetky procesné úkony a rozhodnutia s výnimkou len 4 rozhodnutí – napr. rozhodnutia o začatí dedičského konania či rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o dedičstve v prípade, ak sa dotatočne zistí, že poručiteľ žije.
Notár bude mať právomoc aj v konaniach o európskom osvedčení o dedičstve podľa nového nariadenie EÚ týkajúceho sa dedičských konaní s cezhraničným – európskym prvkom.
Transmisia dedičstva
Notári postupovali doteraz rozdielne v prípadoch, ak počas konania o dedičstve došlo k smrti dediča poručiteľa. Niektorí notári konanie prerušovali a čakali do skončenia dedičského konania po dedičovi poručiteľa, iní v konaní pokračovali.
V CMP sa toto rieši výslovným zavedením inštitútu dedičskej transmisie – teda v prípade, ak v priebehu konania zomrie dedič poručiteľa notár konanie nepreruší a nebude čakať do skončenia dedičského konania dediča poručiteľa, ale bude ďalej konať s tými, o ktorých sa možno domnievať, že sú dedičmi zomretého dediča. Aj táto zmena by mala prispieť k efektívnejšiemu a hospodárnejšiemu priebehu konania.
Závet – nahliadanie, zisťovanie jeho obsahu
Novinkou v CMP je taktiež to, že ak poručiteľ zanechal závet, jeho stav a obsah zisťuje ten notár, ktorý prejednáva dedičstvo - nerobí to už notár, u ktorého bol originál závetu uložený.
CMP súčasne výslovne upravuje možnosť nahliadať do závetu, čo notár umožní v konaní o dedičstve každému, kto osvedčí, že má na tom právny záujem – bude to najmä zákonný dedič a blízka osoba.
Upovedomenie o dedičskom práve
Zmenou prešiel aj inštitút tzv. upovedomenia o dedičskom práve – najmä v spôsobe jeho doručovania. V záujme ochrany dedičov sa bude upovedomenie doručovať do vlastných rúk alebo ústne do zápisnice sa zapíše skutočnosť o doručení. Nemôže sa uplatniť tzv. fikcia doručenia. Notár bude povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu dediča, aby mu mohol upovedomenie doručiť. Takýmito úkonmi bude napr. lustrácia matriky, registra obyvateľov, zahraničnej polície a pod. Táto právna úprava vedie k zvýšeniu ochrany dedičov oproti predchádzajúcemu stavu.
Spor o dedičské právo (incidenčné spory)
CMP explicitne upravuje situácie, keď v konaní o dedičstvo dôjde k sporu o dedičské právo. Spor o dedičské právo nastane vtedy, ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol.
Ak vyriešenie tohto sporu bude závisieť iba od právneho posúdenia skutočností, ktoré nie sú sporné, tento spor bude môcť rozhodnúť aj notár. Súčasťou rozhodnutia bude to, s ktorým účastníkom bude ďalej konanie a ktorého účastníctvo v konaní o dedičstve ukončuje.
Ak by ale vyriešenie sporu záviselo od zistenia sporných skutočností, notár odkáže toho, koho dedičské právo sa javí byť menej pravdepodobné aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou v sporovom konaní a určí mu lehotu na podanie tejto žaloby.
Určenie hodnoty majetku dedičstva
Jedným z veľkých rozdielov starej a novej právnej úpravy konania o dedičstve je určovanie hodnoty majetku dedičstva. Za účinnosti starej úpravy totiž platilo, že notár za všeobecnú hodnotu majetku určil sumu zhodne tvrdenú účastníkmi. Podľa CMP už musí notár zisťovať skutočnú (trhovú) hodnotu majetku v záujme zásady zisťovania skutočného stavu (materiálnej pravdy) a z tejto hodnoty sa bude v konaní aj vychádzať. Ani zhodné tvrdenie dedičov o hodnote majetku už nebude mať vplyv stanovenie výšky hodnoty majetku.
Uznesenie o dedičstve
Jedným z najväčších prínosov novej právnej úpravy sa týka formy rozhodnutia, ktorým sa ukončuje fáza prejednania o dedičstve. Osvedčenie o dedičstve sa nahrádza uznesením o dedičstve. Táto na prvý pohľad len formálna zmena má ale veľký právny význam, keďže doteraz sa aplikačná prax rozchádzala v tom, či je možné proti osvedčeniu podať odvolanie alebo to možné nie je vzhľadom na špecifické pomenovanie rozhodnutia. Podľa CMP je odvolanie proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom vždy prípustné.
Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát
