Máte
otázku?

Zmena lesného pozemku na stavebný pozemok

Zmena lesného pozemku na stavebný pozemok

 

Zaujímalo by Vás ako je možné docieliť výstavbu na lesnom pozemku? V tomto článku sa zameriame práve na vyriešenie tejto otázky a rozoberieme si presný postup tzv. vyňatia takéhoto pozemku z lesného pôdneho fondu s cieľom jeho zaradenia do územného plánu obce a následného získania oprávnenia realizácie stavby na takomto pozemku.

 

V zmysle § 54 Stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

 

Stavebné povolenie nie je potrebné tam, kde zákon uvádza, že postačí ohlásenie alebo vtedy, ak zákon výslovne hovorí o tom, že sa na uskutočnenie stavby nevyžaduje ani ohlásenie, ani povolenie. Realizovať stavbu však je možné len na pozemku, ktorý je považovaný za pozemok stavebný.

 

Podľa § 43h Stavebného zákona je stavebným pozemkom časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.


Zákon zároveň dodáva, že nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.

 

Na to, aby bolo možné pozemok považovať za stavebný, musí byť buď:

  1. určený územným plánom na zastavanie alebo
  2. pozemok zastavaný stavbou,

pričom pozemok patriaci do pôdneho, či lesného fondu možno v územnom pláne určiť za stavebný,

  1. ak sa nachádza v zastavanom území obce (to aj bez súhlasu príslušného orgánu) alebo
  2. ak sa nachádza mimo zastavaného územia obce len so súhlasom príslušného orgánu.


Predmetom nášho článku je zodpovedanie na otázku, ako by to bolo práve s vyňatím takého v písm. d) spomenutého lesného pozemku ktorý sa nachádza mimo zastavaného územia obce. Vzhľadom na to, aby takýto pozemok mohol byť určený za stavebný, musí byť najprv zaradený do územného plánu obce, pričom na to je nevyhnutný súhlas príslušného orgánu.


Pokiaľ ide o proces vyňatia lesného pozemku na stavebné účely, stavebný zákon v § 43h ods. 2 odkazuje pri lesnom pozemku na zákon č. 61/1977 Zb. Tento zákon však bol nahradený novým predpisom, a síce zákonom č. 326/2005 Z.z. o lesoch (ďalej len "zákon o lesoch"), ktorý je taktiež nutné na tento prípad aplikovať.

 

Ustanovenie § 5 ods. 1 zákona o lesoch stanovuje základné pravidlo, podľa ktorého lesné pozemky možno využívať na iné účely ako na plnenie funkcií lesov, ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, po predchádzajúcom stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy, rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov (ďalej len „vyňatie“), alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich (ďalej len „obmedzenie využívania“), ak tento zákon neustanovuje inak. K vyňatiu alebo obmedzeniu využívania môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak.


Pri využívaní lesných pozemkov na iné účely ako na plnenie funkcií lesov sa chránia lesné pozemky najmä v ochranných lesoch a v lesoch osobitného určenia, použije sa len nevyhnutne potrebná výmera lesných pozemkov a obmedzuje sa narúšanie celistvosti lesa, neobmedzuje sa využívanie funkcií okolitého lesa.

 

Návrhy územných plánov obcí, vrátane návrhov ich zmien alebo doplnkov, ak sa týkajú lesných pozemkov alebo môžu ovplyvniť funkcie lesov, musia byť pred schválením odsúhlasené príslušným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva. Súhlas môže obsahovať podmienky, ktoré sú obstarávatelia povinní zapracovať do dokumentácie. Okrem toho, sa na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby na lesnom pozemku vyžaduje záväzné stanovisko príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva.


Čiže obec, i keď ako subjekt jediný oprávnený prijať prostredníctvom obecného zastupiteľstva zmenu územného plánu, je povinná vyžiadať si pred týmto úkonom súhlas príslušného orgánu. Nejde o odporúčanie, či stanovisko, ale výslovne o súhlas. Tento súhlas sa však vydá po stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy. Tu už orgán, ktorý musí dať obci súhlas, nie je viazaný  stanoviskom dotknutých orgánov, pretože je to len ich názor, ktorý pre tento orgán nie je záväzný.


Pri riešení uvedenej otázky je potrebné rozlišovať dve situácie:

 1. individuálnu žiadosť fyzickej osoby o trvalé vyňatie pozemku podľa § 7 ods. 1 zákona o lesoch,

2. žiadosť obce v rámci procesu schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie podľa § 6 ods. 2 zákona o lesoch.


Rovnako treba poznamenať, že kým v bode 1 ide o správne konanie, ktoré má určité pravidlá a výsledkom je rozhodnutie, ktoré je možné napadnúť odvolaním, v druhom prípade nejde o správne konanie, a teda jeho výsledkom je udelenie súhlasu alebo nesúhlasu. 

Ak je proces schvaľovania zmeny územného plánu stále aktívny, potom obec, ako subjekt, ktorý schvaľuje územný plán, by mohla požiadať príslušný orgán o vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona o lesoch. Tam ale nie je žiadna lehota na rozhodnutie a v tejto fáze aj tak dôjde k tomu, že pravdepodobne súhlas nevydajú. Obec by musela prísť s nejakým plánom, ako chce rozšíriť obytnú časť obce, ako bude ale na druhej strane chrániť les a pod. 

Druhá cesta je správne konanie - o vyňatí pozemku, kde už je účastníkom žiadateľ - fyzická, prípadne právnická osoba. Tu, ak má žiadosť všetky náležitosti, musí sa ňou orgán zaoberať a začať konanie, nestačí len odpísať, že nesúhlasí. Rozhodnutie musí mať potrebné náležitosti. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Toto treba teda dôsledne odlišovať. Obec by mohla aj z vlastnej iniciatívy, za predpokladu, že by chcela rozširovať zastavené územie, požiadať príslušný orgán o súhlas (nie rozhodnutie o vyňatí). Ak by sa obec neangažovala a nemala záujem na vyňatí, potom je to už len na vlastníkovi takéhoto pozemku.

 

V tejto súvislosti je potrebné stanoviť aj to, kto je oprávnený udeliť daný súhlas a aký je proces trvalého vyňatia lesného pozemku.


Trvalé vyňatie lesného pozemku je vlastne zmena druhu pozemku. Podľa zákona o lesoch ten, kto žiada o vydanie rozhodnutia o trvalom vyňatí je povinný predložiť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva zámer, ktorý obsahuje najmä

- návrh využitia lesného pozemku a návrh opatrení zabezpečujúcich ochranu lesa pred ohrozením a poškodením,

- harmonogram prác na lesnom pozemku tak, aby tie boli vykonané mimo obdobia intenzívnych prác v lese a mimo obdobia osobitne významného z hľadiska funkcií lesa, najmä jarného zalesňovania, rozmnožovania živočíchov a zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru.

Orgán ochrany lesného hospodárstva nemôže rozhodnúť len tak, svojvoľne. Proces vyňatia je riadnym správnym konaním, kde prebieha proces, ktorého účastníkom je žiadateľ o vyňatie. Príslušný orgán musí vydať rozhodnutie, ktoré musí riadne odôvodniť. Voči rozhodnutiu je možné sa odvolať a prípadne žiadať preskúmať toto rozhodnutie prokuratúry, prípadne súdu.

Pri rozhodovaní je tento orgán štátnej správy lesného hospodárstva povinný posúdiť súlad zámeru žiadateľa so zásadami ochrany lesných pozemkov a dodržanie podmienok podľa § 6 ods. 2 a 3 a § 7 ods. 2 a 3 zákona o lesoch. V rozhodnutí o vyňatí je povinný orgán štátnej správy lesného hospodárstva uviesť údaje z katastra nehnuteľností a z programu starostlivosti, účel, na ktorý sa rozhodnutie vydalo, druh pozemku, ak rozhodnutím dochádza k jeho zmene, pri vyňatí, výšku náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa (§ 9) a to aj pri oslobodení od úhrady (§ 9 ods. 7), podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana lesných pozemkov, a podmienky, ktoré vyplývajú z vyjadrenia dotknutého orgánu verejnej správy, vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa, povinnosť žiadateľa o vyňatie zaslať orgánu štátnej správy lesného hospodárstva doklad preukazujúci uhradenie náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa podľa § 9 do 15 dní od jej uhradenia, dôvody nesúhlasu s vyňatím a identifikačné údaje osoby, ktorá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vyňatí  zabezpečí povinnosti podľa § 4b ods. 2 písm. a) zákona o lesoch do začatia odlesňovania vyňatého pozemku.

 

S odlesňovaním vyňatého pozemku možno začať až po uhradení náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa podľa § 9.  Ak sa na ďalšie využitie vyňatého lesného pozemku vyžaduje rozhodnutie podľa osobitných predpisov (napr. stavebné povolenie), s jeho odlesňovaním sa nesmie začať pred nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia.

Rozhodnutie o vyňatí predkladajú orgány štátnej správy lesného hospodárstva spolu s geometrickým plánom alebo kópiou katastrálnej mapy, ak ide o celú parcelu, príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností, aby ten vykonal zmenu.


Proces vyňatia teda nie je vecou nejakej neformálnej komunikácie, či oznámenia vo forme listu. Orgán štátnej správy je povinný začať konanie, prejednať žiadosť a po zvážení všetkých okolností vydať spravodlivé a zákonné rozhodnutie, voči ktorému je možné sa brániť.


Orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý rozhoduje o súhlase (resp. záväznom stanovisku) pre obec pri územnom plánovaní a tiež o trvalom vyňatí pozemku z lesného fondu je okresný úrad. Dôležité je, aj to, ktorý odbor má právo sa vyjadriť. Podľa nášho právneho názoru by to mal byť pozemkový a lesný odbor, nie odbor starostlivosti o životné prostredie. Aj v prípade vyňatia poľnohospodárskej pôdy rozhoduje pozemkový a lesný odbor. Funkčne príslušný by preto mal byť práve tento odbor. Funkčná príslušnosť znamená, ktorý vnútorný organizačný odbor má jediný právomoc konať a rozhodnúť o určitej veci. Napr. pozemkový odbor by nemohol rozhodnúť o otázke živnostenského podnikania.


Vzhľadom na uvedené pokiaľ obec vo veci nekoná, potom má vlastník takéhoto pozemku jedinú možnosť a to podať si žiadosť o trvalé vyňatie pozemku a zmenu jeho druhu podľa § 7 ods. 1 zákona o lesoch. Ako bolo už uvedené, tam musí okresný úrad riadne konať a vydať rozhodnutie. Svoje rozhodnutie musí dobre odôvodniť a prihliadať jednak na verejný záujem, ochranu lesa ale zohľadniť aj záujem vlastníka na jeho práve užívať svoj majetok podľa vlastného uváženia.


V tejto súvislosti je namieste spomenúť rozhodnutie Ústavného súdu SR: "Ústavný súd sa hlási k modernej európskej konštitucionalistike, ku ktorej patrí ochrana legitímneho očakávania (legitimate expectation, der Vertrauenschutz). Už z pomenovania legitímne očakávanie vyplýva, že účelom tohto princípu je ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Legitímne očakávanie je užšou kategóriou ako právna istota. Štát, aj keď nekoná retroaktívne alebo nezasiahne do nadobudnutých práv, môže vertikálnym mocenským zásahom, napríklad náhlou zmenou pravidiel, na ktoré sa súkromné osoby spoliehali a ktoré spravidla súvisia s ľudským právom, porušiť legitímne očakávanie ako princíp právneho štátu. Ide o jeden z množstva konkrétnych výrazov princípu materiálneho právneho štátu, v ktorom všetci nositelia verejnej moci vrátane parlamentu sú podriadení ústave a jej princípom. Ťažiskom ústavného systému je jednotlivec a jeho sloboda, do ktorej nemožno arbitrárne zasahovať. Zákonodarca nevykonáva voči občanom neobmedzenú moc a občan nie je len pasívnym vrchnostenských adresátom predpisov."

 

Z pomerne zložitej formulácie ale vyplýva, že aj keď je právomoc rozhodnúť o vyňatí len a len na okresnom úrade, stále nemôže byť rozhodnutie svojvoľné a nemalo by zasahovať bezdôvodne do práv osôb (jednotlivcov). V prípade, ak sa tento princíp poruší dochádza k porušeniu zákona.

 

Rozhodnutie musí byť dobre odôvodnené, teda musí obsahovať odôvodnenie, v ktorom by orgán mal  uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vysporiadal s námietkami a argumentami. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t. j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i záver o tom, ktoré skutočnosti a na základe čoho považoval za nepochybne zistené, posúdiť ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Pri právnom posúdení veci však nestačí iba citácia právneho predpisu, alebo odkaz na ňu, ale je potrebné, aby sa vyložil obsah právnej normy tak, aby bol účastníkom konania zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžo 83/2010).
 

Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Nepostačuje, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre žalovaného, teda pre správny orgán, ktorý ho vydal, ale rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre účastníkov konania (najmä v prípade, ak správny orgán rozhodol inak, ako žiadal účastník konania) ako i pre súd, ktorý rozhodnutie preskúmava v správnom súdnictve na základe žaloby podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku.

 

Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, ako správny orgán dospel k právnemu posúdeniu veci, to znamená, ako zistený skutkový stav subsumoval pod ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého rozhodol. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, vyložiť aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Správny orgán pri odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať na jeho presvedčivosť a náležite vysvetliť a odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec.

 

Záverom uvádzame, že ako odpoveď na horeuvedenú otázku prichádzajú do úvahy dve možnosti jej riešenia. Buď samotná obec požiada okresný úrad, odbor pozemkový a lesný o súhlas so zmenou územného plánu tak, že tam bude zaradená aj sporná lokalita alebo ako druhá možnosť je, že sám vlastník takéhoto lesného pozemku požiada okresný úrad o vyňatie pozemku v riadnom správnom konaní podľa § 7 ods. 1 zákona o lesoch. Až v tomto konaní si môže odbor pozemkový a lesný vyžiadať stanovisko od odboru starostlivosti o životné prostredie, no zastávame názor, že konečné rozhodnutie je len na pozemkovom odbore a stanovisko odboru životného prostredia nemusí mať na rozhodnutie vplyv.  
 

Predtým však ako vlastník pozemku podá sám žiadosť odporúčame obrátiť sa na obec, za predpokladu, že táto sa nachádza v procese schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie, aby táto zo svojej pozície požiadala o súhlas. Ak tento proces nebude úspešný, potom môže využiť postup podľa § 7 ods. 1 zákona o lesoch, teda konanie o vyňatí. Dovoľujem si však upozorniť na to, že na vyňatie pôdy, tak ako ani na zmenu územného plánu, nie je právny nárok a môže sa stať, že okresný úrad v konečnom dôsledku rozhodne aj v neprospech vlastníka pozemku. V konaní o vyňatí sa však v takom prípade potom môže brániť podaním odvolania, či správnej žaloby. Rovnako by je oprávnený podať podnet na prokuratúru - netrestný úsek, aby prešetrila postup orgánu štátnej správy a jeho zákonnosť.

 

V prípade, že by jedným z uvedených postupov bol pozemok vyňatý, zmenil by sa jeho druh z lesného pozemku napr. na ostatnú plochu. Potom, čo by kataster zapísal túto zmenu, môže vlastník pozemku požiadať o stavebné povolenie a územné rozhodnutie a splniť podmienky uložené stavebným úradom pre realizáciu stavby. Po právoplatnosti stavebného povolenia môže začať s realizáciou stavby.


Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát


Najnovšie články:
4,9 (4.969)
Všetky recenzie
Chatbot
Dobrý deň,
volám sa Lexana a som virtuálna asistentka. Nižšie vyberte, s čím chcete pomôcť.