Odpoveď: BSM vyporiadanie za trvania manželstva
Dobrý deň, ďakujeme za Vašu otázku, ku ktorej si dovoľujem zaujať nasledovný právny názor.
Podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
Uvádzate, že jeden z manželov je spoločníkom a konateľom s.r.o.. V takom prípade podľa môjho názoru nie je možné uplatniť ustanovenie § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dôvodom je, že manžel by nepodnikal vo vlastnom mene. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Dovoľujem si uviesť aj právny názor Krajského súdu v Bratislave:
"Oprávnenie na podnikateľskú činnosť získala právnická osoba, a preto sa za podnikateľa považuje SRO. Podnikateľ (SRO) koná vo vlastnom mene a zodpovednosť. Spoločníci a ani konateľ ako fyzické osoby, podľa môjho názoru nie sú v takejto situácii považovaní za podnikateľov. Oprávnenie podnikať nebolo vydané im. Preto nie je podľa mňa možné vo Vami popisovanom prípade podávať žalobu na zrušenie BSM počas manželstva, z dôvodu podnikania manžela.
Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ustanovením § 132 O.s.p., dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci samotná účasť odporcu ako spoločníka v obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným nie je vykonávaním jeho vlastnej podnikateľskej činnosti, pretože nespĺňa charakteristické znaky podnikania v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom ani to, že odporca vykonáva funkciu štatutárneho orgánu - konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným neznamená, že vykonáva podnikateľskú činnosť, nakoľko konateľ obchodnej spoločnosti nekoná ani vo vlastnom mene, ani na vlastnú zodpovednosť
Súd na návrh zruší BSM v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť a pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich (§ 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka). So získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia na zrušenie BSM súdom. V ustanovení § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka ide o právnu úpravu lex specialis v pomere k § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože v tomto ustanovení (§ 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka) je dôvod na zrušenie BSM daný priamo zákonom. V konaní súd zisťuje len to, či jeden z manželov (alebo obaja) získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to oprávnená osoba. V prípade, keď sú tieto zákonné podmienky splnené, súd musí BSM zrušiť. Rozhodnutie súdu podľa ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka teda nezávisí od voľnej úvahy súdu, ako je tomu vo veciach rozhodovaných podľa ust. § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť (faktické uskutočňovanie) vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikaním je teda len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ a zároveň kumulatívne spĺňa všetky znaky, ktoré požaduje zákon, teda tie, ktoré sú taxatívne vymenované v § 2 ods. l Obchodného zákonníka (samostatnosť, sústavnosť, uskutočňovanie vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku). Živnostenský zákon (zákon č. 455/1991 Zb.) vymedzuje živnostenské podnikanie tým istým spôsobom, resp. tými istými znakmi, ako je podnikanie vymedzené v Obchodnom zákonníku. Podnikateľom je osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia (§ 2 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Obchodného zákonníka). Podnikanie je definované ako činnosť vykonávaná podnikateľom, teda podnikanie, podnikateľskú činnosť, môže vykonávať len podnikateľ v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, a teda ten, kto je na to oprávnený, pričom v opačnom prípade nejde o podnikanie.
V prejednávanej veci majúc na zreteli vyššie uvedené zákonné zásady, je potrebné stotožniť sa so záverom súdu prvého stupňa, že odporca nie je podnikateľom, nebol ním v čase začatia konania, ani v čase rozhodovania súdu prvého stupňa a ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 211 ods. 2, § 154 ods. l O.s.p.), nakoľko sám - fyzicky nevykonával a nevykonáva sústavnú činnosť vykonávanú samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku; t.j. nezískal oprávnenie podnikať. Pre účely ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníkanemožno totiž bez ďalšieho na úroveň podnikateľa stavať činnosť právnickej osoby, hoci by aj hneď bol jeden z manželov vlastníkom danej právnickej osoby."