Otázka: Zdôvodnenie sťažnosti v trestnom konaní po uplynutí lehoty na jej podanie

Dobrý deň, prevzali sme uznesenie o zastavení trestného konania a s uvedenými dôvodmi nesúhlasíme. Kvôli krátkosti trojdňovej lehoty na podanie sťažnosti nám nebude možné včas pripraviť dobre zdôvodnenie sťažnosti a doplniť dôkazy. Mohli by sme podať sťažnosť v lehote do troch dní bez zdôvodnenia a doplniť dôvody neskôr? Môže byť takto podaná sťažnosť bez zdôvodnenia zamietnutá? Poradte, prosím, ako máme postupovať. Ďakujem.

Odpoveď: Zdôvodnenie sťažnosti v trestnom konaní po uplynutí lehoty na jej podanie

Dobrý deň,

právna úprava sťažnosti ako opravného prostriedku proti uzneseniam je obsiahnutá v ustanoveniach § 185 až 195 Trestného poriadku. Sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorému sťažnosť smeruje, a to do troch dní od oznámenia uznesenia (§ 187 ods. 1 Trestného poriadku). Uznesenie možno napadnúť z troch dôvodov, a to: a) nesprávnosť niektorého jeho výroku, b) zrejmý rozpor výroku s odôvodnením alebo ak c) boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia. Trestný poriadok súčasne pripúšťa, aby sťažovateľ uviedol v sťažnosti aj také skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli známe v prvostupňovom konaní.

Trestný poriadok explicitne neupravuje možnosť doplniť sťažnosť po uplynutí lehoty na jej podanie. V prvom rade je veľmi dôležité podať sťažnosť v trojdňovej lehote od oznámenia, hoci aj len v takej podobe, ako ju stihnete pripraviť. Ak by ste sťažnosť totiž podali až po trojdňovej lehote od oznámenia, nebolo by možné o nej konať a bola by zamietnutá. Tzv. blanko sťažnosť nie je prípustná, stretol som sa s prípadmi, kedy bola z tohto dôvodu zamietnutá. 

Trestný poriadok nevyžaduje, aby sa v sťažnosti napr. výslovne uviedlo, proti ktorému výroku smeruje alebo v čom spočíva procesné pochybenie v konaní, preto aj takúto nekonkretizovanú sťažnosť treba považovať za sťažnosť podanú v súlade so zákonom. Je však prirodzené, že pri preskúmavaní sťažnosti sa rozhodujúci orgán zameria práve na tie okolnosti, ktoré budete v sťažnosti namietať.

Trestný poriadok stanovuje v § 192 ods. 1 povinnosť nadriadeného orgánu pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmať správnosť výrokov napadnutého uznesenia ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Nadriadený orgán teda preskúma výroky zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené a rovnako preskúma aj konanie z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia (opäť bez ohľadu na to, či sú v sťažnosti konkretizované, alebo nie).

Hoci Trestný poriadok neupravuje ani možnosť doplniť odôvodnenie sťažnosti po uplynutí lehoty na jej podanie, môžete takéto doplnenie odôvodnenia sťažnosti dodatočne doručiť. Ak by v ňom boli totiž uvedené určité podstatné okolnosti, ktoré by odôvodňovali pokračovanie v trestnom konaní, orgány činné v trestnom konaní by museli na ne prihliadnuť z úradnej povinnosti.

Na základe uvedeného je teda najmä dôležité v trojdňovej lehote od oznámenia uznesenia sťažnosť na príslušnom orgáne podať, a to aspoň s uvedením tých dôkazov a skutočností, ktoré stihnete pripraviť. Pre úplnosť uvádzame, že prvý dňom lehoty je deň nasledujúci po oznámení uznesenia a ak posledný deň lehoty pripadne na deň pracovného pokoja alebo pracovného voľna (víkendy, sviatky a pod.), posledným dňom lehoty je po tomto dni najbližší pracovný deň. Lehota je súčasne zachovaná aj vtedy, ak sťažnosť bola v posledný deň lehoty podaná na pošte a adresovaná príslušnému orgánu (§ 63 Trestného poriadku).