Zamestnávateľ odmieta vyplatiť mzdu

Dobrý deň,

vo Vašej situácii odporúčam postupovať nasledovne:

V prvom rade odporúčam kontaktovať zamestnávateľa písomne (napríklad e-mailom alebo doporučeným listom) a slušne ho vyzvať na vyplatenie dlžnej mzdy. V žiadosti uveďte presnú sumu, ktorú Vám dlhuje, dátum ukončenia pracovného pomeru a upozornite, že v prípade nevyplatenia mzdy v primeranej lehote (napr. 7 dní) budete nútený obrátiť sa na príslušné orgány /súd/, pričom súčasne požiadajte o preplatenie nevyčerpanej dovolenky v zmysle ust. § 116 Zákonníka práce.

Ak zamestnávateľ na výzvu nereaguje alebo mzdu nevyplatí, môžete sa obrátiť na Inšpektorát práce podľa miesta výkonu práce. Inšpektorát práce má právomoc vykonať kontrolu a uložiť zamestnávateľovi pokutu za porušenie Zákonníka práce, konkrétne § 122 a nasl., ktorý upravuje splatnosť mzdy a povinnosť zamestnávateľa vyplatiť mzdu najneskôr v termíne splatnosti dohodnutom v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Ak takýto termín nie je dohodnutý, mzda je splatná najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca po vykonaní práce.

Ďalšou možnosťou je podať žalobu na súd o zaplatenie dlžnej mzdy. V tomto prípade odporúčam obrátiť sa na advokáta, ktorý Vám pomôže s prípravou žaloby a zastupovaním v konaní. Súdne konanie je síce zdĺhavejšie, ale ak zamestnávateľ mzdu nevyplatí ani po zásahu inšpektorátu práce, je to najúčinnejší spôsob, ako sa domôcť svojich práv.

Riziká sú najmä v časovej náročnosti a v prípade súdneho sporu aj v možných nákladoch na právne zastúpenie. Ak však máte všetky doklady (pracovná zmluva, výplatné pásky, ukončenie pracovného pomeru), Vaša pozícia je silná.

Odporúčam všetku komunikáciu so zamestnávateľom viesť písomne a uchovávať si kópie. Ak by ste potrebovali konkrétnu pomoc s formuláciou výzvy alebo podaním na inšpektorát práce či súd, môžete ma kontaktovať na osobnú konzultáciu.

Dobrý deň,

podľa Zákonníka práce, zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu. Nevyplatenie mzdy môže byť považované za porušenie pracovnoprávnych predpisov a je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca. Ak Vám zamestnávateľ odmieta vyplatiť mzdu, najprv ho písomne vyzvite na zaplatenie dlžnej čiastky, a to doporučenou poštou.

Ak zamestnávateľ ani naďalej nevypláca mzdu, môžete sa obrátiť na súd s požiadavkou na vyplatenie dlžnej mzdy. Súdy v takýchto prípadoch môžu rozhodnúť o povinnosti zamestnávateľa vyplatiť mzdu spolu s úrokmi z omeškania.

Navyše, nevyplatenie mzdy môže napĺňať skutkovú podstatu trestného činu podľa § 214 Trestného zákona. To znamená, že by ste mohli podať aj trestné oznámenie. Obráťte sa na advokáta, ktorý Vám pomôže pripraviť všetky potrebné dokumenty a poskytne právne zastupovanie.

Odporúčam Vám takéto kroky dôsledne zvážiť a pripraviť sa na prípadné súdne konanie.

Dobrý deň,

ak zamestnávateľ Vášmu otcovi nevyplatil mzdu za prácu na dohodu, porušil tým svoje povinnosti podľa Zákonníka práce.

Podľa článku 3 Zákonníka práce, "Zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie."

Odporúčam postupovať nasledovne:

1. Písomná výzva na zaplatenie: Najprv by mal Váš otec zaslať zamestnávateľovi písomnú výzvu na zaplatenie dlžnej mzdy s určením lehoty na vyplatenie. Výzvu pošlete doporučene, aby ste mali doklad o jej odoslaní. 

2. Inšpektorát práce: Ak zamestnávateľ nereaguje, obráťte sa na Inšpektorát práce, ktorý môže zamestnávateľovi uložiť pokutu za nevyplatenie mzdy.

3. Podanie žaloby: Ak ani Inšpektorát práce nevyrieši problém, môžete podať žalobu na súd na vymáhanie dlžnej mzdy. 

4. Trestné oznámenie: Nevyplatenie mzdy je podľa § 214 Trestného zákona trestným činom. Môžete podať trestné oznámenie na polícii.

Podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona, "Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky."

Pevne veríme, že tieto kroky pomôžu vyriešiť vašu situáciu. Ak budete potrebovať ďalšiu pomoc, neváhajte sa obrátiť na odborníka v oblasti pracovného práva.

Dobrý deň,

zamestnávateľ mal dôvod na skončenie Vášho pracovnoprávneho vzťahu na dohodu. Čo sa týka samotnej výšky škody, ktorú ste spôsobili v porovnaní s Vašou výplatou, je potrebné si časť mzdy nárokovať u zamestnávateľa. Jedine on Vám môže vyplatiť Vašu mzdu zníženú o spôsobené manko alebo škodu. 

Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť)."

Skúste najprv ústne, potom písomne vyzvať zamestnávateľa na zaplatenie Vašej mzdy zniženú o výšku škody. Ak toto nebude úspešné, až potom si môžete Váš nárok vymáhať súdnou cestou, návrhom na vydanie platobného rozkazu podľa § 265 Civilného sporového poriadku. Je však potrebné rátať s tým, že súdne konanie je spojené s poplatkovou povinnosťou žalobcu vo výške 6% z vymáhanej sumy. Takže už so samotným podaním žaloby, by ste museli zaplatiť súdny poplatok napríklad 6% z 500 Eur. Bez toho by súd nekonal o Vašej žalobe a súdne konanie by zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku. 

Podľa § 265 ods. 1 Civilného sporového poriadku, "Ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie."

Dobrý deň,
nároky vyplývajúce z Vášho pracovného pomeru, si môžete po jeho skončení od zamestnávateľa uplatňovať súdnou cestou. Pred začatím súdneho konania, je dobré ešte zamestnávateľa písomne vyzvať na vyplatenie dlžnej sumy.

Súd Vám môže priznať len to, čo máte na výplatnej páske, písomne dohodnuté v pracovnej zmluve, resp. to, čo môžete dostatočne preukázať. 

Súdne konanie začnete návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorý sa podáva na súd príslušný podľa sídla zamestnávateľa. K návrhu je potrebné priložiť pracovnú zmluvu, výplatnú pásku a písomnú výzvu doručovanú zamestnávateľovi na vyplatenie dlžnej sumy. Všetko upravuje zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP").

Súdne konanie je zároveň spoplatnené súdnym poplatkom, ktorý je 6% z dlžnej sumy. Je však možné požiadať o oslobodenie od súdnych poplatkov. Toto sa robí rovnako na tlačive zverejnenom na stránke Ministerstva spravodlivosti SR, pričom v tlačive sa uvádza majetok, ktorý vlastníte, Vaše príjmy a výdavky.

Podľa § 13 CSP, "Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak."

Podľa § 254 ods. 1 CSP, "Súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany."

Podľa § 265 ods. 1 CSP, "Ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie."

Dobrý deň,
v zmysle ust. § 118 Zákonníka práce je mzda peňažné plnenie za vykonanú prácu. Ak ste teda pracovali nie celý mesiac, potom vám patrí mzda za odpracované dni resp. hodiny.

Splatnosť mzdy je stanovená v zmysle ust. § 129 Zákonníka práce :

"Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak."

Pokiaľ ide o odmenu na základe zmluvy ako živnostníka /DIČ/, potom sa splatnosť odmeny riadi predmetnou zmluvou.

Požiadajte zamestnávateľa písomne o výplatu mzdy vo vami stanovenej lehote a ak k úhrade splatnej mzdy nedôjde, budete musieť podať žalobu na súd s tým, že náklady spojené so súdnym konaním bude musieť znášať zamestnávateľ, na čo ho môžete upozorniť.

V prípade potreby následne kontaktujte našu adovkátsku kanceláriu.

Dobrý deň,
zamestnávateľ Vám nevyplatil Vašu mzdu, ktorej výška zodpovedala schodku na zverených hodnotách, ktoré Vám boli zverené na základe Vami podpísanej dohody o hmotnej zodpovednosti. Pri tejto zodpovednosti, nie je stanovený limit na náhradu škody, ako pri inak spôsobenej škody zamestnávateľovi z nedbanlivosti. 

Je potrebné rozlišovať konanie skutočného páchateľa trestného činu, ktorý odcudzil hotovosť z firemného auta a zároveň, je potrebné odlíšiť Vaše zanedbanie pracovných povinností vyplývajúcich Vám z Vašej hmotnej zodpovednosti. Zrejme ste nevynaložili dostatočnú starostlivosť a nezabezpečili dostatočnú ochranu finančných prostriedkov, Vám zverených. A preto si zamestnávateľ nahradil škodu tým, že Vám nevyplatil Vašu mzdu, postupoval v súlade s § 189 ods. 1 Zákonníka práce. 

Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume."

Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť)."

Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, "Inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru."

Dobrý deň, 

v prípade, ak časť mzdy, ktorá Vám bola vyplácána v hotovosti, nemáte v pracovnej zmluve, ani žiadny doklad o prijatí hotovosti ako mzdy od zamestnávateľa, tak vymoženie tejto Vašej poslednej výplaty bude veľmi ťažké. 

Na úspech v trestnom oznámení o trestnom čine nezaplatenia mzdy, by ste potrebovali doklad o tom, že Vám dal zamestnávateľ výplatu v hotovosti. Tie peniaze, čo ste si vkladali na svoj vlastný účet, mohli byť od kohokoľvek. Zamestnávateľ nespáchal trestný čin nevyplatenia mzdy, keďže túto Vám vyplatil v takej výške aj v termíne ako mal, podľa pracovnej zmluvy. 

Zamestnávateľ sa mohol dopustiť trestného činu nezaplatenia dane poistného podľa § 278 Trestného zákona.

Podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona, "Kto vo väčšom rozsahu nezaplatí splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky."

Zamestnávateľ bol povinný Vám poskytnúť výplatnú pásku podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce. 

Podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce, "Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná."

Nezostáva Vám nič iné, len dožadovať sa svojej výplaty u zamestnávateľa, s pohrozením, že na neho podáte trestné oznámenie pre spáchanie trestného činu neodvedenia poistného podľa § 278 Trestného zákona. Poprípade ho môžete s týmto obsahom kontaktovať aj písomne v zastúpení advokátskou kanceláriou. 

Dobrý deň, určite to nenechajte len tak. Vyzvite vášho zamestnávateľa najprv písomne, aby vám zaplatil mzdu za odpracované mesiace, s tým, že ak tak neurobí, ste pripravená na neho podať žalobu v dôsledku čoho bude povinný uhradiť nielen nevyplatenú mzdu, ale aj trovy súdneho konania, ktoré svojím protiprávnym konaním zapríčinil.

Ak vaša výzva zostane bezvýsledná, potom vám odporúčam podať voči nemu žalobu o vydanie platobného rozkazu cez upomínacie konanie,  nakoľko v tomto prípade je súdny poplatok za podanie žaloby v sadzbe 50% z pôvodnej sumy. Príslušným na jej podanie bude Okresný súd v Banskej Bystrici. Žalovaným nárokom bude súčet splatnej mzdy za mesiace október a november 2022. Uplatnite si aj úroky z omeškania z každej sumy nezaplatenej mzdy zvlášť. Ak by ste s vypracovaním žaloby mali problém, vyhľadajte advokáta, ktorý Vám s tým pomôže. Nevyplatenie mzdy môže byť trestným činom pre zamestnávateľa.

Dobrý deň, 
vo Vašom prípade je rozhodujúca jednak pracovná zmluva a na druhe strane či práca bola nariadená zamestnávateľom ako práca nadčas a či viete preukázať okolnosť zotrvania v práci a výkon práce. Otázkou  je akú prácu vykonávate napr. výrobný proces, linka, obchod a podobne, alebo ide o napr. o admin. práce a pod. a v práci ste zostali z dôvodu, že ste chceli dokončiť uložené pracovné úlohy. 

Ak ste v práci boli len z vlastnej iniciatívy za účelom napr. dokončenia úloh síce so súhlasom zamestnávateľa, ale bez jeho príkazu práce nadčas, potom Vám mzda resp. príplatok za prácu nadčas nepatrí.
Ak ste by išlo napr. o výrobný proces, preukázať výkon práce je pomerne jednoduché, keďže u zamestnávateľa musí existovať evidencia dochádzky, ktorú máte v práci zavedenú. 

Vo veci neposkytnutia jedného vyhotovenia  pracovnej zmluvy odporúčame kontaktovať zamestnávateľa a požiadať ho o jedno vyhotovenie pracovnej zmluvy. Podľa ust. § 42 Zákonníka práce platí :
"(1) Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi."

K otázke naviac vykonávaných prác nad rozsah pracovnej zmluvy, teda otázkam práce nadčas sa venujeme v mnohých našich odpovediach, ktoré by Vám mohli byť nápomocné, keďže nepoznáme všetky okolnosti Vášho prípade resp. z otázky nevyplývajú.

Uvádzame, že podľa ust. § 85 ods. 9 ZP platí, že "priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín."
Podľa ust. § 97 ZP platí, že "práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien."
Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas môže prekročiť 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca podľa osobitného predpisu, ak zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí."

Či Vám boli preplatené aj hodiny práce nadčas môžete zistiť aj z vyúčtovania mzdy, keďže zamestnávateľ podľa ust. § 130 ods. 5 ZP "vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami."

Záver

Ak Vám nebude vydaná kópia pracovnej zmluvy a vyplatená mzda za prácu nadčas na príkaz zamestnávateľa prípadne na základe dohody o práci nadčas so zamestnávateľom, odporúčame kontaktovať príslušný Národný inšpektorát práce podľa sídla zamestnávateľa.