Odpoveď: Vyživovacia povinnosti po dosiahnutí plnoletosti
Dobrý deň. Vaša otázka sa týka pomerne významnej okolnosti, a to dosiahnutia plnoletosti dieťaťa počas doby, kedy má nárok na výživné. Hoci, ako správne uvádzate, dosiahnutie plnoletosti samo o sebe nespôsobuje zánik vyživovacej povinnosti, táto právna skutočnosť má význam aj v mnohých iných ohľadoch týkajúcich sa výživného.
Trvanie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom
Priamo zákon určuje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Inak povedané, pre zánik vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je rozhodujúce nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Preto vyživovacia povinnosť rodičov k deťom môže trvať v zásade aj po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa, a to najmä počas trvania prípravy na budúce povolanie, ako je tomu aj vo Vašom prípade.
Pre úplnosť je nutné poznamenať, že schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť sa posudzuje vždy z objektívneho hľadiska, čo znamená, že nie je rozhodujúce subjektívne presvedčenie dieťaťa alebo jeho rodičov.
Dosiahnutie plnoletosti dieťaťa počas trvania vyživovacej povinnosti
Dosiahnutie plnoletosti predstavuje pomerne významnú okolnosť, ktorá má zásadný vplyv na akúkoľvek fyzickú osobu. Plnoletosť sa v zásade nadobúda dovŕšením osemnásteho roku veku a spolu s plnoletosťou sa nadobúda aj plná spôsobilosť na právne úkony. Plnoletá osoba teda môže vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Z hmotnoprávneho hľadiska teda plnoleté dieťa už nepotrebuje zákonných zástupcov, ktorými boli až do tohto momentu rodičia dieťaťa. Po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa preto rodičia strácajú status zákonného zástupcu, s čím súvisí aj zánik práva poberať výživné na dieťa.
Po dosiahnutí plnoletosti by preto malo byť výživné platené priamo dieťaťu a nie druhému rodičovi. Po dosiahnutí plnoletosti oprávneného dieťaťa totiž neexistuje zákonný dôvod na to, aby sa výživné naďalej zasielalo do rúk druhého rodiča. Práve naopak, malo by byť posielané priamo plnoletému dieťaťu.
Pritom ak by aj ohľadom výživného existovalo súdne rozhodnutie, na vyššie uvedenú zmenu v platení výživného nie je potrebné meniť súdne rozhodnutie. Stačí, ak sa a po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa pokračujete v platení výživného, avšak už nie k rukám druhého rodiča, ale priamo plnoletému dieťaťu.
Z praktického hľadiska je však vhodné odkomunikovať spomínanú zmenu v platení výživného aj s druhým rodičom. Je vhodné, aby ste mali zriadený účet v banke, na ktorý by sa výživné posielalo bankovým prevodom. Týmto spôsobom je v prípade potreby veľmi jednoducho preukázateľné skutočné platenie výživného.
Z procesného hľadiska je to práve dieťa, ktoré sa ako oprávnený subjekt môže domávať napr. zvýšenia výživného. Okrem toho ak by napríklad trvalo súdne konanie, počas ktorého dieťa dosiahne plnoletosť, po dosiahnutí plnoletosti odpadá potreba jeho zastúpenia kolíznym opatrovníkom.
Judikatúra
R 2/1985: „Ak súd v konaní o výživné maloletého dieťaťa rozhoduje až po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či aj na dobu po dosiahnutí plnoletosti nárok na výživné uplatňuje a v akej výške. Takisto rodič tohto dieťaťa, ktorého vyživovacia povinnosť má byť určená, sa k uvedenému nároku vyjadrí v rámci svojho návrhu. Za týchto predpokladov súd v konaní neobmedzí svoje rozhodnutie iba na čas maloletosti dieťaťa. Vychádza pritom zo stavu, ktorý bol pre určenie vyživovacej povinnosti rozhodujúci počas maloletosti dieťaťa, ako aj z prípadných zmien, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia.“
R 24/2010: „Dieťa ktoré v priebehu konania o výživné nadobudne plnoletosť, môže podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu o výživnom aj za čas, keď bolo ešte maloleté.“
R 18/1975: „V konaní o výživnom dieťaťa na obdobie neplnoletosti dieťaťa je druhý z rodičov účastníkom konania aj po tom, keď už dieťa dosiahlo plnoletosť.
Dosiahnutie plnoletosti dieťaťa má ten následok, že v konaní podľa ustanovenia § 176 OSP sa môže konať len o nárokoch počas neplnoletosti dieťaťa, že v konaní vystupuje plnoleté dieťa samo (odpadá jeho zastúpenie kolíznym opatrovníkom) a že plnenie dávok výživného, ktoré boli splatné do plnoletosti, treba určiť priamo voči dieťaťu.
Dosiahnutie plnoletosti dieťaťa v priebehu konania o výživnom však nemá za následok, že matka dieťaťa by prestala byť účastníčkou konania, pokiaľ ide o prejednanie výživného za obdobie do jeho plnoletosti, a preto má tiež právo podať proti rozhodnutiu o týchto dávkach výživného odvolanie.“
Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9CoP/58/2007: „Na konanie o výživnom plnoletých detí sa vzťahujú všeobecné predpisy o súdnom konaní, na začatie ktorého sa vyžaduje návrh (§ 79 ods. 1 OSP). V prípade, ak došlo k začatiu konania o výžinom v čase pred plnoletosťou dieťaťa, po plnoletosti dieťa vystupuje v ďalšom konaní samostatne, bez zastúpenia zákonným zástupcom a konania sa dokončí bez súčinnosti kolízneho opatrovníka. Plnoleté dieťa tak získava plnú dispozícii súdnym procesom, preto s ním treba ďalej konať ako s účastníkom konania so všetkými právami a povinnosťami, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva.“
Záver
Záverom možno skonštatovať, že po dosiahnutí plnoletosti by mal povinný rodič zasielať výživné priamo plnoletému dieťaťu. Pritom na takýto postup nie je potrebné nové súdne rozhodnutie a ani žiadna osobitná zmluva.
Pokiaľ ide o druhého rodiča, tento po dosiahnutí plnoletosti už nezastupuje dieťa ako zákonný zástupca a ak by aj došlo k podaniu napr. trestného oznámenie pre neplatenie výživného, takéto oznámenie by bolo odmietnuté, pretože povinný rodič si platením výživného priamo plnoletému dieťaťu plní svoje zákonné povinnosti riadne.
Projekt podporili:
